O uteceneckej kríze, azylovej reforme, holandskom referende ci prípadnom brexite sa v relácii TA3 rozprávali Luboš Blaha (SMER-SD), Jaroslav Paška (SNS) a Martin Klus (SaS). Najviac faktických výrokov použil poslanec strany SMER, ktorý sa ale aj dopustil najviac pochybení. Neaktuálne údaje použil vo výroku o prerozdelovaní utecencov, chybne interpretoval bilaterálne zmluvy medzi EÚ a Švajciarskom a nesprávne opísal aj postoje hlavných britských strán a ich predstavitelov ku zotrvaniu v EÚ. Jeho kolegovia vyriekli menej faktických výrokov, no aj výrazne menej chybovali. Klus prehánal o problémoch so zamestnanostou mladých potomkov migrantov a Jaroslav Paška nesprávne opisoval založenie Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO) ako výsledok situácie na Malte spred niekolkých rokov. Celkovo bola debata bohatá na výroky a obsahovo pestrá, zahrnala aktuálne dianie aj vývoj inštitúcií EÚ a uteceneckej otázky.
Návrh komisie totižto predpokladá, že sa máme všetci rovnomerne, určitým distribučným kľúčom, deliť o utečencov, respektíve migrantov, ktorí prichádzajú do Európskej únie, ale zároveň hovorí aj o tom, že tu musíme posilniť takzvané bezpečné a legálne migračné trasy.
Distribučný systém, takisto aj vytvorenie a zabezpečenie bezpečných a legálnych migračných trás sú jednými z bodov migračnej agendy Európskej komisie, o ktorých informovala už niekoľkokrát. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
Vo vyhlásení Európskej komisie z 9.septembra v Štrasburg je popísaný kľúč prerozdelenia 120 tisíc migrantov z Talianska, Grécka a Maďarska.
Stanovuje sa, že "Premiestnenie sa vykoná podľa povinného rozdeľovacieho kľúča, na základe
objektívnych a merateľných kritérií (40 % bude tvoriť veľkosť
populácie, 40 % HDP, 10 % priemerný počet predchádzajúcich žiadostí
o azyl, 10 % miera nezamestnanosti). Uvedené kritériá sa vzťahujú na
štátnu príslušnosť uchádzačov s priemernou mierou uznávania potreby
medzinárodnej ochrany na úrovni minimálne 75 %."
Európska komisia tiež navrhla prijať nariadenie s cieľom zostaviť spoločný
európsky zoznam bezpečných krajín pôvodu. Takýto európsky zoznam by umožnil
rýchlejšie posúdiť jednotlivé žiadosti o azyl od uchádzačov
pochádzajúcich z krajín, ktoré sa považujú za bezpečné v celej EÚ a ich
rýchlejší návrat, ak sa individuálnym posúdením žiadostí nepotvrdí právo
na azyl.
Komisia navrhla pridať Albánsko, Bosnu a Hercegovinu, Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko, Kosovo, Čiernu Horu, Srbsko a Turecko do európskeho zoznamu bezpečných krajín pôvodu.
Čo sa týka zabezpečenia a podpory bezpečných a legálnych migračných trás, Komisia navrhla pracovať na týchto opatreniach:
mechanizmus so spoločnými pravidlami EÚ pre prijímanie a distribúciu
presídlených osôb, pravidlami týkajúcimi sa postavenia, ktoré treba
priznať presídleným osobám, finančnej podpory a opatrení na zabránenie
sekundárnemu pohybu.
Posilnenie úlohy karty ako celoeurópskeho systému, a to cestou
harmonizovanejšieho prístupu, ktorý okrem iného spružní podmienky
prijímania, zdokonalí postupy prijímania a posilní práva
vysokokvalifikovaných štátnych príslušníkov tretích krajín.
s cieľom zjednotiť a zjednodušiť súčasné pravidlá týkajúce sa bývania,
práce alebo štúdia rôznych kategórií štátnych príslušníkov tretích
krajín v EÚ.
v rámci existujúceho politického dialógu a operačnej spolupráce, ktoré
sú súčasťou globálneho prístupu k migrácii a mobilite (GPMM), s cieľom
zabezpečiť účinnejšie riadenie migračných tokov.
Výrok bol spomenutý v
