Smernica 2257/94 v skutočnosti tvrdí, že "
banány nesmú byť zdeformované či abnormálne zakrivené, avšak banány prvej triedy môžu mať mierne poškodený tvar a banány druhej triedy môžu mať plne defektný tvar." Podľa zhodnotenie magazínu
The Economist: "
tak ako všetky EÚ rozhodnutia, i toto bolo prijaté Radov ministrov, čiže samotnými členskými štátmi, a nie takpovediac povestnými "byrokratmi z Brusselu". Žiadne ovocie však nie je zakázané, tieto pravidlá existujú preto, aby nakupujúci vedeli, čo dostávajú."
Nariadením, ktoré sa skutočne zaoberalo konkrétnym tvarom pestovanej zeleniny, bola "smernica 1677/88, ktorá požadovala, aby uhorky prvej a "extra" triedy mali maximálne povolené zakrivenie 10 mm na 10cm dĺžky, pričom uhorky druhej triedy mohli byť zakrivené až dvakrát toľko."
Avšak i táto smernica bola pozmenená v roku 2008. keď "tieto obmedzenia a s nimi približne 100 strán pravidiel a regulácií bolo odstránených."
I k tomuto tzv. "euromýtu" sa viaže možné vysvetlenie:
"Európsky činitelia ohlásili v roku 1992 iniciatívu, aby bol vytvorený jednotný trh - s jednotnými štandardmi - medzi ich (v tej dobe, pozn.) 15 členskými štátmi. Nejaký "chytrák" sa na to opýtal: "A čo to bude znamenať pre zakrivenie banánov?" spomína jeden z EÚ činiteľov. Táto otázka danej iniciatíve prischla a zrodil sa z nej Euromýtus."
Ako mýtus otázku zakrivenia banánov označuje aj Európska komisia, pričom poukazuje na to, že prvý krát sa ako príklad vnucovania arbitrárnych pravidiel zo strany Brusselu vyskytol už v roku 1994. Druhý krát sa tento mýtus objavil v roku 1998.
