Takmer mesiac bez televíznej diskusnej relácie, nepocítajúc premiérsky špeciál, bol témou O 5 minút 12 priebeh volby Generálneho prokurátora Jozefa Centéša, interpretácie rozhodnutia Ústavného súdu vo veci volby GP, ako aj nevymenovania Jozefa Centéša za GP. Na záver relácie prišla na rad aj ekonomická situácia na Slovensku a v Európe. Do verejnoprávnej televízie prišli diskutovat predseda vlády SR Robert Fico. Oponenta mu prišiel robit predseda strany Most-Híd Béla Bugár. Obaja politici sa nevyhli velkému poctu faktických chýb pri interpretáciách rozhodnutí Ústavného Súdu v otázke volby a vymenovania GP, ako aj hodnotenia samotnej volby. Béla Bugár nemal svoj den a až dvakrát uvádzal nesprávne casové údaje. Robert Fico až príliš casto uvádzal polopravdy, alebo zasadil fakt do nesprávneho kontextu. Preto neprekvapí, že k štatistike predsedu vlády SR pribudlo množstvo zavádzajúcich výrokov.
Politické dianie v uplynulých týždnoch
Filtre
Generálny prokurátor môže spustiť alebo zastaviť určité konania. Spomeňme si napríklad na vyšetrovanie pána Valka. Generálna prokuratúra sa rozhodla, že všetko je v poriadku, to znamená, že nebude obžaloba a generálny prokurátor to zmenil a zhodil to naspäť na vyšetrovanie.
V prípade vyšetrovania má B. Bugár na mysli prípad trestného stíhania advokáta Ernesta Valka a podnikateľa Ladislava Reháka, ktorí boli obvinení z vydierania bývalých spolupracovníkov, bratov Vittekovcov, ktorí pre podnikateľa skupovali pozemky na Záhorí a ublíženia na zdraví účtovníčky jednej z firiem Reháka, ktorú mali nútiť k sprenevere. Kauza s účtovníčkou sa však nakoniec obrátila, pretože bola na ňu podaná žaloba za spreneveru. Polícia zatkla Reháka v novembri 2006 a o pár dní aj Valka, do väzby ich súd neposlal. Obaja vinu odmietali. V apríli 2008 ich stíhanie generálna prokuratúra zastavila, z dôvodu že skutok s vydieraním sa stal, ale nebol trestným činom.
Len maďarská národnostná menšina dostala zo štátneho rozpočtu od roku 1993 750 miliónov korún, hovorím o korunách ešte, dohromady, hovorím len o maďarskej národnostnej menšine.
Aj napriek tomu, že od tohto roku funguje na Slovensku aj úrad splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny, ktorý zastáva László A. Nagy, nepodarilo sa nám zistiť údaje týkajuce sa finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre maďarskú menšinu. Preto hodnotíme tento výrok ako neoveriteľný.
Táto záležitosť (zákon o štátnom občianstve, pozn.) už skoro rok na Ústavnom súde a čakáme, kedy Ústavný súd prijme nejaké rozhodnutie.
Výrok Bélu Bugára hodnotíme ako nepravdivý, pretože neuvádza presný údaj čakania na rozhodnutie ÚS vo veci Zákona o štátnom občianstve.
Bol prijatý liberálny Zákonník práce za pani Radičovej? Bol. Stúpala nezamestnanosť? No stúpala.
Výrok Roberta Fica hodnotíme ako pravdivý. Za vlády Ivety Radičovej bol skutočne prijatý liberálny Zákonník práce s účinnosťou od 1. januára 2012. V roku 2012 podľa údajov Štatistického úradu SR (1 - 3. štvrťrok 2012) zároveň rástla aj nezamestnanosť. Demagog.sk nehodnotí, či nezamestnanosť rástla práve pre prijatie Mihálovho Zákonníka práce.
Mihálov zákonník práce bol prijatý v r. 2011 s účinnosťou od 1. januára 2012 a v r. 2012 (údaje sú k dispozícii iba za 1 - 3. štvrťrok) sa nezamestnanosť podľa Štatistického úradu SR zvyšovala:
"Nezamestnanosť druhý štvrťrok po sebe medziročne rástla. Oproti
1. štvrťroku 2011 sa zvýšila o 8,1 tis. (o 2,2 %) na 380,3 tis. osôb.
Miera nezamestnanosti sa medziročne zvýšila o 0,2 p. b. na 14,1 %.
U žien vzrástla o 0,5 p. b. na 14,4 % a u mužov klesla o 0,2 p. b.
na 13,8 %. V medzikvartálnom porovnaní (1. štvrťrok 2012 oproti
4. štvrťroku 2011) klesla sezónne očistená nezamestnanosť o 1,7 %
na 368,9 tis. osôb."
"Tempo medziročného rastu nezamestnanosti sa z 2,2 % v 1. štvrťroku zrýchlilo na 4,2 % v 2. štvrťroku.
Počet nezamestnaných v absolútnom vyjadrení oproti 2. štvrťroku 2011
vzrástol o 14,8 tis. na 368 tis. osôb. Miera nezamestnanosti sa
medziročne zvýšila o 0,4 p. b. na 13,6 %. U žien vzrástla o 1,1 p. b. na
14 % a u mužov klesla o 0,2 p. b. na 13,3 %. V medzikvartálnom
porovnaní (2. štvrťrok oproti 1. štvrťroku) klesla sezónne očistená
nezamestnanosť o 3,4 tis. (o 0,9 %) na 374,9 tis. osôb."
"Tempo medziročného rastu nezamestnanosti sa v jednotlivých štvrťrokoch
tohto roka postupne zrýchľovalo až na 4,7 % v 3. štvrťroku. Počet
nezamestnaných v absolútnom vyjadrení oproti 3. štvrťroku 2011 vzrástol o
16,7 tis. na 371,3 tis. osôb. Miera nezamestnanosti sa medziročne
zvýšila o 0,5 p. b. na 13,7 %. U žien vzrástla o 1,2 p. b. na 14,5 % a u
mužov klesla o 0,1 p. b. na 13 %. V medzikvartálnom porovnaní (3.
štvrťrok oproti 2. štvrťroku) vzrástla sezónne očistená nezamestnanosť o
2,6 tis. (o 0,7 %) na 376,3 tis. osôb."
Podľa denníka SME (.jpg) priniesol vtedajší Zákonník práce tieto zmeny:
- zamestnanec si vyberie či chce odstupné, výpovednú lehotu alebo ich kombináciu,
- pracovný pomer na dobu určitú sa mohol predĺžiť až 3-krát za 3 roky,
- čím dlhšie človek vo firme pracoval, tým mal dlhšiu výpovednú lehotu,
- firmy mohli prepustiť tehotnú ženu, matku do konca 9 mesiaca po pôrode a dojčiacu matku počas skúšobnej doby iba vo výnimočných prípadoch,
- odbory v podniku museli dokázať, že ich členmi je aspoň tretina zamestnancov, inak s nimi nemusela firma rokovať,
- firmy, ktoré predávali gastrolístky, mohli mať províziu iba 3 % z ceny lístkov,
- ak sa firma dohodla so zamestnancami, mohli mať viac nadčasov,
- bol predĺžený termín čerpania náhradného voľna z 3 na 12 mesiacov od práce nadčas,
- min. plat za nadčasy klesol z 1,5-násobku mzdy na 1,25-násobok,
- nočné smeny mohli byť aj dva týždne po sebe,
- manažérov mohla firma vyhodiť bez odstupného až do pol roka po prijatí, najvyšších šéfov až 9 mesiacov,
- vo veku 33 rokov sa ľuďom dovolenka predĺžila automaticky na 5 týždňov a nemuseli dokazovať 15 odpracovaných rokov,
- výhody, ktoré si zamestnanci vybojovali v kolektívnom vyjednávaní sa nevzťahovali na manažérov verejných inštitúcií,
- na jednom pracovnom mieste mohli pracovať viacerí zamestnanci.
O liberálnosti Zákonníka práce informuje denník Pravda:
"Nový Zákonník práce, ktorý je účinný od začiatku septembra, patrí podľa
Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií k desiatim
najliberálnejším v rámci krajín OECD."
Od 1. januára 2013 platí novela Zákonníka práce z dielne ministra Richtera.
Zamestnávateľské zväzy jasne povedali, že Zákonník práce nemá žiadny vplyv na otázku zamestnanosti alebo nezamestnanosti.
Podobný výrok sme už overovali v rámci relácie O 5 minút 12 (28. októbra 2012):
"Odmietame túto novelu. Považujeme ju za škodlivú, zvlášť v tomto neistom ekonomickom období." To sú slová predsedu Republikovej únie zamestnávateľov, Mariána Juska. Jednoznačný nesúhlas zo strany zamestnávateľov k predkladanej novele vyjadril aj viceprezident Zamestnávateľskej únie Ľuboš Sirota, ktorý označil túto novela za "bezprecedentný útok na pracovný trh".
