Prvá velká televízna diskusná debata prezidentských kandidátov – oficiálneho kandidáta Ludovej platformy Hrušovského, predsedu vlády Fica a obcianskych kandidátov Bárdosa (ktorý nahradil Mezenskú, ktorá pozvanie odmietla), Carnogurského, Procházku a Knažka. Rozhodli sme sa overit výroky všetkých kandidátov. Viacerí sa nevyhli faktickým chybám.
Od kedy premiér vládne, tak tato nespokojnosť narástla vo všetkých ukazovateľoch (ekonomika, zdravotníctvo, školstvo…).
IVO (s 7-8) sledovalo zmenu situácie/názoru na stav zdravotníctva, školstva, ekonomiky (pracovné príležitosti, postavenie živnostníkov a malých podnikateľov) od nástupu 2. vlády R. Fica. V školstve takmer polovica respondentov uvádzala zhoršenie situácie, v zdravotníctve až 64% uvádzalo zhoršenie situácie a v ekonomike - v oblastiach pracovné príležitosti 75% a postavenie živnostníkov a malých podnikateľov 65%, stav verejných financií 63% opýtaných uviedlo zhoršenie situácie. Ak porovnáme očakávané postoje z júna 2013 a postoje v novembri 2013 (s. 8), tak vidíme, že nespokojnosť v týchto oblastiach rastie. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Eurobaromater hodnotí hlavne dôležitosť, nie spokojnosť. V oblasti národnej ekonomiky sa počet nespokojných respondentov udržal na rovnakej hodnote (a naopak narástol počet spokojných respondentov v tejto oblasti).
Podľa štatistík Eurobarometer z roku 2012 (jar) bola spokojnosť/nespokojnosť s jednotlivými atribútmi nasledovná*:
kvalita života (str. 2): 67% spokojných - 33% nespokojných
národná ekonomika (str. 9): 13% spokojných - 85% nespokojných
zamestnanosť v krajine (str. 14): 7% spokojných - 92% nespokojných
funkčnosť demokracie v krajine (str. 76): 33% spokojných - 66% nespokojných
Na jeseň 2013 (momentálne najaktuálnejší) boli podľa výskumu Eurobarometer hodnoty nasledovné:*
kvalita života (str. 2): 65% spokojných - 35% nespokojných
národná ekonomika (str. 3): 14% spokojných - 85% nespokojných
zamestnanosť v krajine (str. 7): 6% spokojných - 94% nespokojných
funkčnosť demokracie v krajine (str. 68): 29% spokojných - 69% nespokojných
* prípadný zvyšok tvoria nerozhodnutí respondenti
Denník SME zverejnil priskum agentúry Focus. Tieto výsledky nemáme s ako s podobným prieskumom porovnať.
Ponúkli sme ho (stratégiu ako by Slovensko malo vyzerať o 15-20-30 rokov, pozn.) na širokú spoločenskú diskusiu, ale nenašli sme zhodu s opozíciou.
Slovenská akadémia vied v roku 2010 skutočne vydala takýto dokument, a to pod názvom Stratégia rozvoja slovenskej spoločnosti (.pdf), pričom na jeho tvorbe sa podieľalo niekoľko desiatok autorov aj vedeckých pracovníkov. Predseda vlády ponúkol tento dokument na širokú spoločenskú diskusiu. V príhovore k prezentácii stratégie Fico povedal:
"V záujme uvedeného pozývam akademickú obec, tretí sektor, cirkvi, médiá a všetkých občanov na celospoločenskú diskusiu, na vecnú, tvorivú, objektívnu výmenu názorov, postojov, odporúčaní, ktoré sformujú predstavy o budúcnosti tejto krajiny"
Článok SITA uvádza, že časť tohto dokumentu plánovala strana SMER-SD využiť vo svojom volebnom programe. Nepodarilo sa nám však nájsť žiadne informácie o plánovanej spolupráci/diskusii s opozíciou, ani o tom že by s ňou strana SMER-SD vo veci stratégie nenašla zhodu. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.
Máme zásoby plynu na 95 dní, čo je presne podľa smerníc EÚ.
Nariadenie (nie smernica ako hovorí Fico) o zaistení dodávok plynu hovoria o aspoň 30 dňoch. Fico hovorí o trojnásobku. Je však pravdou, že ak by teoreticky malo Slovensko zásoby plynu až na 95 dní, nariadenie EÚ by splnilo podľa požiadaviek. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
V rámci legislatívy EÚ je pritom známa iba smernica stanovujúca minimálne zásoby ropy, nie zemného plynu, ktorého dodávky sú na európskej úrovni upravené nariadením, nie smernicou.
Predpisy EÚ obsahujú (.pdf) smernicu o minimálnych zásobách, avšak táto sa týka ropy a ropných výrobkov, nie zemného plynu. Zjednodušene povedané musia podľa nej zásoby ropy postačovať minimálne na 90 dní. Existuje tiež nariadenie (.pdf) o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávky plynu, ktoré v článku 8 (str. 11) o štandardoch dodávky plynu uvádza:
"1. Zodpovedný orgán od ním určených plynárenských podnikov vyžaduje, aby prijali opatrenia na zabezpečenie dodávky plynu chráneným odberateľom členského štátu v týchto prípadoch: a) mimoriadne teploty počas sedemdňovej špičky, ktorá sa štatisticky vyskytuje raz za 20 rokov; b) aspoň 30-dňové obdobie výnimočne vysokej spotreby plynu, ktoré sa štatisticky vyskytuje raz za 20 rokov, a c) aspoň 30-dňové obdobie v prípade prerušenia samostatnej najväčšej plynárenskej infraštruktúry v bežných zimných podmienkach."
Členské štáty EÚ teda musia udržiavať minimálne zásoby plynu na 30 dní. Túto informáciu uviedol aj napríklad eurokomisár pre energetiku Günther Oettinger a je takisto prítomná v ďalších zdrojoch:
Amanda Paul, analytička think-thanku European Policy Center v Bruseli: "The minimum gas reserves Brussels has required every member state to keep in storage [enough to handle 30 days of consumption] are coming in handy in this extreme cold - and they show Europe has learned an important lesson," said Paul.
Štúdia (.pdf) Medzinárodnej energetickej agentúry o plynovej a ropnej bezpečnosti SR: "Suppliers must be able to guarantee the ability to meet the supply standard for 30 days, using measures including gas in storage, domestic production contracts and back-up deliveries from other countries."
V súvislosti s dianím na Ukrajine bola zverejnená informácia, podľa ktorej "zásoby plynu v EÚ sú o zhruba 10 mld. kubických metrov väčšie ako v roku 2013. Znamená to, že týždenné prerušenie dodávok by sa dalo zvládnuť. Trojtýždňový výpadok by však vyvolal problémy v oblasti dodávok a zvýšil by ceny."
Mám na mysli menšiny aj iné, nie iba maďarskú komunitu. Tie čísla sú alarmujúce. Počas 10 rokov alebo 20 rokov rapídne ubúda predstaviteľov menšín.
Je pravdou, že podiel všetkých menšín (nezistené nezapočítané) sa od posledného sčítania v roku 1991 znížil z 14,2% resp. 13,2 v sčítaní ľudu v roku 2001 na 12,3% v roku 2011. Každých 10 rokov teda klesne podiel predstaviteľov menšín spolu na celkovej populácii o 1 p. b. Tento pokles je spôsobený poklesom maďarskej menšiny, ktorej podiel na populácii poklesol za 20 rokov o 2,8 p.b. Počet (aj podiel na populácii) rastie u menšín rómskej a rusínskej. Práve tento nárast u týchto menšín spôsobil, že pokles podielu menšín na Slovensku za 20 rokov bol "len" 1,9 percentuálneho bodu. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.
Sčítanie ľudu prebehlo v rokoch 1991, 2001 a 2011.né údaje:
Podľa údajov štatistického úradu je vývoj zloženia obyvateľstva nasledovný (počet osôb v tis.):
Za posledné roky došlo k postupnému poklesu len u niektorých menšín, ako napríklad maďarskej, ale napríklad pri rómskej menšiene môžme hovoriť o náraste.
Bárdoš hovorí o menšinách ako takých, keby sme sa však pozreli na zastupiteľov menšín v NR SR tak zistíme, že podľa údajov Národnej Rady Slovenskej Republiky a Správy o postavení a právach príslušníkov národnostných menšín (s. 57) je počet poslancov patriacich k národnostným menšinám nasledovný:
Na základe tabuľky možno konštatovať, že počet poslancov maďarskej národnosti sa zmenšil, ale napríklad počet poslancov rómskej či rusínskej národnosti sa zvýšil.
…na čele NKÚ je už dva roky človek, ktorý už nemá plnú legitimitu. Na viacero návrhov, bolo opozícii odpovedané, že nie všetci hlasovali za toho alebo onoho.
Demagog.SK overoval podobný výrok už v minulosti. (O 5 minút 12, 9.júna 2013). Je pravdou, že opozícia navrhla vždy svojho vlastného kandidáta na post šéfa NKÚ a tento kandidát sa uchádzal o hlasy NR SR sám. Celkovo navrhla opozícia svojho kandidáta už celkovo päťkrát, išlo pritom o troch rôznych kandidátov (Krnáča, Klimeša a Žilinku), pričom dvaja z kandidátov boli opozíciou navrhnutý až dvakrát (Krnáč, Klimeš).
NKÚ v súčasnosti stále vedie Ján Jasovský, ktorému funkčné obdobie uplynulo pred viac než dvoma rokmi.
Posledná voľba šéfa NKÚ sa uskutočnila 28. mája 2013. Opozícia navrhla kandidáta Maroša Žilinku. Tohto kandidáta však nakoniec stiahla, keďže SMER presadil tajné hlasovanie.
Podmienkou Smeru na podporu kandidáta opozície na pozíciu predsedu NKÚ je to, že sa na ňom musia zhodnúť všetky opozičné strany, pričo Smer očakáva, že za neho budú hlasovať všetci opoziční poslanci.
Pre doplnenie uvádzame aj predchádzajúce tri voľby šéfa NKÚ:Údaje v nasledujúcej tabuľke vychádzajú zo stenografických prepisov schôdzí NR SR z 26.7.2012, 18.9.2012, 11.12.2012 a 14.3.2013.
Dátum schôdze
Kandidát
Počet hlas.lístkov
Neplatných
Za
Proti
Zdržalo sa
Počet potrebných hlasov
26.7.2012
Kamil Krnáč
146
9
53
33
51
74
18.9.2012
Kamil Krnáč
148
9
63
49
27
75
11.12.2012
Vladimír Klimeš
136
6
59
31
40
69
14.3.2013
Vladimír Klimeš
124
28
39
40
17
63
Čo sú to cookies
Pre pohodlné používanie internetových stránok používame cookies.
Cookies sú údaje uložené vo vašom internetovom prehliadači a zabezpečujú funkciu ako rozpoznanie užívateľa pri jeho návrate na internetové stránky a zároveň nám pomáhajú zistiť, ktoré sekcie našej stránky sú pre užívateľa najviac užitočné a zaujímavé.
Pomocou navigácie na kartách vľavo môžete upraviť všetky nastavenia súborov cookie.
Nevyhnutné cookies by mali byt aktivované aby sme mohli uložiť Vaše nastavenia.
Ak zakážete tieto cookies, nebudeme schopní uložiť Vaše nastavenia. To znamená, že vždy keď navštívite našu internetovú stránku, budete musieť aktivovať alebo deaktivovať cookies.
Cookies tretích strán
Tieto internetové stránky využívajú cookies spoločnosti Google. Slúžia na meranie a analýzu návštevnosti, zacielenie reklamy, remarketing a zobrazenie navigácie na mape.
Povolením týchto cookies nám umožníte vylepšiť zážitok z používania našich internetových stránok.
Prosím, povoľte nevyhnutné cookies aby sme mohli uložiť Vaše nastavenia.