O uteceneckej kríze, azylovej reforme, holandskom referende ci prípadnom brexite sa v relácii TA3 rozprávali Luboš Blaha (SMER-SD), Jaroslav Paška (SNS) a Martin Klus (SaS). Najviac faktických výrokov použil poslanec strany SMER, ktorý sa ale aj dopustil najviac pochybení. Neaktuálne údaje použil vo výroku o prerozdelovaní utecencov, chybne interpretoval bilaterálne zmluvy medzi EÚ a Švajciarskom a nesprávne opísal aj postoje hlavných britských strán a ich predstavitelov ku zotrvaniu v EÚ. Jeho kolegovia vyriekli menej faktických výrokov, no aj výrazne menej chybovali. Klus prehánal o problémoch so zamestnanostou mladých potomkov migrantov a Jaroslav Paška nesprávne opisoval založenie Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO) ako výsledok situácie na Malte spred niekolkých rokov. Celkovo bola debata bohatá na výroky a obsahovo pestrá, zahrnala aktuálne dianie aj vývoj inštitúcií EÚ a uteceneckej otázky.
Pravda Trvalý odkaz
Nemecké firmy s ruskými si veselo obchodujú (aj napriek sankciám, pozn.)…
Export a import medzi Nemeckom a Ruskom v období sankcií výrazne neklesol, a niektoré zdroje poukazujú na pretrvávajúce obchodné styky. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
Sankcie uvalila Európska únia spoločne so Spojenými štátmi v marci 2014 ako odpoveď na anexiu poloostrova Krym Ruskou federáciou a destabilizáciu východnej Ukrajiny. Sankcie vstúpili v platnosť v júli 2014 a ich posilnenie v septembri 2014. V marci 2015 sa Rada Európskej únie zhodla, že sankcie budú platiť až do naplnenia Minskej dohody (dohoda o prímerí).
Podľa údajov Federálneho štatistického úradu Nemeckej spolkovej republiky ktoré ponúka Trading economics export do Ruskej federácie po nástupe sankcií poklesol len mierne, pričom historicky najvyššiu hodnotu 2 135 845 miliónov eur dosiahol práve v júly 2015. Priemerná hodnota pre roky 1992 až 2015 je 61 889,32 miliónov eur. Podobne ani hodnota importu z Ruska nebola sankciami výrazne ovplyvnená. Správa EÚ o vplyve sankcií z októbra 2015 (.pdf) označuje celkový vplyv sankcií na ekonomiku za obmedzený, Nemecko však hodnotí ako krajinu, kde sa predpokladá najvýraznejší dopad sankcií.
Zároveń treba pripomenúť, že tým, že export neklesol, je možné, že skutočne dochádza k obchodovaniu napriek zavedeným sankciám. Oficiálne dáta, ktoré by to potvrdzovali toto tvrdenie však nemáme k dispozícii.
Článok Bloombergu poukazuje na viaceré obchody medzi Nemeckom a Ruskom, ktoré by teoreticky na základe sankcií nemali prebiehať, ako napríklad výstavba elektrární alebo obchodovanie s Gazpromom, treba však poukázať na to, že plyn bol zo sankcií vyňatý (.pdf, s. 5). Celkovo nie sú dostupné relevantné zdroje, ktoré by dokazovali, že by Nemecko porušovalo sankcie. Informujú o tom však zdroje, ktoré možno označiť za nedôveryhodné či propagačné.
Nemecký minister financií v marci tohto roka vyhlásil, že je potrebné uvoľniť sankcie voči Rusku, aby bolo motivované splniť Minskú dohodu(.pdf). Taktiež načrtol možnosť vytvorenia dohody o voľnom obchode.
Výrok bol spomenutý v
V politike, Ľuba Oravová
