Dip Mgmt Jozef Rajtár

Člen strany: Sloboda a Solidarita (SaS)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Jozef Rajtár

Jozef Rajtár

Jozef Rajtár

SaS
Zavádzanie Trvalý odkaz

…už sú to dva roky, dával som podložené informácie a trestné oznámenia na Mariána Kočnera a jeho trestnú činnosť, na Ladislava Bašternáka, a výsledok je aký? Marián Kočner je v base a Ladislav Bašternák je obžalovaný.

Jozef Rajtár síce podal od roku 2016 niekoľko trestných oznámení tak ako na Mariana Kočnera, aj na Ladislava Bašternáka, väzba Kočnera však s nimi nazatiaľ nesúvisí, aj keď obvinenie Bašternáka áno. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.

Bašternák je momentálne obvinený z neodôvodneného uplatnenia si nároku na odpočítanie miliónovej DPH v kauze Five Star Residence. V tejto časti výroku má Rajtár pravdu, keďže v roku 2017 podal Rajtár trestné oznámenie na Kočnera pre podozrenia z trestného činu krátenia dane a poistného v súvislosti s prevodom bytov v bratislavskom komplexe Five Star Residence.V tejto veci dali vyšetrovatelia podnet na trestné stíhanie v júni 2018. 
Marián Kočner je od júna 2018 vo väzbe "v prípade obvinenia z marenia spravodlivosti a falšovania zmeniek Pavla Ruska a televízie Markíza za 69 miliónov eur." Je obvinený aj v ďalších dvoch prípadoch, v súvislosti s prevodmi hotelov na Donovaloch a tunelovania firmy Gatex. V žiadnom z týchto prípadov nepodal Rajtár trestné oznámenie. V prípade falšovania zmeniek podala trestné oznámenie televízia Markíza.  Síce je Kočner tiež obvinený z krátenia DPH, jeho väzba súvisí iba s falšovaním zmieniek.

Trestné oznámenia, ktoré Rajtár podával od roku 2016 v súvislosti s Kočnerom a Bašternákom, sa týkali prevodov bytov a možných daňových podvodov. Trestné oznámenie ohľadom Bašternáka v roku 2016 zdôvodnil Rajtár tým, že firma, ktorej bol Bašterák konateľom od roku 2009 do 2013 "má daňový nedoplatok viac ako dva milióny eur". Odvolával sa pritom na informácie Finančnej správy. V súvislosti so stavbou Bonaparte kvôli podozrivým prevodom bytov, ktorých sa mali podľa Rajtára dopustiť Kočner s Bašternákom, podal v roku 2016 ďalšie trestné oznámenie.
V roku 2018 podal Rajtár trestné oznámenie opäť kvôli stavbe Bonaparte. „Moje prvé trestné oznámenie súvisiace s Bonaparte, kde býva predseda Smeru Robert Fico, bolo podané v máji 2016 a súviselo so samotnou stavbou. Prokuratúra aktuálne preveruje, či náklady na stavbu komplexu boli primerané za účelom vybratia neoprávnenej vratky DPH. Teraz podávam ďalšie trestné oznámenie, ktoré súvisí s prevodmi bytov. Je tu podozrenie z ďalších neoprávnených vratiek DPH,“ uviedol Rajtár.
Ladislav Bašternák taktiež podal na Jozefa Rajtára trestné oznámenie kvôli vyjadreniam Rajtára v súvislosti s jeho osobou. 

Jozef Rajtár

SaS
Pravda Trvalý odkaz

Tento návrh (na voľbu prezidenta Policajného zboru SR, pozn.) ešte aj zužuje možnosť kandidátov, pretože hovorí, že iba z policajného zboru a nie napríklad z iných silových zložiek, nie napríklad z kriminálneho úradu a podobne.

Pokiaľ Rajtár kriminálnym úradom myslel Kriminálny úrad Finančnej správy, ktorý spadá pod ministerstvo financií, výrok hodnotíme ako pravdivý. 

Rajtár sa vo výroku odvoláva na návrh novely zákona o Policajnom zbore SR, ktorú začalo ministerstvo vnútra pripravovať ešte pod vedením Tomáša Druckera v apríli 2018 ako reakciu na nízku dôveru polícii zo strany verejnosti a stále sa stupňujúci sa hlas protestujúcich na uliciach po tragickej vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny  Kušnírovej. Jednou z požiadavok organizátorov a účastníkov protestov bolo tiež odstúpenie vtedajšieho policajného prezidenta Tibora Gašpara. Drucker oznámil zmeny obsadzovania riadiacich pozícií v policajnom zbore v apríli 2018, návrh chcel predložiť do parlamentu v júni 2018. Gašpara však neodvolal, ešte v apríli 2018 podal demisiu. 

Návrh novely zákona o policajnom zbore na rokovaní vlády predstavila v auguste 2018 Druckerova nástupkyňa, ministerka Denisa Saková. Novela však čelí nielen kritike verejnosti, konsenzus nepanuje ani medzi koalíciou. Preto je potrebné dodať, že návrh novely zákona pravdepodobne nie je finálny. Jeho verziu, ktorú ministerka vnútra Denisa Saková predložila na rokovanie vlády, vláda stiahla. Premiér Pellegrini sa neskôr v médiách vyjadril, že v stredu 12.9.2018 bude vláda schvaľovať novelu zákona, no napríklad bez funkčného obdobia policajného prezidenta. Takýto materiál však v programe rokovania vlády nebol. Nie je preto presne jednoznačné určiť, čo v novele ostane a čo sa naopak zmení.
Z doterajšieho návrhu, ktorý predstavila Saková, z paragrafu § 33a vyplýva, že 
"(2) Do funkcie prezidenta Policajného zboru možno vymenovať len toho, kto
a) je príslušníkom Policajného zboru najmenej desať rokov,
b) nebol odsúdený za spáchanie trestného činu,
c) má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,
d) získal špecializované policajné vzdelanie a
e) bol najmenej päť rokov nadriadeným, ktorý riadil aspoň jedného príslušníka Policajného zboru, ktorý bol nadriadeným."
Keďže tento paragraf o podmienkach pre voľbu a vymenovanie policajného prezidenta doterajšia verzia zákona o policajnom zbore neobsahuje, je možné povedať, že nový návrh možnosť kandidovať zúžil, ako uvádza Rajtár. 

Jozef Rajtár

SaS
Pravda Trvalý odkaz

Váš vlastný koaličný partner, poslanec, pán Kresák, nazval rozhodnutie, najnovšie rozhodnutie Ústavného súdu čiernym dňom ústavného sudnictva v Slovenskej republike.

Peter Kresák, poslanec Mostu-Híd a ústavný právnik, prostredníctvom sociálnej siete Facebook skutočne nazval rozhodnutie Ústavného súdu zo dňa 6. decembra 2017, ktoré prikazuje prezidentovi Kiskovi vymenovať ústavných sudcov "čiernym dňom ústavného súdnictva v SR" . Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. 

Pri voľbe ústavných sudcov navrhuje parlament vždy dvojnásobný počet kandidátov, z ktorých prezident vyberie a doplní počet zodpovedajúci sudcom, ktorým sa skončilo funkčné obdobie. V roku 2014 navrhol parlament šesť kandidátov na ústavných sudcov, z ktorých však prezident Kiska vybral len jednu kandidátku, Janu Baricovú. Podľa prezidenta nesplňali ostatní kandidáti predpoklady na výkon ich funkcie. Následne v roku 2015 navrhol parlament ďalších dvoch kandidátov, z ktorých si prezident tiež nevybral. 

Nevymenovaním ústavných sudcov došlo podľa rozhodnutia Ústavného súdu I. ÚS 575/2016-197 k porušeniu základných práv kandidátov na prístup k voleným a iným verejným funkciám. Rozhodnutie ďalej prikazuje prezidentovi opätovne konať a spomedzi kandidátov navrhnutých Národnou radou vymenovať troch sudcov Ústavného súdu. (.pdf)  

Jozef Rajtár

SaS
Pravda Trvalý odkaz

Hovoril kompetentný orgán Úrad pre verejné obstarávanie. Opäť raz. Nie opozícia, legitímny úrad, ktorý je na to určený tvrdil, porušili ste v mnohých prípadoch zákon.

Podľa Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) mala Nemocnica sv. Michala (patriaca ministerstvu vnútra) pri obstarávaní zdravotníckeho vybavenia konať v rozpore so zákonom a netransparantne. Nemocnica mala podľa kontrolórov ÚVO obmedziť hospodársku súťaž, čím malo záujem o účasť vo verejnom obstarávaní prejaviť menej záujemcov. ÚVO ministerstvu vyčítalo aj porušovanie základných princípov verejných obstarávaní, čo mohlo mať vplyv na výsledky tendrov. Ministerstvo podľa kontrol porušovalo princípy rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie uchádzačov, transparentnosti, hospodárnosti a efektívnosti verejného obstarávania. Spolu ide o tri protokoly, v ktorých kontrolovali štyri tendre. ÚVO skonštatovalo porušenie zákona aj v prípade prenájmu, rekonštrukciu a výmeny budovy Starej Ikei pre účely klientského centra Bratislava, pretože sa nekonala súťaž. Výrok tak hodnotíme ako pravdivý.

Jozef Rajtár

SaS
Pravda Trvalý odkaz

…pre Vás dopadli voľby tak, že Váš vlastný, teraz už bývalý podpredseda, Vás tvrdo za to kritizoval. A mimochodom povedal, že na Vašom mieste by on odstúpil. Váš bývalý podpredseda. Druhá členka vlády, z Vašej koalície, povedala, že na Vašom mieste by odstúpila,

Po voľbách do orgánov vyšších územných celkov, ktoré sa konali 4.novembra 2017, sa minister kultúry Marek Maďarič vyjadril, že výsledok strany SMER-SD v týchto voľbách je prehra strany ako takej. V diskusii Denníka N z mája 2017 sa vyjadril, že v rámci strany prezentoval názor, že minister vnútra Robert Kaliňák by mal zo svojej funkcie odstúpiť. Podobný názor v rozhovore pre denník SME vyslovila aj ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Výrok Jozefa Rajtára hodnotíme ako pravdivý.

V máji 2017 sa v Bratislave konala jedna z diskusií, ktoré organizuje Denník N. Jedným z jej hostí bol aj minister kultúry Marek Maďarič. Ten v diskusii povedal, že tlak, akému zo strany médií a verejnosti čelí Robert Kaliňák, by on "už dávno, dávno na jeho mieste nevydržal." Zároveň sa k vnútrostraníckej diskusii na tému prípadnej abdikácie Kaliňáka z postu ministra vnútra vyjadril: "Nemienim si tu robiť výložky, zásluhy. Svoj postoj si vo vnútri strany hovorím, aj som si ho povedal, ale nie som človek, ktorý by išiel robiť disidenta. Nebudem narúšať to, na čom sme sa demokraticky dohodli, potom môžem z tej strany odísť. Buď rešpektujem vôľu väčšiny a to, že niekto si presadil iný názor ako môj, alebo ak nie, tak potom odídem.“ Podobný názor prezentovala v rozhovore pre denník SME v októbri 2016 aj ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. K odstúpeniu Roberta Kaliňáka z postu ministra sa vyjadrila takto: "Myslím si, že v tomto prípade ide o dôveryhodnosť inštitúcií a dôveryhodnosť polície ako takej. V záujme toho som presvedčená, že sú chvíle, keď politické rozhodnutie treba urobiť... Jedna vec sú fakty, druhá vec je konflikt záujmov a tretia vec je, že jednoducho v istej situácii, keď nedôvera presiahne hranicu a začína to ubližovať inštitúcii ako takej, tam už potom bez ohľadu na oprávnenosť alebo neoprávnenosť konkrétnych výčitiek je asi namieste uprednostniť záujem dôveryhodnosti inštitúcií."

Marek Maďarič zaujal v porovnaní s inými vrcholnými predstaviteľmi strany SMER-SD kritický postoj aj po voľbách do VÚC, ktoré sa konali 4.novembra 2017. Takmer bezprostredne po vyhlásení ich výsledkov povedal, že to nebola prehra len v dôsledku chýb a nedostatkov kandidátov strany, ale aj prehra strany ako takej. Zároveň dodal: „Preto, ak v Smere nechceme v tomto trende pokračovať, musíme urobiť výrazné zmeny na viacerých úrovniach strany, a to politické, programové aj personálne.“ V reakcii na výsledky volieb v decembri 2017 odstúpil z postu podpredsedu strany.