Meno Drahoslava Machalu nefiguruje v žiadnych dokumentoch súvisiacich s preskúmaním zákona o zvýšení platov zdravotných sestier Ústavným súdom. Návrh na toto preskúmanie podala Generálna prokuratúra, a to na podnet Slovenskej lekárskej komory, pričom vedúce pozície vtedy zastávali Drahoslav Machala a Milan Dragula, v uvedenom poradí. Je možné, že Igor Matovič mal na mysli Dragulu, ktorý sa neskôr aj stal poradcom Roberta Fica. Výrok Igora Matoviča je teda nepravdivý z toho dôvodu, že sa nejednalo o Machalu, ale o Dragulu ako iniciátora podnetu na preskúmanie daného zákona Ústavným súdom. Navyše, Dragula v čase podania poradcom premiéra nebol - figuroval ako riaditeľ Slovenskej lekárskej komory a poradcom Roberta Fica sa stal až neskôr. Podateľom konkrétneho návrhu na súd nebol Dragula, no vtedajší prvý námestník generálneho prokurátora Ladislav Tichý.

Zvyšovanie platov zdravotných sestier sa malo konať už v roku 2012:

"Tesne pred predčasnými voľbami v roku 2012 parlament hlasmi všetkých prítomných poslancov vrátane opozičných zo Smeru, schválil zákon, ktorý (zdravotným sestrám, pozn.) zvyšoval platy. Po voľbách však víťazný Smer povedal, že na vyššie platy nie sú peniaze. Mzdy sestrám sa tak zvyšovali len v štátnych nemocniciach v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva.

Ďalšia rana pre sestry prišla v roku 2013, keď Ústavný súd stopol zákon, ktorý im zvyšoval platy. Jeho konanie inicioval šéf Slovenskej lekárskej komory Milan Dragula. Po tom, čo sa šéfom komory stal Kollár, Dragula sa presunul za poradcu premiéra Fica."

Dragula tento krok obhajoval tým, že "naňho tlačili neštátne nemocnice a lekári, ktorí majú súkromné ambulancie. Vraveli, že ak budú musieť zvýšiť platy sestrám, tak ich súkromné zariadenia skrachujú."

Slovenská lekárska komora podala návrh na preskúmanie toho zákona prostredníctvom Generálnej prokuratúry, pričom "na Ústavný súd podal za prokuratúru podnet jej šéf Ladislav Tichý, súd potom v júli pozastavil účinnosť zákona."

"V odôvodnení GP uvádza, že dôvodom na preskúmanie ústavnosti je nesystémovosť zvyšovania miezd iba vybraným zdravotníckym pracovníkom, a na strane druhej aj materiálna stránka veci – chýbajúce finančné krytie tohto zákona."

Ústavný súd sa preto v súvislosti so zákonom zaoberal nasledovnými bodmi:

• či je ekonomicky realizovateľný, teda či nemocnice a prevádzkovatelia ambulancií budú mať peniaze na zvýšenie platov,
• či má zákon zabezpečiť nárok na takú odmenu, ktorá by zaručila sestrám dôstojnú životnú úroveň,
• či nezasahuje do súkromného majetku v rozpore s ústavou, týka sa to neštátnych poskytovateľov,
• či zákon nie je diskriminačný v tom, že platovo zvýhodňuje jednu skupinu zdravotníckych pracovníkov – v tomto prípade zdravotných sestier.

V odôvodnení tohto rozhodnutia sa okrem iného píše: 
"117.
Ústavný súd považuje námietku protiústavného zásahu do majetku
neštátnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti za ťažisko
prerokúvanej veci. Právna úprava je špecifická tým, že ekonomickú záťaž
garantovaných mzdových nárokov sestier presúva mocensky, zákonom na
neštátnych poskytovateľov. Tým zasahuje aj do zmluvnej slobody medzi
zamestnávateľmi a sestrami, medzi subjektmi v horizontálnom vzťahu,
ktorý je ovládaný zásadou slobodnej vôle. Z údajov NZCI vyplýva, že
nemalá časť ambulancií sa v dôsledku aplikácie zákona môže dostať do
prevádzkovej straty. Ústavný súd musí preskúmať, či sú takéto účinky
zákona protiústavné. Už bolo uvedené, že väčšina ambulancií musí mať
sestru, pričom ústavný súd ponecháva bokom úvahy o právnych možnostiach
„optimalizácie“ v tomto smere."

Ústavný súd uznáva, že zvýšenie platov nie je finančne kryté, avšak za jedinú
protiústavnú skutočnosť považuje porušenie vlastníckeho práva zásahom do
podnikateľskej činnosti tzv. súkromných poskytovateľov- "chýba ochrana slobodnej majetkovej sféry (…) neprimeraná a náhla záťaž do majetku neštátnych poskytovateľov.