Lukáš Krivošík



Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Lukáš Krivošík

Lukáš Krivošík

Lukáš Krivošík

Nepravda Trvalý odkaz

Niektorí venezuelskí opoziční aktivisti a odporcovia Cháveza paradoxne obviňujú Spojené štáty z účelového mlčania voči prešľapom režimu v Caracase.

Údaje o tom, že opoziční aktivisti či politici vo Venezuele obviňujú USA z toho, že by boli účelovo ticho voči prešľapom režimu Huga Cháveza, sa nám nepodarilo nájsť žiadne informácie, ktoré by to potvrdzovali. Je možné, že existujú minoritné hlasy s podobným odkazom ako hovorí Lukáš Krivošík, keďže sa nám však nepodarilo nájsť žiadnu podobnú informáciu ani po prehľadávaní dostupných zdrojov v angličtine a španielčine, považujeme tento výrok za nepravdivý.

Našli sme správy o tom, ako venezuellská opozícia kritizuje Cháveza za export ropy, ako venezuelská vláda kritizuje Obamu za jeho označenie Venezuely ako autoritatívnej krajiny. Dokonca sme našli správu o tom, ako USA kritizujú Venezuelu za zatknutie opozičného lídra z dôvodu jeho protivládnych vyjadrení. Nenašli sme však informáciu, v ktorej by sa venezuelská opozícia vyjadrovala kriticky o USA z dôvodu ich účelového mlčania o prešľapoch Caracasu.

Jediná správa, ktorú sme dokázali nájsť s obsahom trochu príbuzným kontrolovanému výroku, sa nachádza na súkromnom blogu a hovorí o tom, že venezuelská opozícia je slabá pretože nemá podporu v zahraničí a nikto, vrátane USA, nerobí nič proti režimu Huga Cháveza. Toto sa však nedá považovať za dostatočný dôkaz, nakoľko sa nejedná o predstaviteľa opozície, kritika nie je namierená priamo proti USA a nehovorí sa ani o žiadnom "účelovom" mlčaní.

Lukáš Krivošík

Pravda Trvalý odkaz

Dramaticky sa za Chávezovej vlády zhoršila aj bezpečnostná situácia v krajine. Na sto tisíc obyvateľov pripadá 45 vrážd – ide o dvoj- až strojnásobenie počas posledného desaťročia. Na Slovensku ich na sto tisíc obyvateľov máme 1,5 a v Spojených štátoch, ktoré sú často považované za krajinu s veľkou kriminalitou, je toto číslo 4,8.

Podľa údajov OSN bola v roku 1998 miera vrážď vo Venezuele na 100 000 obyvateľov 19.4, v roku 1999 (prvý rok prezidenta Cháveza) to bolo 25.0. Posledná štatistika je z roku 2010 a uvádza číslo 45.1. To zodpovedá približným číslam, ktoré uvádza Lukáš Krivošík pokiaľ ich porovnáme s posledným údajom pred jeho nástupom do kresla prezidenta.

Údaj pre USA sa pohybuje v posledných rokoch medzi 4 a 5. Na Slovensku je miera poctu vrážd na úrovni 1,5.

Lukáš Krivošík

Pravda Trvalý odkaz

Pozoruhodný bol jeho nápad nechať svojich občanov posunúť si hodinky o polhodinu dozadu a vytvoriť tak pre krajinu separátnu časovú zónu. Alebo zmena štátnej vlajky, na ktorej kôň pred tým cválal zľava doprava. Chávez zariadil, že už cvála sprava doľava.

Hugo Chávez skutočne dostal nápad, ako sa odlíšiť od svojich susedov. Britská BBC vo svojom článku z 9. decembra uvádza, že Venezuela si upravila čas podľa svojho gusta.
"Venezuela creates its own unique time zone on Sunday, putting the clock back half-an-hour on a permanent basis."

Ako sa ďalej spomína v článku, rozhodne nejde o svetový unikát. Kritika na Chávezovu hlavu padla najmä preto, že to mnohí svetoví predstavitelia a pozorovatelia považovali skôr za ideologický ako ekonomický ťah. Pravdou ostáva, že štáty ako Kanada, Austrália, Pakistan, India či Nepál svoje územia tak isto zasadili do netradičných, vlastných časových pásiem. Venezuela navyše tento čas už raz vo svojej histórii mala, po roku 1965 sa prispôsobila väčšinovému rozdeleniu pásem. 
Zmena na vlajke prebehla o rok skôr ako tá s časom. Český denník iDNES informuje o jej zmene 13.marca 2006: 
"Na státní vlajce je po Chávezových zásazích zobrazen bílý kůň, který nyní cválá doleva, tedy v opačném směru než dosud. Přibyla také hvězda, luk a šíp, reprezentující původní indiánské obyvatele, a mačeta jako symbol dělného lidu."
Je pravda, že kôn svoju pôzu zmenil tak, že teraz vyzerá ako keby cválal z pravej do ľavej strany.

Lukáš Krivošík

Pravda Trvalý odkaz

Priemerná ročná inflácia v krajine bola za Chávezovej vlády 22 percent.

Údaje sa výrazne líšia podla zdroja, podla všetkých dostupných však táto hodnota bola v priemere od roku 1999 (kedy bol 2. februára prvý krát inaugurovaný za prezidenta Hugo Chávez) po súcasnost výrazne nad 20 percent. Niekolko zdrojov navyše potvrdzuje správnost údaju 22% rocne. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý,

Podla údajov Svetovej banky bola priemerná rocná inflácia vo Venezuele od nástupu Huga Cháveza k moci po rok 2011 (posledné zverejnené dáta) až 26,18% rocne. Podla CIA World Factbook, za rovnaké obdobie, 22,607% rocne. Podla údajov IMF (.xls) za roky 1999 až 2012 to bolo 22,204% rocne. Priemeru 22% rocne napovedajú i údaje Centrálnej banky Venezuely (na mesacnej báze, február 1999 až marec 2013).
 


Source: tradingeconomics.com

Lukáš Krivošík

Nepravda Trvalý odkaz

Zaujímavý je pohľad na takzvaný Index ľudského rozvoja. Ľavičiari tento ukazovateľ majú radi, pretože berie v úvahu aj iné aspekty životnej úrovne ako HDP. V tomto porovnaní je Venezuela ôsma z krajín na juh od rieky Rio Grande. Najvyšší Index ľudského rozvoja v Latinskej Amerike má Chile, nasledované Argentínou. Lepšie ako Venezuela sú na tom aj Uruguaj, Kuba, Mexiko, Panama a Kostarika.

Podľa Indexu ľudského rozvoja (HDI) sú podľa UNDP pred Venezuelou skutočne krajiny, ktoré Lukáš Krivošík spomína. Na juh od rieky Rio Grande ich však je dokonca viac ako uvádza a keďže spomína Kubu, mal by započítať aj ďalšie Karibské krajiny s vyšším HDI: Barbados, Antigua, Trinidad a Tobago, Svätý Krištof a Nevis, Grenada a Bahamy. Jedná sa teda o nepravdivý údaj.