Andrejovi Dankovi sme v relácii V politike našli 6 faktických výrokov, Richardovi Sulíkovi 13. Danko si pripocítal 2 nepravdy a jedno zavádzanie, kým Sulík zavádzajúci výrok síce nemal, no 3 jeho vyhlásenia boli nepravdivé. Tri Dankove výroky a jeden Sulíkov boli pre nás neoveritelné.
Pravda Trvalý odkaz
… ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone verejnej činnosti funkcií verejných funkcionárov hovorí, ak niekto podniká. Čiže tento zákon nehovorí o tom, že, implicitne, že má-nemá živnosť. Ak podniká.
Text predmetného ustanovenia ústavného zákona skutočne znie:"verejný funkcionár nesmie podnikať", Treba však tiež podotknúť, že pri aplikácii zákonov je pri nejasnosti textu dôležitý jeho výklad a ten nemusí byť úplne zodpovedajúci gramatickej a dikčnej stránke znenia zákona. Výrok v tomto znení však hodnotíme ako pravdivý.
Čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcii verejných funkcionárov stanovuje: "Verejný funkcionár nesmie byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskej činnosti, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze. Verejný funkcionár nesmie podnikať; to sa nevzťahuje na výkon povolania, ktoré môže vykonávať len fyzická osoba za zákonom ustanovených podmienok."
Igor Matovič na svoju obhajobu tiež poukazoval na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR – dôvodil, že "len" má živnostenské oprávnenie, ale nevykonáva podnikateľskú činnosť. Na uvedené reagoval ústavný právnik – Ján Drgonec: „Najvyšší súd nerozhodoval o poslaneckom mandáte. Pán Matovič si vyberá jednotlivé hrozienka a používa ich vo svoj prospech tak, ako mu pasujú, Podľa neho (Drgonca pozn.) sú povinnosti a zákazy poslancov v tomto smere jednoznačné. V minulosti ich opísal už aj Ústavný súd, ktorý aktívnu živnosť poslancom zakázal."
K danej situácii sa vyjadril aj Martin Poliačik, ktorý tvrdí, že nie je úlohou výboru NR SR skúmať či poslanec dosahuje zisk alebo nie. Jeho úlohou je, pri zistení nezlučiteľnosti funkcie, konať.
Svoj právny názor k predmetnej záležitosti vyjadrila aj advokátska kancelária AKMN LEGAL:
"Vo všeobecnosti platí, že výklad právnych noriem, či už súdmi alebo orgánmi verejnej moci vo všeobecnosti, musí byť ústavne konformný a nemá mať povahu čisto gramatického a dikčného výkladu, t.j. orgán aplikujúci právo sa nesmie pri svojej rozhodovacej činnosti obmedziť výlučne na textové znenie zákona ale musí zákon vykladať a aplikovať tak, aby bol naplnený okrem iného aj princíp spravodlivosti a teda zákonnosti.
Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho -ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu.
Napriek existencii rozhodnutia Ústavného súdu, ktorý podobnú otázku v minulosti riešil máme za to, že nemožno bez dokonalej právnej argumentácie vyhlásiť, že tento posudzovaný prípad je porušením ustanovení ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov – a ako právnici sme naozaj zvedaví na argumentáciu Ústavného súdu."
Výrok bol spomenutý v
V politike, Norbert Dolinský
