Výrok hodnotíme ako zavádzanie, keďže Erik Kaliňák preháňa fakt, že zdravotníci nedostali dostatočne navýšené platy, a tiež vysvetľuje odchody zdravotníkov len ich nízkymi platmi.

Je pravda, že Slovensko má najnižšie platy zdravotníkov spomedzi krajín V4. Pre pandémiu nedošlo ani k plánovanému zvýšeniu pre sestry na 110 % pôvodnej mzdy, ktorú mala vláda Igora Matoviča naplánovanú na rok 2020. Ostatné krajiny mzdy zvýšili, v susednom Maďarsku naozaj počas pandémie došlo k niekoľkým navýšeniam vďaka reforme. Od januára 2022 si majú zdravotné sestry podľa Orbána prilepšiť o 21 %. V Českej republike sa platy zvyšujú o 6 % a časť poľských lekárov si polepší o 19 % a zdravotné sestry až o 35 %.

Rozpočet na rok 2022 ráta s vyčlenením 91 miliónov na platy zdravotníkov, čo znamená podľa slov Igora Matoviča nárast o 3,6 %.  Jedná sa o valorizáciu platov na základe mzdového automatu v zdravotníctve. Neplatí teda tvrdenie, že platy nerástli ani o jediný cent, nenarástli však k pomere voči priemernej mzde v hospodárstve.

O výraznejšom zvyšovaní platov na úroveň, ktorá by bola konkurencieschopná v rámci Európy alebo V4, slovenský rezort zdravotníctva v roku 2022 podľa slov ministra rokuje.

Podľa prezidentky Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Ivety Lazorovej patria nízke platy medzi dôvody, kvôli ktorým sestry odchádzajú zo Slovenska. Častými sú však aj nevyhovujúce pracovné podmienky, permanentné preťažovanie, ale aj vysoký vek. Náročná druhá vlna covidu na Slovensku a celkový stav zdravotníctva sú tak tiež dôležitým faktorom, ktoré treba okrem platov brať do úvahy pri vysvetlení, prečo zdravotníci chýbajú.

Erik Kaliňák čerpá údaje o štúdiách o ivermektíne zo stránky c19early.com, ktorá zhŕňa všetky publikované štúdie o potenciálnych liekoch na covid-19. Nekontroluje však kvalitu štúdií. Naopak metaanalýza organizácie Cochrane ukazuje, že nemôžeme povedať, že ivermektín pomáha liečiť covid-19. K záveru, že zatiaľ nie je dosť dát, na základe ktorých by používanie ivermektínu mohli odporúčať, dospeli aj EMA a FDA.

Svoju argumentáciu opiera o stránku c19early.com, ktorá na sérii podobných domén agreguje všetky štúdie rôznych experimentálnych či kontroverzných liekov na covid-19. Na stránke nie je uvedené, kto je jej autorom. 

V prípade invermektínu výsledky týchto štúdii vyzerajú, že liek pomáha pri skorej liečbe covidu-19 v 66 percentách prípadov. Štúdie zaoberajúce sa prevenciou covidu, teda profylaxiou, ukazujú 85-percentnú úspešnosť pri jeho použití.

Meta analýza zahŕňa 70 štúdii, nie všetky sú však recenzované nezávislým odborníkom pred publikovaním (peer-reviewed), ani dvojito zaslepené (double blinded) - takých zahŕňa len jedenásť. Nie všetky sú dostatočne kvalitné a používajú nepresvedčivé dáta: Babalola et al napríklad ukazuje, že 50 percent z 21 účastníkov štúdie trpelo bolesťami hlavy ako nežiadúcimi účinkami. Carvallo et al je štúdia od autora, ktorého iný článok zo žurnálu stiahli.

Stránka uvádza, že štúdie sa celkovo robili na viac ako 49-tisíc pacientoch. Z nich však 21 232 tvorili pacienti jednej štúdie, Mayer et al, ktorá nebola randomizovaná a 3 266 pacientov si v nej zvolilo liečbu ivermektínom.

V júli 2021 publikovala metaanalýzu britská organizácia Cochrane,  ktorá sa zameriava na metaanalýzy v oblasti medicíny. Do úvahy brali autori štúdie, ktoré spĺňajú požiadavky na kvalitu metodológie a použitých dát. Na základe týchto dát usúdili, že nie je možné posúdiť, či má ivermektín pozitívny efekt pri liečení covidu-19.

Použitie ivermektínu zatiaľ neodporúča ani Európska lieková agentúra EMA a americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv FDA.

Predseda Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský v októbri potvrdil, že od augusta 2021 žiadal stretnutie s premiérom Hegerom, ktorý si na stretnutie čas nenašiel. Predmetom stretnutia mala byť najmä zlá personálna situácia v zdravotníctve.

Heger počas tlačovej konferencie ešte v auguste hovoril, že nemocnice sú pripravené na reprofilizáciu lôžok, čím by mali byť pripravené zvládnuť tretiu vlnu pandémie.

Prezidentka Zuzana Čaputová povedala, že Slovensko je na tretiu vlnu pandémie pripravené lepšie, ako bolo pripravené na tú druhú. Stále však apeluje na nízku zaočkovanosť.

Ministerstvo zdravotníctva SR na čele s ministrom Lengvarským v septembri vyhlásili, že nemocnice budú na tretiu vlnu vďaka reprofilizácii lôžok pripravené. Z uvedených dôvodov hodnotíme výrok ako pravdivý.

Za posledný rok slovenské zdravotníctvo opustilo približne 850 zdravotných sestie a ďalších 700 si pozastavilo výkon praxe. Nedostatok zdravotných sestier je hlavným dôvodom obmedzeného počtu pľúcnych ventilácií, pretože ich nemá kto obsluhovať. Preto hodnotíme výrok ako pravdivý.

Na obsadené prístroje upozorňoval samotný premiér. Na vrchole druhej vlny fungovalo v nemocniciach 394 pľúcnych ventilácií, no koncom novembra, na vrchole tretej vlny, ich fungovalo len 259. Tieto ventilácie sú stále v nemocniciach, chýba však personál, ktorý by ich obsluhoval, čo potvrdila aj hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva.

Vtedajší minister zdravotníctva Marek Krajčí v apríli 2020  ubezpečoval, že Slovensko bude mať k dispozícii viac než 1000 ventilácii pre pacientov hospitalizovaných s COVID-19. 300 prístrojov vtedy podľa dohody pre Slovensko vyrobila Chirana Medical. Podľa Krajčího už vtedy prebiehalo zaškolovanie personálu na obsluhu ventilácii.

Z viac ako 30 tisíc sestier odišlo zo zdravotníctva od začiatku roka približne 850, z toho viac ako 700 z nich odišlo do dôchodku. Ďalších asi 700 zdravotných sestier si pozastavilo výkon praxe, a to z dôvodu práceneschopnosti či materskej dovolenky. Oproti roku 2020 ide o 20 % nárast odchodu sestier zo zdravotníctva. Ak by sme sa chceli vyrovnať priemernému počtu sestier v EÚ, museli by sme ich prijať ďalších 14 tisíc.