Predseda vlády Robert Fico využil príležitost slávnostného hodnotenia výsledkov vlády za rok 2013 na oznámenie kandidatúry na prezidenta. Fico ohlásil kandidatúru s viacerými faktickými chybami. Opakovane nesprávne uvádza pocet subjektov, ktoré integrovala strana Smer. Fakticky nekorektne sa vyjadruje k úspechom projektu mladých do 29 rokov. Predseda vlády taktiež nesprávne uvádzal úroven miezd v porovnaní s krajinami EÚ27. Fico si nesprávne myslí, že bezúhonnost je nevyhnutnou podmienkou na vyplácanie dávok v hmotnej núdzi. Zavádzajúco hovoril o zlepšenom výbere daní v roku 2013. Fica pri prejave nevyrušovali politickí oponenti, otázky novinárov, ci nutnost vyjadrit sa pod casovým stresom. Napriek tomu sa uchýlil k zavádzaniam a nepravdám.
Nový prezident SR bude vykonávať svoj mandát v dobe predsedníctva Slovenska vo V4 a najmä predsedníctva SR v celej EÚ v druhom polroku 2016.
Slovensko bude predsedajúcou krajinou v rámci V4 od júla 2014 do júna 2015. Pokiaľ ide o predsedníctvo Slovenska v Európskej únii, túto dôležitú funkciu bude zastávať od júla do decembra 2016. Ako bolo v týchto dňoch zverejnené, prvé kolo prezidentských volieb je naplánované na 15. marec 2014 a prípadné druhé na 29. marca. Tým pádom hovorí premiér Fico pravdu.
Patrím k posledným dvom aktívnym politikov, ktorý hlasovali za deklaráciu zvrchovanosti Slovenska a Ústavu SR v roku 1992.
Robert Fico bol v roku 1992, kedy sa schvaľovala Deklarácia zvrchovanosti slovenského národa a Ústava SR, poslancom Slovenskej národnej rady (SNR) za stranu SDĽ. SDĽ hlasovala za obidva dokumenty, Robert Fico bol prítomný na rokovaniach. Demagog.sk nemá prístup k oficiálny výstupom hlasovaní, či k nahrávke z hlasovania. Na základe dostupných informácií však R. Fico hlasoval za oba dokumenty. Druhým ešte dnes aktívnym politikom, ktorý za Ústavu hlasoval je I. Gašparovič.
Deklarácia zvrchovanosti sa schvaľovala na 3. schôdzi (.pdf) SNR 17. júla 1992 a o Ústave sa hlasovalo 1. septembra 1992 na 5. schôdzi (.pdf). Podľa prezenčných listín bol Robert Fico na oboch schôdzach prítomný.
Portál Aktuality.sk uvádza, že R. Fico ako poslanec, prvýkrát zvolený do SNR za SDĽ hlasoval za deklaráciu. P. Paška daroval R. Ficovi pri príležitosti 20. výročia samostatnosti videonahrávku z hlasovania, na ktorej hlasoval za deklaráciu. Demagog.sk nemá prístup k tejto nahrávke.
Denník SME k pripravovaným oslavám 20. výročia samostatnosti uvádzal, že R. Fico a I. Gašparavič sú v súčasnosti jediní politici aktívny vo vysokej politike, ktorí hlasovali za zvrchovanosť SR a ústavu SR. Túto informáciu potvrdzujú aj rozhovore s premiérom R. Ficom v Hospodárske noviny.
Podľa denníka Pravda sa "ústava 1. septembra 1992 neprijímala pomocou hlasovacieho zariadenia, ale slovne: Hlasujem za Ústavu SR. Takto sa vyjadrilo zo 134 poslancov 114, proti bolo 16 a zdržali sa 4 poslanci." Poslanci strán KDH hlasovali proti, a poslanci za MKDH a Spolužitie (predchodca SMK) pred hlasovaním opustili rokovaciu sálu. Za ústavu hlasovali poslanci strán HZDS, SNS a SDĽ. Deklarácia zvrchovanosti sa tiež podľa zápisnice príslušnej schôdze prijímala slovným hlasovaním. Podľa denníka SME hlasovalo za 25 z 29 poslancov za SDĽ.
Jeden z kandidátov na prezidenta už dnes otvorene a bez akýchkoľvek dôvodov hovorí o strane SMER-SD ako o strane extrémistov.
Robert Fico poukazuje na slová Milana Kňažka, ktorý sa verejne vyjadril v tom zmysle, že o niektorých členoch SMER-SD možno hovoriť ako o extrémistoch. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Denník SME (29. novembra 2013) uverejnil článok, v súvislosti s oznámením kandidatúry Milana Kňažka, v ktorom sa okrem iného píše:
"Bývalý minister kultúry označil Smer za stranu extrémistov."
V tomto duchu sa vyjadril Kňažko v rozhovore pre denník SME (29. novembra 2013):
"Aj komunizmus je extrémizmus a myslím, že väčšina Smerákov sú stále komunisti, že to so vzťahom so sociálnou demokraciou nemá nič spoločné. A dokonca si myslím, že tam (V BBSK Kotleba proti Maňkovi, pozn.) stál extrémista proti extrémistovi, až tak ďaleko by som išiel."
Dokázali sme spojiť silu 8 politických subjektov do jednej strany.
Predseda vlády už po niekoľký krát nesprávne uvádza počet strán, ktoré SMER-SD dokázal zintegrovať. V skutočnosti SMER-SD zintegroval šesť politických subjektov. Podobný výrok sme overovali už v minulosti (Na telo, 14. novembra 2010; O5M12, 14. novembra 2010; V politike, 14 novembra 2010 a V politike, 28 novembra 2010)
9. decembra 2007 SITA informovala o šiestom subjekte, ktorý sa integroval do strany SMER-SD.
„Sobotňajší slávnostný snem Smeru-SD v Prešove zobral na vedomie integráciu s Ľavicovým blokom, pričom jeho členovia dostanú možnosť vstúpiť do Smeru-SD, vyhlásil to Robert Fico. Ľavicový blok je po strane Stred, SOP, SDĽ, SDA a SDSS šiestym subjektom, ktorý Smer-SD pohltil.“
Siedmou stranou mala byť strana HZD. Agentúra SITA 15. augusta 2010 informovala: „Strana súčasného prezident republiky Ivana Gašparoviča - Hnutie za demokraciu (HZD) pravdepodobne do konca roka neukončí svoju činnosť, ako o tom rozhodli delegáti kongresu strany v Bratislave 20. februára. HZD sa teda nezintegruje so Smerom-SD.“
Strana HZD naďalej funguje ako samostatná strana a v roku 2012 vydala výročnú správu.
Demagog.Sk nezistil žiadne informácie, že by SMER-SD od augusta 2010 integroval do svojich štruktúr inú politickú stranu. V skutočnosti ide teda o šesť a nie osem strán, ako uvádza Robert Fico.
Len v tomto roku máme výber daní o 150 miliónov vyšší ako bolo plánované.
Na rok 2013 bolo v rozpočte na roky 2013 - 2015 plánované na daňových príjmov vybrať celkovo 11 688 mil. eur. Posledná prognóza IFP hovorí, že daňové príjmy sa síce od júna 2013 zlepšujú, no zďaleka nie sú vyššie ako pôvodne plánované daňové príjmy. Práve naopak, posledné čísla hovoria o prognóze daňových príjmov na úrovni 11 339 mil. eur v roku 2013, čo je oproti pôvodnému rozpočtu na rok 2013 o takmer 350 mil. eur nižšia suma. O zlepšení o 150 miliónov eur hovorí posledná prognóza z decembra 2013 (oproti septembru 2013). Fico sa dopúšťa zavádzania, keďže uvádza zlepšenie v tomto roku oproti plánu, pričom vytvára dojem, že ide o zlepšenie oproti plánu v roku 2013, teda rozpočtu na rok 2013.
O sumu približne 150 mil. eur sa zlepšila prognóza daňových príjmov od júna 2013 do novembra 2013 (presne až 180 mil. eur). Oproti septembru 2013 ide o zlepšenie prognózy o 154 mil. eur. Stále však ide o podstatne nižšiu čiastku ako bolo pôvodne plánované v rozpočte na rok 2013.
Uvádzame tabuľku vývoja daňových príjmov od prvej prognózy v roku 2013. Vychádzame z tabuliek uvedených na konci komentárov IFP:
Ak by sme sa pozreli aj na novembrovú prognózu (s. 5) špecifických daní (DPFO, DPPO, DPH,) ani v tomto prípade by sa nejednalo o zlepšenie oproti pôvodnému plánu v rozpočte 2013 o 150 mil. eur.
Čo sú to cookies
Pre pohodlné používanie internetových stránok používame cookies.
Cookies sú údaje uložené vo vašom internetovom prehliadači a zabezpečujú funkciu ako rozpoznanie užívateľa pri jeho návrate na internetové stránky a zároveň nám pomáhajú zistiť, ktoré sekcie našej stránky sú pre užívateľa najviac užitočné a zaujímavé.
Pomocou navigácie na kartách vľavo môžete upraviť všetky nastavenia súborov cookie.
Nevyhnutné cookies by mali byt aktivované aby sme mohli uložiť Vaše nastavenia.
Ak zakážete tieto cookies, nebudeme schopní uložiť Vaše nastavenia. To znamená, že vždy keď navštívite našu internetovú stránku, budete musieť aktivovať alebo deaktivovať cookies.
Cookies tretích strán
Tieto internetové stránky využívajú cookies spoločnosti Google. Slúžia na meranie a analýzu návštevnosti, zacielenie reklamy, remarketing a zobrazenie navigácie na mape.
Povolením týchto cookies nám umožníte vylepšiť zážitok z používania našich internetových stránok.
Prosím, povoľte nevyhnutné cookies aby sme mohli uložiť Vaše nastavenia.
