Mgr. Branislav Škripek

Vzdelanie
– vysokoškolské, katolícka teológia

Jazykové schopnosti:
AJ – plynulý prejav, preklady kníh, tlmočenie

Iné znalosti a prax:
1991 – 95 prax ošetrovateľa hendikepovanej mládeže
2001 – 06 podpredseda občianskeho združenia
kurz sociálneho poradenstva
vodičský preukaz pre nákladné autá a autobusy s praxou

Vlastnosti a záujmy:
– kreatívnosť, dôslednosť, komunikatívnosť a flexibilita
– rodina, priatelia, vývoj a smerovanie spoločnosti na Slovensku



Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Branislav Škripek

Branislav Škripek

Branislav Škripek

Nepravda Trvalý odkaz

Čo bolo zlé, čo som videl práve na EFD a pánovi Farageovi, títo poslanci 48, sa mi zdá, sa postavili chrbtom.

Nie je pravdou, že sa počas hymny EÚ otočilo chrbtom až 48 poslancov. Chrbtom sa otočilo len 24 poslancov UKIP a jeden český europoslanec. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.

Členovia UKIP (24 poslancov) spolu s lídrom N. Farageom, sa otočili chrbtom k hymne. Viaceré zahraničné zdroje (TU a TU) uvádzajú len, že členovia UKIP sa otočili chrbtom. Čiastočne je to vidieť aj na fotke z EP. Le Pen a členovia Front National, spolu 23 poslancov, zostali sedieť, podobne ako členovia ECR. Chrbtom sa otočil otočil tiež český europoslanec Petr Mach z EFD. Na základe uvedených zdrojov bol počet poslancov, ktorí sa otočili chrbtom 25.

Branislav Škripek

Nepravda Trvalý odkaz

Jediný kandidát na predsedu, ktorý získal viac hlasov ako boli len jeho frakcia. A to bol pán Schulz získal 401 hlasov a to je EPP a SD. Jediný bol Karim práve za ECR, ktorý získal 101 hlasov.

Viac hlasov ako počet poslancov z vlastnej frakcie (skupiny) získal aj Martin Schulz, avšak Škripek v prípade Schulza uvádza argument v zmysle viac hlasov ako S&D a EPP.  Schulz prakticky nebol len kandidátom S&D, ale aj EPP, keďže tieto dve frakcie sa dohodli na tom, že si predsedníctvo v polovici volebného obdobia vymenia. Schulz dostal menej hlasov, (spolu 409, nie 401 ako tvrdí Škripek) ako maju S&D a EPP dohromady. Nie je však pravda, že iba kandidát ECR získal viac hlasov, než je počet členiek a členov jeho frakcie. Viac hlasov podľa tohto kritéria získala totiž aj Ulrike Lunacek. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Z dostupných údajov o súčasnom rozdelení mandátov pre jednotlivé politické skupiny v Európskom parlamente a zároveň o výsledkoch hlasovania vo voľbe predsedu možno prísť k nasledujúcim výsledkom:

Kandidát/ka Počet mandátov domovskej frakcie Počet hlasov vo voľbách o predsedu
Martin Schulz (S&D) 191 (+ 221 EPP - ako uvádza Škripek = spolu 412) 409
Sajjad Karim (ECR) 70 101
Pablo Iglesias (GUE) 52 51
Ulrike Lunacek (Greens/EFA) 50 51

Z tabuľky je zrejmé, že okrem Karima, získala aj Lunacek viac hlasov než má frakcia, ktorá ich nominovala. I keď v prípade Lunacek išlo iba o rozdiel jedného hlasu.

Branislav Škripek

Pravda Trvalý odkaz

…iniciatíva Jeden z nás bola zamietnutá Európskou komisiou, pritom to bola najväčšia iniciatíva…

Je skutočne pravdou, že čo sa týka celkového počtu vyzbieraných podpisov, ako aj nakoniec platných podpisov, je európska iniciatíva Jeden z nás najväčšou. 27. mája sa EK rozhodla nenasledovať iniciatívu Jeden z nás a tak ju de facto zamietla. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 
V novembri 2013 sa skončila lehota, v rámci ktorej mali organizátori prvých ôsmich európskych iniciatív občanov (ECI) zozbierať vyhlásenia o podpore. Len tri iniciatívy dokázali vyzbierať potrebný počet podpisov - 1 milión. Najviac podpisov vyzbierala iniciatíva Jeden z nás (One of Us), spolu 1 897 588 podpisov. Slovenská verzia iniciatívy hovorí dokonca o 1 901 947 podpisov, z čoho ako platných bolo uznaných 1 742 156. 
Je pravdou, že iniciatíva Jeden z nás získala zo všetkých iniciatív najväčší počet signatárov a ako sa uvádza na jej slovenskej oficiálnej stránke podarilo sa vyzbierať až 1 901 947 podpisov. EK 27. mája 2014 zamietla iniciatívu Jeden z nás: 
"The Executive Board of the European Citizens Initiative “One of Us”, , expresses its strongest indignation regarding the European Commission Report of 27th May, stating that it does not want to give any follow-up to the European Citizens Initiative “One of Us”. This decision is certainly contrary to the principle of “participatory Democracy” promoted by the Treaty of Lisbon."
Druhou v poradí bola iniciatíva s názvom Právo na vodu  s celkovým počtom vyzbieraných podpisov 1 884 790. Platných bolo spolu 1,65 milióna podpisov. Pod tretiu najväčšiu iniciatívu Stop vivisekcii sa celkovo podpísalo 1 326 000 občanov.
Európska iniciatíva občanov je jedným z nástrojov priamej demokracie Európskej únie, ktorú zaviedla Lisabonská zmluva a ktorá bola predstavená 1. apríla 2012. 

Branislav Škripek

Pravda Trvalý odkaz

Slovenský europoslanec nikdy doteraz nemal povinnosť aspoň raz za rok predniesť správu o svojej činnosti. To je predsa jasné, že slovenský občan nevie o tom, čo europoslanec robí, keď ani europoslanec ani svojim kolegom raz za štyri roky nepríde povedať- robil som toto. Kolega Viskupič vystúpil v tomto, práve na poslednej schôdzi podal takýto návrh, nebol schválený…

V skutočnosti podal okrem Viskupiča ten istý návrh aj Škripek. Návrh novelizoval Rokovací poriadok a dal europoslancovi možnosť predložiť raz za rok správu o svojej činnosti. Dnes im takáto možnosť alebo povinnosť formálne nevyplýva z rokovacieho poriadku a ani zo žiadneho iného zákona alebo normy. Návrh nebol schválený. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. 

Je pravdou, že poslanci Viskupič a Škripek predniesli návrh, ktorý novelizoval Rokovací poriadok NR SR, v ktorom pridávajú v § 128 odseky 3 a 4: 

„(3) Poslanci Európskeho parlamentu, ktorí boli zvolení na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,47b) majú právo raz za kalendárny rok predniesť národnej rade správy o svojej činnosti. Predseda národnej rady zaradí takéto správy po ich doručení do programu najbližšej schôdze národnej rady. Ustanovenia § 24 ods. 1 sa nepoužijú.


(4) Správy podľa odseku 1 a 3 a správy, ktoré sa každý rok predkladajú na prerokovanie do národnej rady v rámci jej pôsobnosti, sa po ich prerokovaní berú národnou radou na vedomie.“.

V dôvodovej správe uvádzajú: 

"...javí ako potrebné a žiaduce, aby poslanci Európskeho parlamentu zvolení, aby zastupovali záujmy občanov Slovenskej republiky v Európskej únii, mali možnosť predniesť správy o svojej činnosti a prezentovať svoju prácu a dosiahnuté výsledky pred poslancami národnej rady."
Tento návrh však neprešiel, keďže na schôdzi č. 35 dňa 11. júna 2014 z celkovo hlasujúcich 117 poslancov hlasovalo za návrh 32, proti boli štyria a zdržalo sa hlasovania 81 poslancov.

Branislav Škripek

Nepravda Trvalý odkaz

Výbor pre európske záležitosti. Vždy zasadá vtedy, keď slovenskí europoslanci sú v Štrasburgu a nemôžu ísť na tento výbor. Jediný problém alebo jedinú možnosť, ktorú my máme vôbec, je teda pondelok doobeda, ale vieme, že v pondelok nezasadá parlament alebo piatok.

Zasadnutia Výboru pre európske záležitosti sa uskutočňujú počas týždňa. Najčastejšie sú to utorky, stredy a štvrtky, teda v dni, keď zasadá Európsky parlament, jeho skupiny a výbory. Minimálne šesť krát sa zasadnutie Výboru pre Európske záležitosti sa konalo mimo utorka, stredy alebo štvrtka. Päťkrát sa konalo zasadanie výboru v pondelok a v jednom prípade aj v piatok. Na jednej strane je tak pravda, v 86% sa zasadnutia konali v dni keď zasadá EP, no neplatí, že Výbor pre európske záležitosti "vždy" zasadá len v pracovné dni EP. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. 
Kalendár Európskeho parlamentu ukazuje, že europoslanci sa obvykle zúčastňujú zasadnutí od pondelka do štvrtka. Dni, kedy zasadá NR SR zase upravuje Rokovací poriadok. Podľa neho (.pdf, s.10)
§ 22 

Rokovacie dni schôdzí národnej rady

Rokovacími dňami schôdzí národnej rady sú spravidla utorok až piatok.

Vo výnimočných prípadoch sa rokovania NR SR uskutočňujú aj v pondelky, pokiaľ sa na tom poslanci dohodnú. Napríklad v prípade veľkého množstva neprerokovaných bodov.Z harmonogramu schôdzí NR SR na rok 2014 vyplýva, že s v pondelok alebo v piatok sú spravidla chôdze gestorských výborov.

Od apríla 2012, kedy bola vymenovaná nová vláda SR, sa konalo celkovo 44 schôdzí Výboru NR SR pre európske záležitosti. Podla prezenčných listín, VEZ zasadá najčastejšie uprostred týždňa, v utorok, stredu a štvrtok. Päť zasadnutí sa však uskutočnilo aj v pondelok (12. mája 2014; schôdza č. 31 sa konala od 19. do 24. septembra; 13. mája 2013; 8. októbra 2012; 21. mája 2012) a jedna v piatok (30. novembra 2012).