Richard Sulík vs. Marek Madaric

Na telo, Zlatica Puškárová, odkaz na videozáznam

Novú sezónu zacíname duelom Richarda Sulíka s Marekom Madaricom. Hlavnou témou bola sezónna politická výbušnina – hlasovanie o navýšení eurovalu. Politici sa vyjadrovali v zásade korektne, nevyhli sa však niekolkým prilepšeniam. Richard Sulík na obhajobu (o)pozície SaS v otázke eurovalu uviedol, že v Nemecku je rovnaká politická situácia ako na Slovensku. My sme isté odlišnosti predsa len našli. Podla Richarda Sulíka majú v Taliansku zlata v hodnote viac než 100 mld. eur. Nám sa podarilo nájst, že hodnota zlata je maximálne 95 mld. Na druhej strane Marek Madaric vysvetloval velmi obratným politickým jazykom pozíciu Smeru v otázke podpory eurovalu. Na prvé pocutie sa divákovi mohlo zdat, že je bezpodmienecná. Bezpodmienecná nie je. Madaric však dokázal vyvolat toto zdanie bez toho, aby bol jeho výrok oznacený za nepravdivý. Jazykovedcov však urcite nepotešil.

Zaujímavá bola prestrelka na tému najvyššieho deficitu v histórii SR. Sulík hovoril o “socanoch” ktorí zadlžili Slovensko. Madaric kontroval, že historicky najvyšší deficit bol pocas prvej Dzurindovej vlády. Sulík reagoval, že to bolo kvôli reštrukturalizácii bánk. Argument využil na to aby poukázal na neférovost eurovalu, kedy SR si muselo samo oddlžit svoje banky, kdežto euroval pomáha iným krajinám. Deficit bol skutocne najvyšší v roku 2000. Ci by najvyšši nebol bez reštrukturalizácie sme však overit nezvládli. Uvítame pomoc z publika (zvlášt toho ekonomicky fundovaného).

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Teraz nám v eurovale boli totiž urobené kompetenčné zmeny. Z eurovalu smú byť zachraňované banky.

Ako informuje agentúra SITA (31.8.2011):

"Lídri eurozóny sa minulý mesiac dohodli na tom, že Európskemu fondu finančnej stability (EFSF) za určitých podmienok poskytnú dodatočné právomoci vrátane prípadného podieľania sa na rekapitalizácii bánk, ďalej možnosť nakupovať vládne dlhopisy a poskytovať preventívne úverové linky členským krajinám eurozóny."

Veď my sme, normálne sme sledovali, ona dva týždne sa snažila nájsť podporu. Veď si pozvala aj Slotu, pozvala si aj Roberta Fica, ale hlasy nezohnala. Je to fakt.

8. augusta 2011 - I. Radičová prijala I. Mikloša a M. Dzurindu, pričom témou rokovaní bola situácia v Eurozóne. O presadení opatrení dohodnutých v júli na mimoriadnom summite eurozóny v Bruseli chce premiérka v nasledujúcich dňoch rokovať s predstaviteľmi všetkých koaličných aj opozičných strán.
Stretnutie so Sulíkom, predsedom strany SaS, premiérka absolvovala rovnako 8. augusta 2011.

11. augusta 2011 - Premiérka sa stretla s J. Fígeľom, predsedom strany KDH a B. Bugárom, predsedom strany Most-Híd. Témou rokovania bola situácia v Eurozóne.

15. augusta 2011 - Predsedníčka vlády rokovala s predsedom strany SNS, J. Slotom ohľadom eurovalu.

16. augusta 2011 - sa uskutočnilo stretnutie R.
Fica s premiérkou I. Radičovou ohľadom otázok spojených s eurovalom
. Rokovanie však bolo veľmi krátke.

22. augusta 2011 - premiérka rokovala s predstaviteľmi koaličných strán o eurovale. Dohodli sa, že Slovensko pristúpi k ratifikácii dokumentov súvisiacich s európskymi stabilizačnými mechanizmami (dočasným a trvalým eurovalom) ako posledné.

Len jednu poznámku. Historicky najvyšší deficit malo Slovensko za prvej Dzurindovej vlády, len aby sme hovoril o vláde socanov a iných.

Slovensko malo od roku 1995 historický najvyšší deficit
štátneho rozpočtu za prvej Dzurindovej vlády v roku 2000 vo výške mínus 12,3 %
HDP
(viď tabuľka dole, pozn.).

Údaje sú z Eurostatu (aktualizované k 17. máju 2011, pozn.).

Rok

Deficit štátneho rozpočtu  v % k HDP

1995

mínus 3,4 % HDP

1996

mínus 9,9 % HDP

1997

mínus 6,3 % HDP

1998

mínus 5,3 % HDP

1999

mínus 7,4 % HDP

2000

mínus 12,3 % HDP

2001

mínus 6,5 % HDP

2002

mínus 8,2 % HDP

2003

mínus 2,8 % HDP

2004

mínus 2,4 % HDP

2005

mínus 2,8 % HDP

2006

mínus 3,2 % HDP

2007

mínus 1,8 % HDP

2008

mínus 2,1 % HDP

2009

mínus 8,0 % HDP

2010

mínus 7,9 % HDP

Pán Robert Fico prijal pozvanie premiérky. Bolo to rokovanie krátke, pretože po položení vecnej otázky, koľkými hlasmi disponuje pani premiérka, keďže sa sama dala do pozície zháňania tých hlasov, tak z toho rokovania odišiel.

Stretnutie R. Fica s premiérkou I. Radičovou ohľadom otázok spojených s eurovalom 1 a 2 sa uskutočnilo 16. augusta 2011. Rokovanie však bolo veľmi krátke.

Podľa vyjadrenia R. Baťa, hovorcu pani premiérky, pán Fico zopakoval svoje politické stanovisko,že podporu eurovalu vysloví v prípade, ak bude mať koalícia väčšinu na presadenie zmien. I. Radičová ho vecne informovala o tom, čo všetko treba urobiť, aby sa závery summitov EU a Eurozóny nejakým spôsobom premietli aj do praxe.

Podľa vyjadrení R. Fica mu premiérka nevedela povedať s koľkými hlasmi v NR SR môže v otázke podpory eurovalu rátať.  Ako uvádza denník Pravda, "po stretnutí s predsedníčkou vlády (R. Fico, pozn.) vyhlásil, že rokovať s ňou nemá význam, lebo nevie nič garantovať.

Taliansko má 2500 ton zlata v cene viac ako 100 miliárd eur. Nech ich pekne predá na splatenie svojich dlhov.

Podľa viacerých údajov malo Taliansko v majetku takmer 2 500 ton zlata, viď napr tu, tu, alebo tu.

Názory na riešenie Talianského dlhového problému odpredajom zlata sú rôzne.

Napríklad analýza uverejnená agentúrou Reuters vyjadruje názor, že predaj zásob zlata nepredstavuje možné riešenie talianskeho dlhového problému. Jeden z dôvodov, prečo je túto možnosť analýza vylučuje je ten, že zlaté rezervy spravuje centrálna banka a nie vláda. Dôležitý je aj príklad snahy Talianska v roku 2009 zdaniť nezrealizované zisky zo zlatých rezerv, proti ktorému vystúpila Európska centrálna banka (.pdf), nakoľko by podľa nej došlo k porušeniu zákazu používať rezervy centrálnej banky na financovanie verejného sektora a nezávislosti talianskej centrálnej banky. V článku je tiež údaj o tom, že Taliansko má 2 450 ton zlata v hodnote 95 miliárd eur. (údaj z 1.9.2011, pozn.)

Podľa iných údajov však cena zlata v čase kedy Richard Sulík povedal svoj výrok na cene 42,955 eur/kg, čo pri prepočte následne znamená, že cena talianskej zlatej zlatej rezervy by skutočne bola vyššia ako 100 miliárd eur. Skutočnosť či je odpredaj zlata riešením dlhovej krízy nehodnotíme.

(výrok bol opravený 8.2.201š z nepravdivého na pravdivý).