Bývalí vyšetrovatelia kauzy uviedli v rozhovoroch pre médiá viacero podozrení z trestných činov vyplývajúcich zo spisu Gorila, ktoré však označili za premlčané. Výrok preto hodnotíme ako ešte pravdivý. 

Spis Gorila, ktorý sa na internete objavil v roku 2011, opisuje stretnutia Jaroslava Haščáka z Penty s vplyvnými politikmi. Rozprávajú sa okrem iného o províziách pri štátnych obchodoch z rokov 2005 a 2006, ale aj o financovaní strany Smer. 

Ústavný súd v minulosti rozhodol, že Slovenská informačná služba vyhotovila nahrávky z akcie Gorila nezákonne. 

Zároveň ústavní sudcovia v roku 2019 pri inej veci skonštatovali, že „existencia prepisov spisu Gorila je nespochybniteľná (otázka autenticity je inou otázkou)” a „ide o závažnú celospoločenskú tému, ku ktorej médiá musia mať možnosť vyjadrovať sa.”

V októbri 2019 dostali viaceré slovenské redakcie 39 hodinovú nahrávku, ktorú niekdajší šéf vyšetrovateľov kauzy Gorila Lukáš Kyselica označil za „nahrávku podobnú spisu Gorila”.

Bývalý šéf vyšetrovateľov tímu Gorila v rozhovore pre DenníkN povedal: „Minimálne v jednom prípade sme v Gorile preukázali, že jedna podozrivá osoba vykonala pri jednej privatizácii také kroky v prospech toho, kto privatizoval, že keby to nebolo premlčané, išlo by o porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku.”

Gajdoš tiež povedal, že pri vyšetrovaní privatizácie viaceré inštitúcie nearchivovali veci, ktoré archivovať mali: „Ak by sme aj dokázali pochybenie pri archivovaní, takéto delikty sú už dávno premlčané.”

Gajdošov nasledovník na čele tímu Lukáš Kyselica v októbri 2019 uviedol, že „stále sú tam trestné činy, ktoré nie sú premlčané.”

Premlčaciu dobu trestného činu - a teda dobu, po ktorej zaniká jeho trestnosť - upravuje § 87 Trestného zákona v závislosti od závažnosti skutku.