My sme ešte neboli súčasťou reálne, že by sme mohli byť súčasťou vládnej moci.

Je pravdou, že OĽaNO doposiaľ nebolo reálnou súčasťou vládnej moci. Najskôr kandidovali štyria budúci jeho kandidáti za SaS v roku 2010. Po vzniku strany OĽaNO v roku 2011 sa dostala strana do parlamentu, avšak strane Smer-SD sa podarilo vytvoriť po voľbách v roku 2012 jednofarebnú vládu. Obyčajní ľudia taktiež neboli súčasťou koaličnej rady počas vlády Ivety Radičovej. Matovičovi bol umožnený prístup až po jeho vylúčení z SaS. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

V parlamentných voľbách v roku 2010 sa kandidáti budúceho OĽaNO do
parlamentu dostali na kandidátke strany Sloboda a Solidarita. Štyria
kandidáti OĽaNO kandidovali na jej posledných miestach: 147. Jozef
Viskupič (24 353 hlasov), 148. Martin Fecko (26 185 hlasov), 149. Erika
Jurinová (29 210 hlasov) a na 150. mieste Igor Matovič (38 429 hlasov).
Všetci štyria kandidáti sa prekrúžkovali do parlamentu. Spolu získali
118 177 preferenčných hlasov.
(slovenska-politika.sk)

Z občianskeho združenia Obyčajní ľudia vznikla politická strana Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti v roku 2011, tesne
pred predčasnými parlamentnými voľbami, ktoré sa konali v roku 2012. Po voľbách v parlamente získali 16 mandátov, avšak strana Smer-SD bola schopná vytvoriť jednofarebnú vládu získaním 83 kresiel. 

Obyčajní ľudia neboli taktiež členmi koaličnej rady strán SDKÚ-DS, KDH, Most-Híd a SaS z júla 2010. Až v auguste 2011 začali zvažovať umožnenie prístupu I. Matovičovi, čo SaS dovtedy jasne odmietalo. Prvýkrát bolo Matovičovi umožnené zúčastniť sa koaličnej rady v septembri 2011, ale už ako nezaradenému poslancovi po vylúčení z SaS.

Výrok bol spomenutý v

V politike, Norbert Dolinský

Predsedovia strán o volbách, politike v roku 2016 a bezpecnosti

V relácii v politike na TA3 sa tentokrát stretli predsedovia šiestich politických strán. Témy boli rozmanité. S moderátorom debatovali o uteceneckej kríze, nedávnych útokoch v Kolíne nad Rýnom, korupcii, štátnom rozpocte, ekonomike, novom antiteroristickom balícku a dalších aktuálnych témach. Išlo zároven o prvú predvolebnú debatu v roku 2016, kde politici predstavovali svoje plány a programy.  Najviac faktických výrokov povedal I. Matovic, ktorý nešetril kritikou na vládny Smer-SD, ked hovoril o rozkrádaní rozpoctu, korupcii, problematickej situácií v zdravotníctve, kauze CT a kompa ci navyšovaní policajtov. Premiér Fico sa najviac sústredil na problematiku uteceneckej krízy a bezpecnosti Slovenska, pricom zdôraznoval preventívne opatrenia, ktoré jeho vláda spravila, aby zmiernila dopad krízy na Slovensko. Nepravdivo zvelicoval štatistiky azylantov v Nemecku, ked tvrdil, že 80% žiadatelov o azyl tvoria mladí muži. Taktiež hovoril o sociálnych reformách a najmenej rozvinutých regiónoch. J. Figel mimo iného komentoval antiteroristický balícek a hovoril o azylovej politike. R. Procházka hovoril hlavne o strane Siet, ale taktiež sa vyjadril k otázkam uteceneckej krízy. B. Bugár hovoril o všetkých spomenutých témach, pricom nepravdivo pomenoval problematiku schránkových firiem. A. Danko povedal viac ako polovicu fakticky nepresných výrokov. Vyjadroval sa k uteceneckej kríze, transparentnosti úctu strany SNS ci technickej výbave Policajného zboru.