„Ja som nečakal, že až tak ďaleko budeme v roku 2020, že budeme bojovať za základy právneho štátu," hovoril 12. septembra Robert Fico (Smer-SD) Márii Kolíkovej v Slovenskom rozhlase. Témou bola chystaná reforma súdnictva.
Tento fact check vznikol aj vďaka podpore projektu „Zvýšenie kvality verejnej debaty a rozoznávania neprávd v predvolebnej kampani a po nej” Fondom pre transparentné Slovensko pri Nadácii Pontis.
Pravda Trvalý odkaz
Nezávislosť a nestrannosť sudcu v rozhodovaní je ochrana základných požiadaviek na súdnu moc v právnom štáte. Tú máme zakotvenú v ústave a to, či tam tá imunita ostane alebo neostane, na tom to nestojí. V iných štátov Európskej únie takú ani nemáme. Proste ten široký koncept, ale taby som to skrátila. V novele ústavy, ktorá je teraz v legislatívnom procese, ostane imunita, ale bude z nej zrejmé, že ak sa jedná o trestný čin sudcu alebo disciplinárne konanie, tak toto ho nechráni
Mnohé štáty EÚ nepoznajú sudcovskú imunitu. Ochrana sudcov pred postihmi za právny názor pri rozhodovaní v Ústave ostane aj po navrhnutých zmenách - nebude však chrániť pred trestnými činmi. Tvrdenie Márie Kolíkovej hodnotíme ako pravdivé.
Ústava predpokladá, že „v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy.”
Sudcovia sú podľa nej „pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom.”
Zároveň podľa Ústavy platí, že „za rozhodovanie pri výkone funkcie nemožno sudcu ústavného súdu trestne stíhať, a to ani po zániku jeho funkcie.”
Podľa návrhu novely Ústavy, ktorý predkladá rezort spravodlivosti, „za právny názor vyjadrený pri rozhodovaní nemožno sudcu ani prísediaceho sudcu z radov občanov stíhať, a to ani po zániku ich funkcie, okrem prípadov, že by tým bol spáchaný trestný čin.”
Ministerka Kolíkova však hovorí, že „objavili sa nám rozhodnutia, že sudcovia aj za úplne svojvoľné rozhodnutia stíhaní neboli, pretože sa tu naskytol priestor, že to je potenciálne právnym názorom."
Na výnimočnosť imunity slovenských sudcov v európskom kontexte poukázal v roku 2010 vtedajší predseda Siete Súdnych Rád (ENCJ) John Thomas.
Podľa správy slovenského Ústavného súdu z roku 2013 poznajú 4 z 27 štátov Európskej únie trestnoprávnu imunitu.
Formuláciu, podľa ktorej sudcov nemožno stíhať za ich právny názor pri rozhodovaní, majú v Ústave napríklad Slovinci.
Výrok bol spomenutý v
, Marta Jančkárová
