„Pán minister, nesnažte sa ma prekrúcať.” V nedeľu 19. apríla sa v Na telo stretli nový šéf slovenskej zahraničnej politiky Ivan Korčok (nominant SaS) a predseda zahraničnopolitického výboru parlamentu Juraj Blanár (Smer-SD). Aj tejto debate vládol koronavírus.
Tento fact check vznikol aj vďaka podpore projektu „Zvýšenie kvality verejnej debaty a rozoznávania neprávd v predvolebnej kampani a po nej” Fondom pre transparentné Slovensko pri Nadácii Pontis.
Jedna z koaličných strán, kde pán minister (Ivan Korčok, pozn.) v súčasnosti je, má vzťahy s Národným Marine Le Pen alebo Ligou Severu v Taliansku, ktorí absolútne absolútne idú proti Európskej únii.
Súčasťou vládnej koalície je aj strana Sme rodina, ktoré je medzinárodne ukotvená v euroskeptickom hnutí Identita a Demokracia. Tvrdenie Juraja Blanára preto hodnotíme ako ešte pravdivé.
Ivan Korčok je nominantom strany Sloboda a Solidarita, ktorá po februárových voľbách 2020 vstúpila do koalície s hnutím OĽaNO a stranami Sme rodiny a Za ľudí. Juraj Blanár odkazuje na politiku strany Sme rodina.
Strana v roku 2019 vstúpila do hnutia Európa národov a slobody. Hnutie bolo predchodcom dnešnej politickej skupiny Identita a Demokracia, štvrtej najväčšej v Európskom parlamente.
Spomedzi 76 zvolených poslancov tejto frakcie je 29 z talianskej strany LEGA, ktorej predsedom je Matteo Salvini. Francúzska strana Národné združenie, ktorej predsedníčkou je Marine le Penová, má vo frakcii 23 europoslancov.
Marine le Pen a jej Národné zhromaždenie
V máji 2019 prišla Le Penová na Kollárovo pozvanie na Slovensko.
Medzi v minulosti deklarované ciele jej krajne pravicovej strany patrilo prerokovanie všetkých Európskych dohôd, zavedenie kontrol na hraniciach medzi členskými štátmi, uzákonenie prednosti francúzskych zákonov pred európskymi a odstúpenie od spoločnej európskej meny.
Matteo Salvini a LEGA
Matteo Salvini nazval v roku 2013 napríklad euro „zločinom proti ľudskosti”. O šesť rokov neskôr povedal, že mena Talianom ostáva a dúfa, že nikdo z jeho euroskeptickej strany nebude pochybovať o členstve krajiny v eurozóne.
Taliansky denník La Repubblica v roku 2019 zverejnil informáciu, že Salvini pripravuje kampaň pre odchod z Únie. Ten to poprel s tým, že takýto nápad nebol nikdy na stole.
LEGA však býva zaraďovaná medzi krajne pravicové euroskeptické strany.
Členovia skupiny Identita a Demokracia si prajú obmedzenie integrácie a vrátenie moci z Bruselu do rúk členských krajín.
Zahraničná politika strany Sme rodina
Sme rodina vo svojom predvolebnom programe uvádza, že chcú urobit' audit členstva Slovenska v Európskej únii.
„Audit (...) potrebujeme nielen kvôli tomu, aby sme vedeli jasne a na základe overených údajov povedať, čo nám členstvo v EÚ dalo a čo nám vzalo. Potrebujeme ho predovšetkým kvôli tomu, aby sme vedeli pomenovať záujmy Slovenskej republiky v EÚ….”
Boris Kollár v roku 2019 uviedol, že európsky dom chcú „opraviť - nie zbúrať.”
Podpredseda hnutia Milan Krajniak v roku 2016 povedal, že ak príde snaha o centralizáciu EÚ a Slovensko už nebude môcť ovplyvniť takmer nič, malo by spolok opustiť. Podobne sa vyjadril aj Kollár.
Zahraničnopolitickú orientáciu strany - a jej postoj k EÚ - skúmali aj politológovia z Univerzity Komenského Marta Králiková, Aneta Világi a Pavol Baboš.
Zistili sklon k mäkkému euroskepticizmu - a teda k spochybňovaniu dnešného stavu integrácie, rušeniu niektorých inštitúcií a snahe o návrat niektorých kompetencií národným štátom.
Ak sa niekto ešte fotil nejak, tak to bol aj váš predseda (Richard Sulík – pozn.), ktorý vás nominoval na túto pozíciu a dokonca sa fotil pri lietadle, ktoré ani nebolo to lietadlo, ktoré malo byť.
Ivana Korčoka nominovala na post ministra zahraničných vecí SaS.
Predseda strany Richard Sulík zverejnil v marci na svojom Facebooku fotku s lietadlom, o ktorom mylne predpokladal, že malo priniesť z Istanbulu zdravotnícke pomôcky zadržané pre colné prieťahy.
Na fotke v skutočnosti bolo ukrajinské lietadlo, ktoré doviezlo z Číny zdravotnícke pomôcky, ktoré objednala ešte predošlá vláda. Sulík svoj status po upozornení opravil.
Tvrdenie Juraja Blanára hodnotíme ako pravdivé.
Ten prieskum, ktorý sme videli (o tom, ktoré krajiny/zoskupenia pomáhajú Slovensku v boji s koronavírusom, pozn.), je mesiac starý.
Online prieskum agentúry Focus pre DenníkN ukázal, že 25 percent občanov hodnotí Rusko ako krajinu, ktorá Slovensku pomáha v boji s koronavírusom, hoci naše úrady žiadnu pomoc neevidujú.
Oslovovanie respondentov prebiehalo 25. a 26. marca 2020. Juraj Blanár tvrdenie povedal 19. apríla - t.j. o 24 dní (a nie mesiac) neskôr. Napriek tomu ho s ohľadom na ducha povedaného hodnotíme ako ešte pravdivé.
A dostanem sa do takej absurdnej situácie, že áno medzi krajinami, ktoré ľudia vnímajú, že nám pomáhajú, je napr. Ruská federácia. Faktom, že z Ruskej federácie žiadna žiadna pomoc neprišla.
Marcový prieskum agentúry Focus pre DenníkN ukázal, že 25 percent občanov hodnotí Rusko ako krajinu, ktorá Slovensku pomáha v boji s koronavírusom.
Podľa hovorcu Ministerstva zahraničných vecí Juraja Tomagu však rezort začiatkom apríla žiadnu pomoc od ruskej vlády neevidoval.
„V skutočnosti nám Rusko nepomohlo nijako, zatiaľ čo Európska únia nám môže pomôcť niekoľkými miliardami eur, ktoré budú kľúčové na záchranu ekonomiky,“ potvrdil 18. apríla štátny tajomník rezortu Martin Klus.
Demagóg.SK sa snažil túto informáciu overiť ešte raz na ministerstve, email však zostal bez odpovede. Tvrdenie Ivana Korčoka napriek tomu hodnotíme ako pravdivé.
Tu sú stovky miliárd, ktoré Európska únia pripravuje a chce pomôcť svojim členským štátom, aby sme zvládli túto krízu.
Európske inštitúcie pripravili alebo pripravujú v súvislosti s dopadmi koronavírusu pomoc členským štátom v stámiliardových výškach. Tvrdenie Ivana Korčoka preto hodnotíme ako pravdivé.
Európska komisia ohlásila investičnú iniciatívu na zmierňovanie škôd spôsobených pandémiou COVID-19.
Jej súčasťou je aj návrh, aby členské štáty nemuseli Únii vracať tzv. predbežné financovanie eurofondov, ktoré by za normálnych okolností vracať museli. Slovensko by malo mať v rámci tejto pomoci k dispozícii 527 miliónov eur.
Okrem toho v „iniciatíve (to) bola jedna z flexibilít (ktorá umožnila) presúvanie 8 % z alokácie na prioritnú os do inej osi v rámci fondu, alebo teda operačného programu,” uviedlo Zastúpenie EK na Slovensku pre portál Demagóg.SK.
Komisia tiež schválila uvoľnenie 37 miliárd eur pre členské štáty z európskeho fondu solidarity.
Európska centrálna banka oznámila, že plánuje nakúpiť finančné aktíva vo výške 750 miliárd eur, aby podporila ekonomiky štátov eurozóny.
Banka po prvýkrát nakúpi okrem štátnych aj komerčné cenné papiere nefinančných inštitúcií. Výška nákupov pre jednotlivé krajiny bude závisieť od podielu ich centrálnych bánk na základnom imaní ECB.
