Ľuboš Blaha

SMER-SD
Pravda Trvalý odkaz

(…) dokonca Slovensko žaluje na Európskom súdnom dvore Radu Európskej únie za spôsob, akým sa o tejto veci (pozn. o azylovej politike, o systéme povinných kvót) rozhoduje.

Vláda SR 2. decembra 2015 podala oficiálnu žalobu proti Rade Európskej únie pre povinné kvóty na prerozdelenie 120-tisíc utečencov. Slovensko malo podľa rozhodnutia európskych ministrov (.pdf) vnútra z konca septembra prijať 802 utečencov (DenníkN). V žalobe vláda žiada, "aby Súdny dvor vyhlásil rozhodnutie Rady o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka za neplatné. Rada má okrem toho uhradiť súdne trovy." V žalobe Slovensko tvrdí, že neboli dodržané predpisy, podľa ktorých by sa malo postupovať v takýchto prípadoch, preto výrok Ľuboša Blahu hodnotíme ako pravdivý.

"Pri prijímaní povinných kvót pre utečencov sa podľa slovenskej žaloby zle určil zmluvný základ, typ rozhodnutia, obišla sa Európska rada, europarlament aj národné parlamenty a do toho všetkého sa porušil princíp proporcionality" uvádza Euractiv. "Slovenská vláda v žalobe tvrdí, že rozhodnutie Rady (ministrov) je v rozpore s rozhodnutím Európskej rady, teda prezidentov a premiérov európskej dvadsaťosmičky, ktorí predtým odsúhlasili nepovinné kvóty."

Slovensko taktiež v žalobe tvrdí, že postup Európskej komisie nebol v súlade s tretím bodom článku 78 Zmluvy o fungovanie EÚ (Lisabonská zmluva). V spomínanom bode sa totiž uvádza: "Ak sa jeden alebo viac členských štátov ocitne v núdzovej situácii v dôsledku náhleho prílevu štátnych príslušníkov tretích krajín, môže Rada na návrh Komisie prijať dočasné opatrenia v prospech dotknutého, respektíve dotknutých členských štátov. Uznáša sa po porade s Európskym parlamentom."

Platnosť toho bodu sa vzťahuje na dočasné opatrenia, ktoré sú nelegislatívneho typu: "SR namieta väčšinový spôsob hlasovania ministrov vnútra EÚ. Podľa Fica malo ísť o jednomyseľné rozhodnutie, keďže sa hlasovalo o návrhu Európskej komisie, pričom v ňom prišlo k zmenám.Odvoláva sa na článok 293 ZFEÚ". Tento článok upravuje postupy prijímania právnych aktov a hovorí "Ak podľa zmlúv Rada koná na návrh Komisie, môže Rada taký návrh zmeniť a doplniť iba jednomyseľne (okrem presne definovaných prípadov, pozn)".

V žalobe sa argumentuje aj tým, že toto rozhodnutie porušuje princíp proporcionality, lebo „zjavne nie je ani vhodné ani potrebné na dosiahnutie želaného cieľa." Princíp proporcionality a subsidiarity je zakotvený v Zmluve o Európskej únii a znamená isté úpravy výkonu právomoci EÚ oblastiach, ktoré nespadajú výlučne do právomocí EÚ. Ide o právomoc členských štátov rozhodovať a prijímať isté opatrenia, ale zároveň tieto zásady oprávňujú EÚ aby jednala namiesto členských štátov v prípadoch, že dané ciele nemôžu byť dosiahnuté ("z dôvodov ich rozsahu alebo účinkov") na úrovni členských štátov. Uplatnenie týchto zásad má za cieľ, aby právomoc bola vykonaná čo najbližšie k občanom. 

Výrok bol spomenutý v

V politike, Ľuba Oravová

Blaha vs. Klus vs. Paška o azylovej reforme

O uteceneckej kríze, azylovej reforme, holandskom referende ci prípadnom brexite sa v relácii TA3 rozprávali Luboš Blaha (SMER-SD), Jaroslav Paška (SNS) a Martin Klus (SaS). Najviac faktických výrokov použil poslanec strany SMER, ktorý sa ale aj dopustil najviac pochybení. Neaktuálne údaje použil vo výroku o prerozdelovaní utecencov, chybne interpretoval bilaterálne zmluvy medzi EÚ a Švajciarskom a nesprávne opísal aj postoje hlavných britských strán a ich predstavitelov ku zotrvaniu v EÚ. Jeho kolegovia vyriekli menej faktických výrokov, no aj výrazne menej chybovali. Klus prehánal o problémoch so zamestnanostou mladých potomkov migrantov a Jaroslav Paška nesprávne opisoval založenie Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO) ako výsledok situácie na Malte spred niekolkých rokov. Celkovo bola debata bohatá na výroky a obsahovo pestrá, zahrnala aktuálne dianie aj vývoj inštitúcií EÚ a uteceneckej otázky.