„Nevrieskal som tam po vás, že ste v rámci lockdownu išli do nejakého obchodu," vravel 31. januára Boris Kollár (Sme rodina) Petrovi Pellegrinimu (Hlas). „To je pravda," odpovedal expremiér. Momentov, kde sa zhodli, však nebolo veľa. ------- Factcheck relácie bol podporený z programu ACF - Slovakia v rámci projektu „S Demagógom proti demagógii medzi mládežou“, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou“.
Pravda Trvalý odkaz
Túto špeciálnu previerku, prísne tajné, nerobí ministerstvo, ale robí to Národný bezpečnostný úrad. A bežný prokurátor, ktorí sú tí traja bežní prokurátori, môžu požiadať o tu previerku alebo musia, keď chcú kandidovať cez Generálnu prokuratúru. A tá za nich urobí túto požiadavku smerom na NBÚ, a oni ju vypracujú.
Bezpečnostnú previerku IV. stupňa - prísne tajné - vykonáva Národný bezpečnostný úrad (NBÚ). Táto previerka je zároveň jednou z podmienok kandidatúry na post špeciálneho prokurátora. Podľa hovorcu NBÚ nemôže o vykonanie previerky požiadať samotná preverovaná osoba.
Traja zo štyroch kandidátov na špeciálneho prokurátora - Vasiľ Špirko, Ján Šanta a Peter Kysel - sú prokurátormi Úradu špeciálnej prokuratúry. Podľa zákona o prokuratúre potrebovali mať už pre výkon svojho povolania previerku na stupeň prísne tajné. O previerku za nich požiadala Generálna prokuratúra.
Štvrtý - neskôr zvolený - kandidát, advokát Daniel Lipšic, sa k previerke dostal cez Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Minister Milan Krajniak požiadal o bezpečnostnú previerku pre Lipšica v októbri 2020.
Krajniak tvrdil, že „oslovil Daniela Lipšica s ponukou na spoluprácu, aby pôsobil ako jeho poradca pre právnu oblasť." Mal sa vraj venovať IT tendrom súvisiacim s kritickou infraštruktúrou, na ktoré potreboval previerku - zhodou okolností na stupeň „prísne tajné”, aký potreboval aj pri kandidatúre na funkciu špeciálneho prokurátora.
Tvrdenie Borisa Kollára hodnotíme ako pravdivé.
Výrok bol spomenutý v
O 5 minút 12, Marek Makara
