A mám pocit, že nejaké dôvody (proti PNR, pozn.) boli v súvislosti s ochranou súkromia, ktoré výbor pre ľudské práva neustále spochybňoval…keď som prišiel ako minister prvýkrát do svojej funkcie, prišiel som na európsku Radu ministrov po útokoch v Londýne, tak sa prvýkrát táto téma otvorila.

Je pravdou, že témou Menného záznamu cestujúcich (Passenger Name Record - PNR) sa orgány Európskej únie začali bližšie zaoberať už v roku 2006, po útokoch v Madride a v Londýne. Rovnako je pravdou, že Výbor pre ľudské práva Európskeho parlamentu sa voči takémuto zhromažďovaniu informácii v minulosti ohradil s tým, že by zasahovalo do základných ľudských práv a slobôd. V súčasnosti však už Výbor pre ľudské práva EP zvolil súhlasné stanovisko s navrhovanou podobou PNR. Tento výrok hodnotíme ako pravdivý.
Podľa informácií uverejnených na oficiálnych stránkach orgánov EÚ zahŕňajú PNR dáta informácie poskytnuté cestujúcim počas rezervácie a kúpy cestovného lístka, rovnako ako počas letiskového check-inu. Obsahujú rôzne typy informácií od dátumu cesty, po cestovný itinerár, informácie o lístku, kontaktné údaje, meno cestovného agenta u ktorého bol lístok zakúpený, spôsob platby, číslo sedadla a informácie o batožine. Tieto údaje sú uložené v databáze danej cestovnej spoločnosti. 
PNR dáta môžu byť využívané výhradne za účelom boja so závažným trestným činom a hrozbou terorizmu. Európske úrady vymáhania práva majú za povinnosť depersonalizovať dáta po uplynutí jedného mesiaca od daného letu a nesmú tieto informácie zadržiavať dlhšie než 5 rokov. Citlivé údaje, ktoré by mohli viesť k jedincovej rasovej či etnickej identite, jeho politickým názorom alebo vierovyznaniu nesmú byť nikdy v žiadnom prípade predané štátom Európskej únie.V súvislosti s prijatím Lisabonskej zmluvy, úvodným návrhom Komisie z roku 2007 bolo zozbierať, uložiť a analyzovať PNR dáta za účelom vymáhania práva. Tento návrh však prepadol. Komisia ho preto znovu uviedla v roku 2011. Vtedy mal námietky práve Výbor pre ľudské práva EP a to najmä kvôli ochrane súkromia. Navrhovaná podoba PNR sa minulý rok dostala pred Európsky súdny dvor, ktorý ju zamietol. K obnoveniu návrhu na rozšírenie PNR došlo opäť tento rok po útokoch na redakciu Charlie Hebdo.
O podobe PNR sa pôvodne začalo hovoriť v roku 2006 v reakcii na "teroristický útok na vlaky v Madride (2004) a útok na verejnú dopravu v Londýne (2005).
K obnoveniu diskusie PNR došlo opäť tento rok, 16 júla 2015 "Výbor Európskeho parlamentu pre občianske práva a slobody odúshlasil prvý celo-EÚ Menný záznam cestujúcich (PNR), dva roky po tom čo ten istý výbor odmietol skorší návrh toho istého zákona o zdieľaný údajov o cestujúcich využívajúcich leteckú dopravu." V súčasnosti už teda Výbor pre ľudské práva Európskeho parlamentu nebráni schváleniu navrhovanej podoby PNR. 
Podporu PNR vyjadrila na svojom poslednom zasadnutí 20. novembra Rada ministrov, ktorá tiež vyzvala k urýchlenému dokončeniu dohody EÚ o osobných záznamoch cestujúcich-PNR. V súčasnosti prebieha diskusia o presnej podobe PNR medzi spomínanou Radou, Komisiou a Európskym parlamentom. Väčšina európskych lídrov vyjadruje podporu rozšíreniu PNR.
Napriek rôznym opatreniam, ktoré by mali zabrániť zneužitiu týchto údajov, ozývajú sa aj nesúhlasné názory:
"25 septembra sa top EÚ zástanca ochrany dát (European Data Protection Supervisor, pozn.) vyjadril proti uzneseniu tohoto návrhu s tým, že ten bude iba vysávať osobné údaje kohokoľvek, kto bude cestovať akýmkoľvek komerčným letom do alebo z Európy."

Nemecká hovorkyňa S&D za občianske slobody sa vyjadrila, že: "hlavným bodom našich obáv je nepremyslené zozbieravanie údajov o všetkých pasažieroch, čo môže porušovať rozsudok CJEU o uchovávaní osobných údajov. Budeme aj naďalej vyvíjať tlak na tých, ktorí vyjednávajú o dosiahnutí súhlasu, ktorý by bol podporený prevažnou väčšinou Európskeho parlamentu."

Výrok bol spomenutý v

O 5 minút 12, Martin Strižinec

Kalinák vs. Fedor o bezpecnostnej situácii

V relácii O 5 minút 12 diskutovali tentokrát minister vnútra R. Kalinák s poslancom NR SR Martinom Fedorom. Hlavnou témou boli teroristické útoky, ktoré sa odohrali 13. novembra 2015. Hovorilo sa o dopade útoku na EÚ, štátnej bezpecnosti ci o dlhodobo diskutovanom zákone o spravodajských službách.