Politická /ne/kultúrnost a volebné zákony

V politike, René Medzihradský, odkaz na videozáznam

V prvej diskusnej relácií v tejto sezóne sa stretli minister vnútra Robert Kalinák a predsednícka poslaneckého klubu SDKÚ-DS Lucia Žitnanská. Nezaradenému poslancovi Hlinovi sa muselo pred nedelnajším obedom poriadne ckat. Takmer polovicu relácie venovali obaja politický súperi práve jeho osobe a minulo-týždnovému fyzickému útoku na poslanca Martvona. Minister vnútra sa nechal zlákat demagogickou cestou, ked sa pri komentovaní poslanca Hlinu dopustil hned niekolkých faktických prešlapov. Kalinák nesprávne interpretoval slová Hlinu, o útoku na Martvona, a taktiež nekorektne interpretoval prieskum dodržiavania zákona o zákaze predaj alkoholu mladistvým v Hlinovej reštaurácií. Taktiež nie je pravdou, že žiadna z Hlinových interpelácií, ktorú predniesol minulý týžden v NR SR sa netýkala zákonov alebo programového vyhlásenia vlády. Kalinák nepravdivo hovoril, že vláda už od zaciatku roka 2013 drží nezamestnanost pod 14%. Nevieme aké císla majú v centrále SMER-SD, no podla oficiálnych císel klesla nezamestnanost pod 14% (13,99%) len v mesiaci júl 2013. Zaváhala aj Žitnanská ked logicky nesprávne spájala súcet medzirocného nárastu poctu krátkodobo zamestnaných v zahranicí a pokles zamestnanosti s celkovým poklesom pracovných miest na Slovensku.

V druhej casti relácie sa politici venovali novele zákona o volebnej kampani. Obaja politici predstavovali svoje názory na pripravované zmeny vo volebnej kampani. Ani v tejto casti sa minister vnútra nevyhol faktickej chybe, ked sa snažil spochybnit presnost predvolebných prieskumov tri dni pred volbami. Kalinák tvrdil, že tieto prieskumy sa mýlia až o 30 percent, ci dokonca o 12 percentuálnych bodov. Je síce pravdou, že nastali prípady kedy sa odhad v prieskume líšil od oficiálneho výsledku aj o 30 %, nenastal však prípad keby sa líšil až o 12 p.b. Minister vnútra nevykrocil do novej diskusnej sezóny správnym smerom, ked fakticky zaváhal vo viac ako jednej tretine svojich výrokov.

Filtre

Oblasť

Politik

Pravdivosť

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Robert Kaliňák

Lucia Žitňanská

Robert Kaliňák

SMER-SD

Nepravda Trvalý odkaz

Tak ako prepáčte, aby sa volebné prieskumy dva alebo tri dni pred voľbami mýlili o 30 % alebo o 12 % bodov napríklad v prípade niektorých politických strán, tie tri dni pred voľbami.

V prípade percentuálnej odchýlky predvolebných prieskumov tri dni pred voľbami a oficiálnych výsledkov Demagog.SK zistil sedem prípadov, ktoré by zodpovedali cca 30% odchýlke medzi oficiálnymi výsledkami a poslednými prieskumami tri dni pred voľbami. Na druhej strane odchýlky predvolebných prieskumov tri dni pred voľbami a oficiálnych výsledkov vyjadrené v percentuálnych bodoch však boli oveľa nižšie ako uvádza Kaliňák. Inými slovami, v prípade odchýlky v p. b. stojí ministrova argumentácia na vode, v prípade rozdielu v percentách nastali sedemkrát prípady ako spomína minister. Vzhľadom na faktickú chybu o údajnej chybe predvolebných prieskumov, výrok ako celok hodnotíme ako nepravdivý.

R. Kaliňák hovorí o parlamentných voľbách. Demagog.SK analyzoval dve posledné parlamentné voľby. V roku 2006 ešte platil zákaz zverejňovať prieskumy 7 dní pred voľbami. Do úvahy preto berieme len voľby v roku 2012 a 2010. Do úvahy taktiež berieme len prieskumy zverejnené tri a menej dní pred voľbami, tak ako uvádza R. Kaliňák.

V tabuľkách uvádzame výsledky predvolebných výskumov 3 dni pred voľbami v rokoch 2012, 2010.

Výsledky posledných predvolebných prieskumov 3 dni pred voľbami 2012: MVK, WakeUp, eCall. Oficiálne výsledky volieb.

Tabuľka č.1: Voľby 2012

Maximálny rozdiel medzi skutočnými výsledkami volieb a poslednými predvolebnými prieskumami bol 6,2 percentuálneho bodu, (strana SMER-SD). V prípade KDH, OĽaNO a SMK išlo o približne 30 percentný rozdiel medzi oficiálnymi výsledkami a prieskumami tri dni pred voľbami.

Výsledky predvolebných prieskumov 3 dni pred voľbami: Polis, MVK, Focus.

Tabuľka č.2: Voľby 2010

Najväčší rozdiel medzi oficiálnymi výsledkami a prieskumami bol 5,69 percentuálnych bodu (strana SMER-SD). V prípade KDH, HZDS, SMK a Most-Híd bolo možno hovoriť o cca 30% rozdiele medzi oficiálnymi výsledkami a prieskumom tri dni pred voľbami.

Robert Kaliňák

SMER-SD

Pravda Trvalý odkaz

Funguje to (zákaz prieskumov verejnej mienky určitú lehotu pred voľbami, pozn.) v mnohých štátoch Európskej únie.

Na základe dvoch štúdií, sa počet krajín s obmedzením volebných prieskumov určitý čas pred voľbami vyskytuje v 10 až 15 krajinách EÚ. Takéto množstvo krajín možno považovať za mnoho. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Podľa prieskumu (s. 7-8) The Freedom to Publish Opinion Poll Results, až 10 krajín EÚ malo zákaz určitý čas pred voľbami zverejňovať výsledky prieskumov. Podľa tohoto prieskumu 8 krajín EU, medzi nimi aj Slovensko takéto obmedzenie nemalo. Prieskum bol vykonávaný v roku 2012 a nazhŕňal všetky krajiny EÚ.

Podľa Oireachtas Library & Research Service (február 2009, s. 2, 15-16) je zákaz zverejňovania prieskumov verejnej mienky posledné hodiny a dni pred voľbami bežné vo väčšine krajín EÚ, Len 11 krajín z bývalej EÚ 27 nemalo žiadne obmedzenie zverejňovania volebných prieskumov pred alebo počas volieb. Prehľad je uvedený v tabuľke 8. na stane 16.

"Given the level of accuracy opinion polls attain it may not be surprising that the publication of poll results are banned in most European countries in the final days and hours before an election. ...Within the EU 27 most countries have a ban on the publication of opinion polls, ranging from 24 hours to one month prior to voting. Only three countries; Italy, Slovakia and Luxembourg have bans of more than seven days. Table 8 shows that within the EU member states, 11 have no ban on the publication of opinion polls prior to elections, five have a ban of between 24 and 48 hours and four have a ban of between five and seven days, Italy and Slovakia have ban of 14 or 15 days and Luxembourg has a ban of one month. In both Belgium and France the bans on publishing opinion poll results have been repealed or reduced following court rulings which concluded that these restrictions were in violation of article 10 of the European Convention on Human Rights. There had been a ban on publishing polls for 30 days in Belgium and in France it was reduced from seven days to 24 hours. The Portuguese ban has been reduced from seven days to 48 hours and the Italian ban was reduced from 28 days. The Greek ban was also reduced from 15 days to one day in 2008 "

Na Slovensku už zákaz zverejňovania prieskumov 14 dni pred voľbami neplatí.

CHANGENET, 2013:

"Zákony o voľbách do NR SR a o voľbách do Európskeho parlamentu v súčasnosti zakazujú zverejňovanie výsledkov prieskumov iba v deň volieb. Zákon o voľbe prezidenta zakazuje okrem toho zverejňovanie výsledkov prieskumov tri dni pred termínom volieb a zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí sedem dní pred termínom volieb. Zákon o voľbách do orgánov samosprávnych krajov sa možnosti zverejňovania výsledkov volebných prieskumov nedotýka vôbec."

Robert Kaliňák

SMER-SD

Pravda Trvalý odkaz

…Veď dokonca v exit polloch, čo sú teda výsledky prieskumov už počas volieb, ktoré sa zverejňujú, majú byť veľmi blízko reálnemu výsledku, sa pomýlili o 7 % (7 percentuálnych bodov, pozn.).

R. Kaliňák zrejme spomína exit poll agentúry MVK počas volieb 2010. Vtedy sa agentúra MVK pomýlila v odhade konečných výsledkov volieb o takmer 7 percentuálnych bodov. Riaditeľ MVK takúto chybu považoval za malér.

Počas parlamentných volieb 2010 skutočne došlo k odchýlke v exit pooloch akú spomína Kaliňák. Odôvodnenie aj rozhovor vtedy poskytol riaditeľ MVK. "Keď v exit polle, poslednom prieskume pred vyhlásením oficiálnych výsledkov volieb, namerala agentúra MVK Smeru 28 percent, v pravicovom tábore to spôsobilo výbuch radosti. Neskorší výsledok 34,79 percenta bol trochu chladnejšou sprchou." Odchýlka bola teda naozaj takmer 7 p. bodov.

Lucia Žitňanská

MOST-HÍD

Pravda Trvalý odkaz

Keď budú účinné tieto zákony od 1.januára, 3 mesiace na to budú prezidentské voľby. Pán poslanec Beblavý za nás dal pripomienku, nech je účinnosť tohto zákona až po prezidentských voľbách.

Podľa novely zákona o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach je navrhovaná účinnosť novely od 1. januára 2014.

Prezidentské voľby sa uskutočnia na jar 2014. Ak zákon o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach nadobudne plánovanú účinnosť 1. januára 2014, bude to približne 3 mesiace od prezidentských volieb.

Práve krátkosť času bol jeden z dôvodov prečo M. Beblavý navrhol odložiť účinnosť novely po prezidentských až na 1. január 2016.

Celé znenie pripomienky:

"8. K Čl. III – zásadná
V Čl. III žiadame slová „1. januára 2014“ nahradiť slovami „1. januára 2016“. Odôvodnenie: Žiadame posunúť účinnosť návrhu zákona tak, aby sa nová právna úprava nevzťahovala na voľby do orgánov samosprávnych krajov, ktoré sa majú konať 9. novembra 2013 a prezidentské voľby, komunálne voľby a voľby poslancov do Európskeho parlamentu, ktoré sa majú konať v roku 2014, pretože považujeme za neprípustné meniť pravidlá počas alebo tesne pred kampaňou. Zároveň si dovoľujeme vysloviť názor, že
nakoľko návrh zákona predstavuje zásadné zmeny v doterajšej právnej úprave, adresáti právnych noriem by mali mať primeranú legisvakačnú dobu, aby sa oboznámili so svojimi právami a povinnosťami, čo podľa nášho názoru pri dátume 1. januára 2014 nie je splnené."

Lucia Žitňanská

MOST-HÍD

Pravda Trvalý odkaz

Minister vnútra Lipšic mal vytvorenú na volebné zákony komisiu zloženú zo zástupcov všetkých parlamentných strán vrátane Smeru.

Je pravdou, že Lipšic (nominant KDH) vytvoril tzv. komisiu pre volebné zákony resp. volebný kódex, v ktorej mali miesto aj zástupcovia vtedajšej opozície. SMER-SD zastupoval Číž a SNS Danko.

Prvé stretnutie komisie sa uskutočnilo v januári 2011. Ambíciou bolo predložiť volebný kódex koncom roka 2011 alebo začiatkom roka 2012. Aj kvôli predčasnému koncu vlády I. Radičovej sa tak nestalo. Volebný kódex mal riešiť termíny volieb, počet volebných obvodov, financovanie predvolebných kampaní, moratórium a podobne. Medzi stálych členov komisie patrili aj poslanci Homoľa (SDKÚ-DS), Pfuntner (MOST-Híd), Kiššová (SaS), Danko (SNS) a Číž (SMER-SD).