Odstúpenie pápeža Benedikta XVI. bolo hlavnou témou všetkých nedelnajších diskusných relácií. V druhej polovici diskusnej relácie O5M12 však dostalo priestor aj dianie na slovenskej politickej scéne. O horúcom návrhu na odvolanie prezidenta SR, prišli diskutovat navrhovatel Martin Poliacik a Róbert Madej. Obaja politici, pravdepodobne ovplyvnení diskusiou o svätom otcovi, si viedli pomerne úspešne. Predseda Ústavnoprávneho výboru Róbert Madej by však mal vediet, že 30 dnová lehota na prerokovanie návrhu obžaloby prezidenta nie je definovaná v Ústave SR, ale v Rokovacom poriadku NR SR. Martin Poliacik vyšiel zo súboja bez jediného zaváhania, a tak môže byt pozitívnym príkladom pre koalicných, ako aj opozicných kolegov.
Ústavná žaloba na prezidenta
Filtre
Čo sa týka sťažnosti pána Čentéša, ten sa sťažoval na základe toho, že mu boli porušené jeho práva domôcť sa funkcie, na ktorú bol zvolený.
Je pravdou že, J. Čentéš v sťažnosti namieta porušenie práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám.
Tlačovej správa ÚS SR z dňa 23. januára 2013:
Dňa 3. januára 2013 bola Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) doručená sťažnosť doc. JUDr. Jozefa Čentéša, PhD. ktorou namietal porušenie práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok a právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti prezidentom Slovenskej republiky, ktorá obsahovala aj návrh na nariadenie dočasného opatrenia.
Pravda Trvalý odkaz
Veď predsa konanie na Ústavnom súde vo veci sťažnosti pána Čentéša proti rozhodnutiu prezidenta len prebieha. Nemáme žiadne rozhodnutie.
Celkový priebeh konania je zatiaľ popísaný v tlačovej správe ÚS SR. Sťažnosť Jozefa Čentéša bola podaná 3. januára 2013, ktorou namietal porušenie práva na prístup k voleným
a iným verejným funkciám. Následne bola 9. januára 2013 podaná námietka Jozefa Čentéša voči predpojatosti pridelených sudcov. Dňa 24. januára ÚS SR pridelil nových sudcov k prípadu Jozefa Čentéša. Po tomto kroku, prezident SR podal 28. januára námietku voči predpojatosti novopridelených sudcov. Výpis aktuálnych informácií od ÚS SR nenaznačuje ukončené konanie do tohto dňa. Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože výsledok sťažnosti Jozefa Čentéša nie je k dnešnému dňu k dispozícii.
Pravda Trvalý odkaz
Váš pán Sulík s Kočnerom sa rozprávali o tom, že sú tam poslanci podplácaní.
Róbert Madej hovorí o kauze SaSanka, ktorá sa objavila na verejnosti v období voľby generálneho prokurátora. Vo zverejnenom videu rozhovoru medzi R. Sulíkom a M. Kočnerom okrem iného odpovedá R.Sulík aj na otázku, koľko stojí hlasovanie za generálneho prokurátora. R. Sulík odpovedá: "300 tis. eur taká suma chodila včera po parlamente." M. Kočner:"Za hlas?" R. Sulík: "Mhm."
Ústavný súd jednoznačne povedal, že voľba bola podľa zákona a podľa Ústavy v poriadku a tým pádom Jozef Čentéš je legitímne zvolený kandidát na generálneho prokurátora.
Tvrdenia týkajúce sa rozhodnutia Ústavného súdu o platnosti voľby generálneho prokurátora sme overovali už v minulosti (O 5 minút 12, 13 januára 2013).
Z rozhodnutia Ústavného súdu vo veci ústavnosti voľby generálneho prokurátora vyplýva, že J. Čentéš bol zvolený v súlade s Ústavou SR.
Rozhodnutie Ústavného súdu z 5. októbra 2011 potvrdzuje, že voľba generálneho prokurátora bola v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
"Ústavný súd k spôsobu voľby (verejná alebo tajná) dotknutých verejných funkcionárov uzatvára, že obidve volebné formy sú de lega lata v súlade s ústavou"
SME (5. októbra 2011): "kandidát koalície Jozef Čentéš bol právoplatne zvolený za generálneho prokurátora"
Pán poslanec Janiš za SDKÚ hneď pri prvej voľbe (generálneho prokurátora, pozn.) navrhoval pána Trnku.
Viacero zdrojov potvrdilo (SITA, SME), že Stanislav Janiš navrhol pri prvej voľbe generálneho prokurátora Dobroslava Trnku. Komentoval to so slovami: „Predpokladám, že návrhov bude viac a tým sa vytvorí priestor na diskusiu, aby parlament vybral najlepšieho kandidáta."
Poslanec Janiš navrhol Trnku za generálneho prokurátora 19.októbra 2011. Prvá voľba GP sa konala v novembri 2011.
