Vláda schválila novelu zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v auguste 2016. Zámerom novely zákona je postupné zvyšovanie sadzby dane z tabakových výrobkov. Pôvodný zákon 106/2004 Z.z. určuje zdaňovanie tabakových výrobkov cigariet, cigár a tabaku spotrebnou daňou. Keďže ide o vládny návrh novely zákona, ktorý bude predložený národnej rade, hodnotíme výrok ako pravdivý.

Jedným z dôvodov (.rtf), ktoré viedlo Ministerstvo financií k vypracovaniu predloženého návrhu je zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu. Týmto spôsobom chce ministetrstvo zabezpečiť rovnováhu medzi daňovými príjmami a cieľmi v oblasti verejného zdravia, a zároveň zdaňovať nové tabakové výrobky. Ministerstvo financií v roku 2017 predpokladá dodatočný príjem (.rtf) vo výške 29 504 000 eur, v roku 2020 by to malo byť viac ako 68 miliónov eur. Účinnosť zákona sa navrhuje od 15. decembra 2016, až na niektoré články novely.

V súčasnosti je na Slovensku sadzba dane z tabakových výrobkov (okrem cigariet) 71,11 eur/kg, v prechodnom období (.rtf) medzi 1. februárom 2017 a 31. januárom 2019 bude sadzba dane 73,90 eur/kg. Od februára 2019 sa spotrebná daň z tabakových výrobkov ustáli na 76,70 eur/kg. S účinnosťou od 1. februára 2017 do 31.januára 2019 sa stanovuje minimálna sadzba dane na cigarety na 96,50 eura/1000 ks a s účinnosťou od 1. februára 2019 sa stanovuje minimálna sadzba dane na cigarety na 100,10 eura/1 000 ks.

Novela zákona, na základe ktorej sú zavedené nové platové tabuľky pre pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, nadobudla účinnosť 1. septembra 2016. Keďže je mzda splatná dozadu za mesačné obdobie, zvýšenie miezd sa prejaví v miezd za september. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Podľa mesačných štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny nezamestnanosť na Slovensku dosiahla v júli 2016 úroveň 9,44 %. Štatistický úrad Slovenskej republiky eviduje štvrťročné štatistiky nezamestnanosti, v druhom polroku dosiahla nezamestnanosť 9,6 %. Výrok považujeme za pravdivý.

Ministerstvo uvádza mieru evidovanej nezamestnanosti, ktorá je získaná metodikou zavedenou v roku 2013. Najvyššia miera nezamestnanosti, vo výške 25,36 %, je v okrese Rimavskej Soboty. Z krajov má najvyššiu nezamestnanosť Prešovský kraj s hodnotou 14,46 %. Pre porovnanie, v Bratislavskom kraji je nezamestnanosť na úrovni 5,04 %, v Trnavskom kraji na úrovni 5,40 %.

Otázke financovania RTVS sa venuje programové vyhlásenie vlády v časti Kultúrna politika (.pdf, s. 45). V rámci plnenia bodov programového vyhlásenia predložil minister kultúry Marek Maďarič (SMER-SD) návrh zákona, ktorý upravuje financovanie RTVS, konkrétne navrhuje zvýšenie koncesionárskych poplatkov o približne 50 %. V programovom vyhlásení sa píše o optimalizácii výšky
úhrady za služby verejnosti, čiže vyhlásenie nepredpisoval zvýšenie koncesionárskych poplatkov. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.

V programovom vyhlásení vlády, ktoré bolo schválené v apríli tohto roku, je Rozhlas a televízia Slovenska označená za jediný systémový nástroj na poskytovanie služby verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania. O potrebných opatreniach sa píše takto: "Vláda prijme také legislatívne opatrenie, ktoré poskytne Rozhlasu a televízii Slovenska stabilné a primerané finančné zabezpečenie plnenia jej zákonných úloh prostredníctvom optimalizácie výšky úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska". (PVV (.pdf), s. 47)

Programové vyhlásenie vlády síce hovorí o dôležitosti legislatívnych úprav kvôli financovaniu RTVS a optimlizácii výšky úhrady (poplatkov), pritom optimalizácia neznamená automaticky zvýšenie.

Ministerstvo kultúry v máji 2016 predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona (.doc), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verenosti poskytované RTVS a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na základe Programového vyhlásenia vlády na roky 2016 - 2020. Okrem oslobodenia najslabšej sociálnej skupiny od povinnosti platiť úhrady je cieľom návrhu zákona aj stanovenie novej sadzobnej úhrady. Návrh zavádza aj nový mechanizmus stanovenia úhrady, ktorý je založený na valorizácii poslednej platnej sadzby úhrady v závislosti od miery inflácie, meranej indexom spotrebiteľských cien. Úhrada by sa valorizovala každé štyri roky. Navrhovaný mechanizmus by teda mal odrážať ekonomický vývoj spoločnosti. Sadzba úhrady sa pre každú kategóriu platiteľov zvýši o približne 50 %. Podľa tejto novely by sa koncesionárkse poplatky zvýšili od 1. januára 2017 do 30. decembra 2020 z 4,64 eur na 7 eur (ročný príspevok 84 eur).

Návrh zákona počíta so zvýšením kvality služieb poskytovaných RTVS ako aj s rozšírením obsahu a ponuky programových služieb. Toto programové rozšírenie by malo kompenzovať zvýšenie koncesionárskych poplatkov. Zákon predložený Ministerstvom kultúry však ukázal nesúdržnosť slovenskej koaličnej vlády. Napriek podpore koaličných partnerov sa predseda SNS Andrej Danko vyjadril, že návrh o zvýšení koncesionárskych poplatkoch nepodporí. Danko, rovnako ako podpredseda SNS Andrej Hrnko sa vyjadrujú, že návrh podporia po tom čo RTVS predloží konkrétny plán na optimalizáciu a rozšírenie vysielania, ako aj návrh na vnútornú prestavbu RTVS.

Parlament sa zaoberá s témou financovania RTVS, avšak ide o opozičný návrh, ktorý bol 20. septembra prerokovaný v prvom čítaní. Ide o návrh Jozefa Viskupiča z OĽaNO-Nova
na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o
Rozhlase a televízii Slovenska.

Opatrenia týkajúce sa zrušenia daňových licencií a znižovania dane z príjmu právnických osôb o jedno percento vláda plánuje preldložiť na rokovanie, keďže sa k nim zaviazala v Programovom vyhlásení. Vláda ešte v roku 2015 znižovala sadzby DPH v prípade vybraných potravín s platnosťou od 1. januára 2016. V návrhu na rozpočet verejnej správy na roku 2017-2019 je už zohľadňovaný plán vlády znížiť dan z príjmov právnických osôb a zrušiť daňové licencie. Tieto úpravy skutočne spôsobujú výpadok v rozpočte, ktorý ale v jednom roku nedosiahne spomenutých 250 miliónov eur. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.

Programové vyhlásenie vlády (.pdf, s. 20) uvádza: "...zníženie dane z príjmov právnických osôb na 21 % a každoročné prehodnocovanie možnosti
ďalšieho znižovania, zrušenie daňových licencií pre zdaňovacie obdobie počnúc rokom 2018."