Slovensko predsedalo Rade Európskej únie v druhom polroku 2016, a to od 1. júla do 31. decembra 2016. Parížska dohoda bola skutočne počas predsedníctva ratifikovaná na európskej úrovni, a to 5. októbra 2016, čím 4. novembra 2016 nadobudla globálnu účinnosť. Čo sa však týka návrhu o zriadení európskej prokuratúry, Rade EÚ sa ho síce nepodarilo do februára 2017 schváliť, no členské štáty využili v apríli 2017 možnosť posilnenej spolupráce a po schválení zúčastnenými štátmi, Radou a Parlamentom nadobudlo nariadenie o Európskej prokuratúre účinnosť 20. novembra 2017. Nie je teda možné konštatovať, že by bola táto téma počas predsedníctva Slovenska uzavretá a preto považujeme výrok za nepravdivý.

Rade EÚ predsedalo Slovensko v rámci predsedníckeho Tria spolu s Holandskom a Maltou a boj s klimatickými zmenami tvoril jednu z jeho priorít v rámci politiky jednotného trhu. Najväčším úspechom slovenského predsedníctva v tejto oblasti bola práve ratifikácia Parížskej dohody o zmene klímy na európskej úrovni, čím dohoda nadobudla účinnosť. Ide o prvú všeobecnú, právne záväznú celosvetovú dohodu v tejto oblasti.

Návrh na zriadenie európskej prokuratúry bol predložený Komisiou v roku 2013, no keďže sa Rade za tri roky rokovania o návrhu nepodarilo dosiahnuť jednomyseľného súhlasu, nadviazalo 16 členských štátov v apríli 2017 posilnenú spoluprácu na účely jej zriadenia a po prijatí Európskym parlamentom a Radou nariadenie o zriadení prokuratúry nadobudlo účinnosť 20. novembra 2017. Európska prokuratúra by mala začať fungovať do konca roku 2020 a jej úlohou bude bojovať proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy EÚ.