Situácia v školstve

O 5 minút 12, Marta Jančkárová

V O 5 minút 12 sa 14. apríla stretol niekdajší minister školstva Martin Fronc so súcasným najvyšším predstavitelom tohto úradu Dušanom Caplovicom. Za svoje vystúpenie pred divákmi by si ani jeden z nich, bohužial, jednotku nezaslúžil. Exminister sa dopustil vážnych faktických prešlapov, napríklad ked tvrdil, že súkromné a cirkevné školy na Slovensku netvoria ani 5 percent – pravdou však je, že toto císlo je dvojnásobné! Údaje štatistického úradu SR taktiež vyvracajú tvrdenie, že za jeho ministrovania v mene zefektívnovania každorocne prepustili 3% ucitelov. Súcasný minister zase neváhal pre podporu vlastného argumentu vkladat slová do úst Stanislavovi Boledovicovi z iniciatívy Ucitel 2020, ktorý hovoril v tej istej relácii iba niekolko minút pred ním. Je však pravdou, že normatívne financovanie školstva “na žiaka” pochádza z dielne exministra Fronca. Tomu na druhú stranu treba uznat, že odkedy nie je ministrom, už tri krát sa pokúšal presadit návrh zákona pozmenujúceho tento systém. Je zaujímavé, že napriek zdaniu všeobecnej zhody na nevhodnosti súcasného stavu sa politici nedokážu zhodnút na zmene, ci o nej aspon spolocne konštruktívne rokovat. Snád by kvalite takejto diskusie napomohlo, keby v nej používali správne argumenty miesto poloprávd a faktických nezmyslov.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Pre mňa je dôležitý a to hovorila aj tá analýza McKinsey & Company, že najslabším článkom v našom školstve, aj čo sa týka ochrany a obrany, je riaditeľ školy.

    Čaplovič sa pravdepodobne odvoláva na štúdíu nadnárodnej firmy Mckinsey, ktorú si Ministerstvo školstva SR nechalo vypracovať ešte v roku 2011, teda počas minulej vlády, kedy bol ministrom školstva Eugen Jurzyca. Keďže si túto štúdiu nechalo Ministerstvo vypracovať pre interné účely, Demagóg získal len čiastočný výstup z tejto štúdie, ktorý ale nie je verejne prístupný. Preto nevieme overiť vierohodnosť Čaplovičovho výroku.

No problém je, viete v čom, pán poslanec? Problém je v tom, že nám končí 44 167 žiakov v minulom školskom roku na základnej škole a ponúknutých miest je 83 až 84-tisíc na stredných školách. Tohto roku nám bude končiť 42 000.

Výrok ministra Čaploviča hodnotíme ako neoveriteľný, nakoľko sa nám nepodarilo získať jednoznačné informácie o počte žiakov končiacich základnú školu ani o celkovom počte "ponúkaných" miest na stredných školách.

Podľa analýzy ÚIPŠ, v roku 2012 opustilo základnú školu 51 908 žiakov. Ide ale o celkové číslo, nevieme, koľkí z týchto žiakov boli absolventi - deviataci. Takýto údaj sa nám nepodarilo nájsť. Možné je len využiť údaje zo štatistickej ročenky ÚIPŠ a spočítať žiakov deviateho ročníka všetkých typov škôl. Stále však nemáme istotu, že všetci títo deviataci, školu dokončia. Čísla sa však približne zhodujú s údajmi, ktoré prezentoval minister Čaplovič.

štátne ZŠ súkromné ZŠ cirkevné ZŠ spolu
2011/2012 41 746 198 2 229 44 173
2012/2013 40 363 158 2 081 42 602

- údaje platné k 15. septembru daného školského roka

Treba povedať, že z tých testov vyplýva dlhodobo, ja myslím, že to pán minister potvrdí, že najlepšie výsledky (podľa maturít – pozn.) dosahujú cirkevné školy, potom štátne, teda dneska obecné a potom súkromné.

Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) každoročne zverejňuje hodnotenie maturít. Správa o výsledkoch štátnych maturít z roku 2012 obsahuje množstvo údajov. Dôležitá je, z hľadiska dlhodobého porovnania úspešnosti škôl podľa jednotlivých zriaďovateľov, príloha k tomuto dokumentu. Grafy a tabuľky, ktoré pojednávajú o vývoji úspešnosti maturít podľa jednotlivých zriaďovateľov v rokoch 2009-2012 (menovite obrázok č.16, 33, 39, 40, 45, 46) potvrdzujú slová poslanca Fronca. 

Moje videnie a to, čo sme tu robili, o čo som sa snažil, bolo, aby sme jednoducho tých ľudí motivovali dobre konať. Ja som zaviedol prospechové štipendiá na vysokých školách.

Zákon č. 131/2002 Z.z. (.pdf) z 21. februára 2002 v § 97 ods. 1 uvádza, že: 

"Vysoká škola priznáva v rámci možností študentom štipendiá z vlastných zdrojov, najmä za vynikajúce plnenie študijných povinností." 
Zákon tento typ štipendia jednoznačne nedefinuje ako motivačné, resp. prospechové. Toto ďalej upravuje vyhláška (.pdf) Ministerstva školstva č. 453 o rozsahu a ďalších podrobnostiach o priznávaní motivačného štipendia z 28. septembra 2005. Táto definuje a rozdeľuje motivačné štipendium na:
  • Prospechové štipendium
  • Mimoriadne štipendium

Martin Fronc bol minister školstva SR od 16. októbra 2002 do 8. februára 2006. Z toho vyplýva, že zavedenie motivačných štipendií sa uskutočnilo práve počas obdobia, keď bol ministrom. Výrok je teda pravdivý.

A mimochodom Angličania presne od takého rigidného systému zase odišli. Oni mali ten testovaný 11+, tak oni odišli od toho, aby tá šanca (pre žiakov s horším priemerom – pozn.) bola.

Toto testovanie fungovalo podľa portálu Eleven Plus Exams v skutočnosti na celoštátnej úrovni iba medzi rokmi 1944 až 1976. potom dostali jednotlivé samosprávne celky možnosť rozhodovať o tom, či systém budú využívať, alebo nie. Keďže povinné využívanie tohto systému v celom Spojenom kráľovstve bolo zrušené, výrok poslanca Fronca hodnotíme ako pravdivý.

V roku 2008 sa testovania oficiálne vzdalo Severné Írsko, využívajú ho napríklad Buckinghamshire, či Kent. Vo všeobecnosti od tohto testovania školy skôr ustupujú, ide o dlhodobý trend (od konca 70-tych rokov).Bežnou praktikou sa stal test, ktorého účelom je selektovať talentovaných žiakov po desiatom roku života - ten je dnes v každom kraji iný. Spravidla v rôznej miere testujú 4 oblasti poznania: angličtina, matematika a verbálne a neverbálne myslenie.