Madaric vs. Danko vs. Sulík vs. Matovic

O 5 minút 12, Martin Strižinec, odkaz na videozáznam

Dalšia z debát v nedelnajšom O 5 minút 12 sa venovala najmä udalostiam, ako bol minulotýždnový protest proti novej vláde, ci dohoda Mostu-Híd so Smerom. V diskusii sa stretli koalicní partneri novej vlády, Marek Madaric (SMER-SD) a Andrej Danko (SNS). Z opozície diskutovali lídri strán, Richard Sulík (SaS) a Igor Matovic (OLaNO). Práve Matovic mal najviac výrokov, ktoré sa týkali prevažne vyjadrení predstavitelov jednotlivých strán pred volbami a po nich. Matovic správne poukázal na výroky Lucii Žitnanskej a Františka Šebeja z Mostu-Híd pred volbami o tom, že koalíciu so Smerom odmietajú. Matovic na druhej strane nepravdivo informoval o výške financných príspevkov, ktoré za volby získali strany Siet a Most-Híd. Sulík sa pravdivo vyjadril o vítazstve Lucii Nicholsonovej ako ženy s najväcším poctom krúžkov na kandidátnej listine vo volbách. V kontexte novej koalície sa Danko pravdivo vyjadril, že v Rakúsku je bežná vláda lavicovo-pravicových strán.

 

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Lucia Žitňanská (..) 4. februára na svojom blogu napísala: “Ak bude Smer naďalej ovládať políciu, prokuratúru, aj rozhodujúce pozície v súdnictve tak najbližších 15 rokov nebude potrestaný nijaký politický nominant. Od sifónov, masáží až po eurofondové tunely. Výsledkom zostane beztrestnosť a beztrestnosť, ktorú všetci vidia, občanov frustruje. Rovná sa Kotleba.”

 "Od masáži a sifónov k ústavnému súdu" bol názov blogu, ktorý na portáli SME-blog zverejnila 4.februára Lucia Žitňanská. V tomto príspevku, ktorý si prečítalo vyše 2200 čitateľov Žitňanská píše, že " Ak bude Smer naďalej ovládať políciu, prokuratúru aj rozhodujúce pozície v súdnictve, tak najbližších 15 rokov nebude potrestaný nijaký politický nominant - od sifónov a masáží až po eurofondové tunely. Výsledkom zostane beztrestnosť."  Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

(…) pravidlo, aby nikto nemohol dostávať dávky bezpracne, Peter Pollák to zaviedol, už to dva roky platí a to je to, že sa jednoducho sociálna dávka musí odpracovať a 8 hodín týždenne ten človek, ktorý poberá sociálnu dávku, musí pracovať.

Podľa novely (.pdf) zákona o hmotnej núdzi z 26. novembra 2013 (pred vyše dvoma rokmi) si človek naozaj sociálnu dávku musí odpracovať a na jej presadení pracoval Peter Pollák. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Podobný výrok sme overovali u Matoviča napríklad v relácii televízie Markíza vo februári 2016 či v októbri 2014, takisto sme ho označili ako pravdivý.
Predmetom novely je pomoc v hmotnej núdzi a doplnenie niektorých zákonov, napríklad o zrušenie priestupkovej imunity pre sociálne odkázaných. 

Sociálna dávka sa skutočne musí odpracovať. V odseku 3 § 9 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa píše:
"(3) Ak v odsekoch 5 a 6 nie je ustanovené inak, dávka podľa odseku 2 sa znižuje o sumu 61,60 eura za každé ho plnoletého člena domácnosti, ktorý nie je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti,12) dohodnutom v rozsahu najmenej 32 hodín mesačne a nezúčastní sa na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou  organizáciou,  ktorej  zriaďovateľom  je obec, alebo právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá organizuje alebo sprostredkúva dobrovoľnícku činnosť pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech alebo vo verejný prospech (ďalej len „organizátor dobrovoľníckej činnosti“) v rozsahu 32 hodín mesačne na vykonávania) menších obecných služieb pre obec alebo rozpočtovú organizáciu  alebo  príspevkovú  organizáciu,  ktorej zriaďovateľom je obec,b) dobrovoľníckej činnosti,33) alebo c) prác na predchádzanie mimoriadnej situácii,29) počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie."

Čo sa týka Petra Polláka a Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity (ÚSVRK), podľa informácií TASR "sa ÚSVRK v spolupráci s rezortom práce podarilo predložiť do Národnej rady (NR) SR zákon o hmotnej núdzi, ktorý obsahuje prvé tri piliere rómskej reformy z desiatich, ktoré Pollák prezentoval na začiatku svojho funkčného obdobia. To znamená, že forma a výška sociálnej pomoci štátu bude výrazne zohľadňovať prístup občana k rodine, spoločnosti a štátu, štát určí minimálny rozsah verejnoprospešných prác, ktoré musí sociálne odkázaný občan odpracovať, aby mal nárok na motivačnú časť sociálnych dávok a zruší sa sociálna priestupková imunita. Zákon v parlamente zatiaľ postúpil do druhého čítania."

(…) Kaliňák, a ten v decembri minulého roku a x-krát aj predtým, povedal, že je veľmi spokojný s prácou Petra Polláka (…)

Je pravdou, že minister vnútra Robert Kaliňák niekoľko krát pochvaľne hovoril o splnomocnencovi Pollákovi. V minulom roku išlo minimálne o vyjadrenia z júna a apríla. Vyjadrenie z decembra 2015 sme nezistili, no vzhľadom na to, že pochvalných vyjadrení sme zistili hneď niekoľko, výrok hodnotíme ako pravdivý.

SITA, 4. júna 2015
"Situácia s rómskou menšinou je na Slovensku s obdobím spred štyroch až piatich rokov neporovnateľná. Myslí si to minister vnútra Robert Kaliňák.

Za prvý úspech považuje opatrenia, pre ktoré sa stále darí znižovať kriminalitu a účinne proti nej bojovať."Klesla v mnohých oblastiach a to je podľa mňa dobrý výsledok," poznamenal. Úspech vidí tiež v zákone o hmotnej núdzi, ktorí Rómom prikazuje odpracovať si určité hodiny na to, aby dostali sociálnu dávku. Situácia sa vylepšuje, poznamenal.

Rómsku reformu však označil za jednu z vecí, kde dali príležitosť opozícii, aby sa ukázala, čo vie okrem kritizovania robiť. "Myslím si, že situácia sa zlepšuje." 
TASR, 8. apríla 2015: 
Na otázku, či sa mu s Pollákom spolupracuje dobre, Kaliňák po krátkom rozmýšľaní reagoval, že zatiaľ sa nemôže nejako sťažovať.

Ako poznamenal, niektoré opatrenia sa dostali do praxe veľmi rýchlo. Ako príklad uviedol rómskych zdravotných asistentov či nové materské školy, čím sa naštartuje začiatok vzdelávacieho procesu už v ich predškolskom veku. "S ďalšími vecami sa pracuje," avizoval Kaliňák.

Za pozitívne označil to, že sa na projekty, ktoré riešia problémy rómskej komunity, môžu počas siedmich rokov využiť väčšie zdroje, ako tomu bolo doteraz.

Kým v predchádzajúcom programovacom období bolo na tento účel určených z eurofondov 173 miliónov eur, v aktuálnom programovacom období v rokoch 2014 až 2020 je to 380 miliónov eur. "Najťažšie na reformách je ich financovanie, a to je asi to najpodstatnejšie, takže program sa nám bude plniť omnoho jednoduchšie, keď má svoje financovanie," poznamenal.

Podľa neho malo zásadný význam aj zavedenie odpracovania si sociálnych dávok a pochvaľoval si tiež zlepšenie bezpečnostnej situácie v niektorých lokalitách s rómskymi osadami. "Implementáciou ďalších projektov by sa to mohlo ešte zlepšiť," deklaroval Kaliňák. 
SITA, 20. júna 2013: 
"Minister vnútra Robert Kaliňák je s prácou splnomocnenca spokojný. „Úplne spokojný. Z pohľadu práce, ktorá sa vykonala, ako sme boli schopní zakotviť naše požiadavky v EÚ, tak tá práca bola mimoriadne hodnotná. Znamenala nárast prostriedkov približne v objeme sto miliónov eur,“ povedal Kaliňák."
SME, 19. september 2013:
"Druhá vláda Roberta Fica presunula úrad rómskeho splnomocnenca pod ministerstvo vnútra na čele s Robertom Kaliňákom zo Smeru. Kaliňákov rezort si naopak spoluprácu so splnomocnencom pochvaľuje.
"Podarilo sa nám spustiť niekoľko zaujímavých projektov, prvé zákony sú už v parlamente. Aj my, aj pán Pollák aj Obyčajní ľudia, za tých dvanásť mesiacov pochopili, že rómska reforma je ťažká téma a neponúka jednoduché riešenia. Na začiatku rómskej reformy sme povedali, že koncom volebného obdobia chceme vidieť reálne výsledky a my veríme, že sa tak aj stane,“ uviedol hovorca ministerstva vnútra Ivan Netík."

(… Smer (…) 400 000 voličov odišlo (…)

Strana SMER-SD získala 737 481 platných hlasov v parlamentných voľbách 5. marca 2016 (zdroj: Štatistický úrad SR). Oproti predčasným voľbám do parlamentu v roku 2012 došlo k výraznému poklesu počtu voličov, pred štyrmi rokmi SMER-SD volilo 1 134 280 ľudí (zdroj: Štatistický úrad SR). Rozdiel v odovzdaných hlasoch je 396 799, čiže dá sa zjednodušene povedať, že SMER-SD stratila skoro 400 000 voličov.

Zisk strany je dokonca menší, ako bol vo voľbách v roku 2010, vtedy SMER-SD dostala 880 111 hlasov (zdroj: Štatisický úrad SR), čo jej nestačilo na vytvorenie vlády.

Máme dokopy 40 poslancov v parlamente (OĽaNO a SaS dokopy, pozn.)

Podľa výsledkov parlamentných volieb dosiahla SaS na 21 a OĽaNO Nova na 19 mandátov v rámci parlamentu, čo tvorí dokopy 40 miest v Národnej Rade SR (NR SR). Výrok Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivý.