Nová vláda keď bola ustanovená, hovorila o tom, že áno, pripravíme zákon o spravodajských službách, ktorý bude lepší pre tento bezpečnostný aparát, ale zároveň bude mať aj lepšiu kontrolu nad sebou. Zatiaľ sme ho nevideli.

Programové vyhlásenie vlády z roku 2012 obsahuje cieľ pripraviť nový zákon o spravodajských službách, ktorý sa zatiaľ však ešte stále nepodarilo zaviesť v konečnej podobe. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Zmeny vo fungovaní a organizácii našich spravodajských služieb deklarovala vláda v programovom vyhlásení z mája 2012. Programové vyhlásenie vlády SR (máj 2012) obsahovalo aj bod o ochrane vnútorného poriadku a bezpečnosti (.pdf, s.38). V ňom sa píše:

„Vláda pripraví zmeny vo fungovaní a organizácii spravodajských
služieb s cieľom predchádzať únikom utajovaných materiálov a zabezpečiť rast
dôveryhodnosti tajných služieb. Vláda navrhne zlúčenie vojenských
spravodajských služieb a efektívnejšie mechanizmy kontroly spravodajských
služieb a ostatných zložiek pracujúcich spravodajskými metódami.“
(s.40)

Rezort obrany už krátko po výmene vlády v roku 2012 avizoval zámer pripraviť nový
zákon o tajných službách. Jedna z úprav sa mala týkať
aj posilnenia kontroly zo strany poslancov brannobezpečnostného výboru.

O novom zákone o tajných službách sa však intenzívne začalo hovoriť po útokoch vo Francúzsku v januári 2015, hoci bez konkrétneho dátumu jeho vstupu do platnosti. Pôvodne sa uvažovalo o zlučovaní Vojenského spravodajstva a Slovenskej informačnej služby (SIS) do jedného úradu, avšak v novom zákone sa s tým už nepočíta. Počíta však so zmenou názvu SIS na Úrad civilného spravodajstva (ÚCS) Jednou zo zmien je zavedenie programu štátneho spravodajstva. Na rozdiel
od súčasných pravidiel, keď vláda schvaľuje štatút jednotlivých
spravodajských služieb, by po novom mal kabinet schvaľovať Program
štátneho spravodajstva, a to na štyri roky s možnosťou aktualizácie...Nová legislatíva podľa tvorcov významne rozširuje kontrolné právomoci
osobitných kontrolných výborov parlamentu - jedného na kontrolu činnosti
Úradu civilného spravodajstva, druhého na Vojenské spravodajstvo.
Zákon od začiatku jeho predstavenia vzbudzoval podozrenie verejnosti o možnom špehovaní občanov.

Po novembrových teroristických útokoch v Paríži premiér Fico znovu otvoril tému zákona o tajných službách - pripravovaný zákon o Úrade civilného spravodajstva a Vojenskom spravodajstve. Legislatíva by na základe tohto zákona mala umožniť zber metadát v rámci konkrétnej operácie. Fico pripúšťa rozšírenie právomocí polície a tajných služieb.

Tajné služby by si podľa návrhu mohli vynucovať spoluprácu
akéhokoľvek počítačového analytika, no bez toho, aby sa dozvedel, prečo.
Súdny príkaz na spoluprácu má totiž ostať utajený aj pred dotknutým
analytikom... Na získavanie informácií by mohla tajná služba  verbovať aj novinárov, ktorí robia korešpondentov zo zahraničia. Teraz zákon tajným spoluprácu s novinármi zakazuje...Novou právomocou má byť aj „predstieraný prevod veci“. Tajní by tak mohli obchodovať s drogami, výbušninami či so zbraňami, aby o činnosti teroristov získali informácie.
(SME.sk)

Výrok bol spomenutý v

O 5 minút 12, Martin Strižinec

Kalinák vs. Fedor o bezpecnostnej situácii

V relácii O 5 minút 12 diskutovali tentokrát minister vnútra R. Kalinák s poslancom NR SR Martinom Fedorom. Hlavnou témou boli teroristické útoky, ktoré sa odohrali 13. novembra 2015. Hovorilo sa o dopade útoku na EÚ, štátnej bezpecnosti ci o dlhodobo diskutovanom zákone o spravodajských službách.