Ale znovu len pre časť sestričiek (zvyšovanie platov, pozn.) a nie tak, ako sestričky chceli, aby to bolo, dá sa povedať na základe zákona pravidelne, aby nemuseli stále len bojovať a bojovať.

Zvyšovanie platov sa dotkne iba zdravotníckych zamestnancov nemocníc, avšak nie ambulancií, čiže súčasná novela zákona sa nevzťahuje na všetky zdravotné sestry. Rovnako je toto platové navýšenie iba jednorázové, pretože zákon nezahŕňa žiadne neskoršie navyšovanie koeficientov, podľa ktorých sa jednotlivé platy sestier vypočítavajú. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Pôvodne sa zvýšenie platov malo týkať iba pracovníkov v štátnych zariadeniach, neskôr sa zákon zameral iba na zamestnancov nemocničných zariadení:
"Ministerstvo dlhodobo plánovalo upraviť iba platy v štátnych nemocniciach. Argumentovalo, že ich vie garantovať len tam, kde má dosah. Zástupcovia zdravotníkov však dlhodobo žiadali zákon pre všetkých zamestnancov nemocníc, ale aj ambulancií. Tých sa však schválený návrh netýka. Ako poukázala šéfka sesterskej komory Iveta Lazorová, mimo tak ostane asi tretina sestier. Pri iných profesiách môže byť podľa jej slov tento podiel aj vyšší."

Súčasná novela zákona o platoch zdravotných sestier stanovuje:
"minimálnu výšku ich základnej zložky mzdy podľa vzoru úpravy platov lekárov. Napríklad sestra má mať rovnako ako verejný zdravotník či fyzioterapeut základnú zložku mzdy najmenej vo výške 0,81-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve spred dvoch rokov."
Tieto zmeny však sestrám pripadajú nedostatočné:
"Sesterské odbory pôvodne žiadali viac, okrem toho navrhovali, aby sa platy zvyšovali s počtom odpracovaných rokov a aby zmeny platili tak pre štátne, ako aj súkromné zariadenia."
„"Koeficienty sú nízke. Nám najviac prekáža, že zákon nebude mať platnosť pre všetky sestry bez ohľadu na to, kde pracujú." (...) Zákon nehovorí o zvýhodnení sestier, ktoré pracujú roky a majú skúsenosti(...). "Chceli sme časovú postupnosť, aby bola nejaká motivácia zostať pracovať v zdravotníctve,“ doplnila Lazorová, podľa ktorej sa platy sestier ďalej posúvať nebudú a zostanú stáť na rovnakom bode, lebo zákon na odpracované roky neprihliada. Tvrdí, že v porovnaní s lekármi ide o diskrimináciu."

Výrok bol spomenutý v

V politike, Norbert Dolinský

Predsedovia strán o volbách, politike v roku 2016 a bezpecnosti

V relácii v politike na TA3 sa tentokrát stretli predsedovia šiestich politických strán. Témy boli rozmanité. S moderátorom debatovali o uteceneckej kríze, nedávnych útokoch v Kolíne nad Rýnom, korupcii, štátnom rozpocte, ekonomike, novom antiteroristickom balícku a dalších aktuálnych témach. Išlo zároven o prvú predvolebnú debatu v roku 2016, kde politici predstavovali svoje plány a programy.  Najviac faktických výrokov povedal I. Matovic, ktorý nešetril kritikou na vládny Smer-SD, ked hovoril o rozkrádaní rozpoctu, korupcii, problematickej situácií v zdravotníctve, kauze CT a kompa ci navyšovaní policajtov. Premiér Fico sa najviac sústredil na problematiku uteceneckej krízy a bezpecnosti Slovenska, pricom zdôraznoval preventívne opatrenia, ktoré jeho vláda spravila, aby zmiernila dopad krízy na Slovensko. Nepravdivo zvelicoval štatistiky azylantov v Nemecku, ked tvrdil, že 80% žiadatelov o azyl tvoria mladí muži. Taktiež hovoril o sociálnych reformách a najmenej rozvinutých regiónoch. J. Figel mimo iného komentoval antiteroristický balícek a hovoril o azylovej politike. R. Procházka hovoril hlavne o strane Siet, ale taktiež sa vyjadril k otázkam uteceneckej krízy. B. Bugár hovoril o všetkých spomenutých témach, pricom nepravdivo pomenoval problematiku schránkových firiem. A. Danko povedal viac ako polovicu fakticky nepresných výrokov. Vyjadroval sa k uteceneckej kríze, transparentnosti úctu strany SNS ci technickej výbave Policajného zboru.