Diskusnú sezónu na Markíze odštartovali minister financií Peter Kažimír a poslanec za SDKÚ-DS Ludovít Kaník. Okrem zrušenia problematického SMS hlasovania nepriniesla obnovená relácia Na telo zásadnejšie zmeny. Diskusia sa niesla v ostrom konfrontacnom duchu, pricom nicím nezvycajným neboli ani osobné invektívy. Diváci tak miestami mohli mat pocit, že sledujú reality show a nie serióznu diskusnú reláciu. Minister financií P. Kažimír neváhal vytiahnut modifikáciu klúcového výroku strany SMER-SD v roku 2011, týkajúci sa údajne najvyššieho ekonomického rastu, ktorý po prvej vláde R. Fica, zdedila vláda I. Radicovej. Žial, aj na napriek tomu, že tento argument bol v minulosti niekolkokrát nepravdivo použitý, zostal bez povšimnutia moderátorky diskusie Zlatice Puškárovej. Na obranu moderátorky je férové dodat, že sa casto musela namiesto kladenia otázok a kontroly odzneného venovat upokojovaniu oboch rozvášnených politikov. Minister financií si taktiež nesprávne pamätá, úcel realokovaných 300 miliónov urcených na podporu zamestnanosti. Neomylný však nebol ani jeho oponent. L. Kaník sa dopustil faktickej chyby, ked si prilepšoval štatistiky o vývoji evidovanej nezamestnanosti na Slovensku.
Ale predsa my sme prealokovali vyše 300 miliónov eur na preplácanie odvodov ľudí, ktorí dneska nie sú zamestnaní.
Výrok Petra Kažimíra hodnotíme ako zavádzajúci, pretože podľa dokumentu, ktorý bol prerokovaný a schválený vládou SR, pôjde síce na podporu zamestnanosti mladých takmer 300 miliónov euro, na preplácanie odvodov je však vyčlenených iba 70 miliónov, zvyšných 225 mil. euro má ísť na inovácie a modernizáciu.
Dokument, ktorý hovorí o realokácií finančných prostriedkov na operačné programy, ktoré sa týkajú zamestnanosti, prerokovala vláda 16. mája 2012. V ňom sa uvádza:
Čiastka 300 miliónov euro pozostáva z dvoch častí:
1.) Pre operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia pre oblasť podpory zamestnanosti mladých ide o dodatočné zdroje 70 mil. euro.
"Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia (ďalej len „OP ZaSI“) pre oblasť podpory zamestnanosti mladých ľudí bola identifikovaná potreba dodatočných zdrojov pre opatrenia na podporu zamestnávania mladých ľudí vo výške min. 70 mil. eur. Realizáciou dodatočných projektov, z ktorých jeden by bol určený pre súkromný a druhý pre verejný sektor, sa predpokladá priama podpora cca 13-tisíc pracovných miest. Pri navrhnutých projektoch pôjde predovšetkým o preplácanie časti ceny práce, a to do výšky minimálnej mzdy, vrátane prislúchajúcich odvodov s tým, že musí zo strany zamestnávateľov existovať záruka udržateľnosti..."
Z uvedeného vyplýva, že pri podpore zamestnanosti mladých, podstatná časť zdrojov pôjde na preplácanie odvodov - ceny práce.
2.) Pre operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast (ďalej len „OP KaHR“) pre oblasť podpory malých a stredných podnikov ide o dodatočné zdroje vo výške 225 mil. euro.
"Presun 225 mil. eur (zdroje EÚ + ŠR) do operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast z operačného programu Informatizácia spoločnosti (170 mil. eur) a operačného programu Doprava (55 mil. eur). ...dodatočných 225 mil. eur na podporu malých a stredných podnikov primárne cez Inovácie a technologické transfery (alebo aj ďalšie oblasti, ktoré vyplynú z pripravovanej analýzy), ktorých cieľom je modernizácia výrobnej základne, inovácie výrobných procesov a produktov a zvyšovanie produktivity práce. Pričom pri podpore týchto aktivít sa bude klásť sekundárne aj dôraz na tvorbu pracovných miest."
Z uvedeného vyplýva, že druhá časť z celkových prealokovaných 300 mil. euro má ísť na inovácie a technologické transfery, ktorých cieľom je modernizácia, inovácie a zvyšovanie produktivity. Nemožno preto hovoriť o účely týchto 225 mil. euro na preplácanie odvodov.
Posledná prognóza hovorí o poklese zamestnanosti o pol %.
Výrok Petra Kažimíra hodnotíme ako pravdivý, pretože prognóza (.pdf,s.3) Inštitútu finančnej politiky z januára 2013 skutočne hovorí o poklese zamestnanosti o 0,5%.
"Spomalenie ekonomickej aktivity na jeho konci spôsobilo aj zhoršenie situácie na trh práce. Navyše, trh práce v tomto roku ovplyvnia aj fiškálna konsolidácia. Celkovo by mal počet pracujúcich v roku 2013 klesnúť o 0,5%. Výraznejší rast zamestnanosti by mal prísť až spolu s rýchlejším rastom HDP v roku 2014."
Pritom narástla sporivosť ľudí. To znamená, napriek tomu, že im bolo horšie, sporili.
Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, keďže úspory domácností narástli v roku 2009 a 2010. V predchádzajúcich dvoch rokoch, ako aj v tomto roku úspory domácností stagnujú a majú skôr klesajúci trend.
Miera úspor domácností podľa Eurostatu na Slovensku rástla, no v roku 2011 klesla.
Údaje za štvrťroky o úsporách domácností nie sú pre jednotlivé krajiny na Eurostate vedené.
rok
2008
2009
2010
2011
Miera úspor domácností
6,14%
6,88%
10,68%
9,85%
Podľa Strednodobá predikcie NBS (s. 12) môžme o náraste úspor ľudí hovoriť v rokoch 2009 a 2010, tak ako ukazuje aj štatistika Eurostatu. Vývoj v predchádzajúcich dvoch rokoch, tento rok, ako aj v roku 2014 ukazuje, že úspory domácností stagnujú a majú skôr mierne klesajúci trend.
Podľa štatistiky Eurostatu, bola hrubá miera úspor domácností v EÚ v treťom kvartáli 2012 na úrovni 11,2 %, pričom v druhom štvrťroku bola na 11,1 %. Miera úspor domácností v eurozóne bola 13 % po tom, ako v druhom kvartáli bola na úrovni 12,9 %. Miera úspor domácností v eurozóne aj v celej Európskej únii v treťom štvrťroku 2012 v porovnaní s druhým kvartálom sa takmer nezmenila.
Denník Pravda (1. novembra 2012), citujúc analytika Next Finance Martin Prokopa uvádza, že miera úspor je na úrovni európskeho priemeru, avšak má klesajúcu tendenciu:
"Miera úspor domácností v celej EÚ bola na úrovni 11 percent. Slováci sú, čo sa týka šetrenia, európskym priemerom. Miera úspor v druhom štvrťroku dosiahla 11,2 percenta, teda toľko sme v priemere odkladali zo svojho hrubého disponibilného príjmu. ...Na Slovensku stojí za klesajúcou mierou úspor zhoršujúca sa situácia na trhu práce, stúpa nezamestnanosť a klesajú priemerné mzdy. Slováci majú k dispozícii menej peňazí, a teda im aj menej ostane na úspory. Analytici upozorňujú, že tento trend postihuje celú eurozónu, no nie do takej miery ako u nás."
Počas celého roka 2010 reálna mzda stúpala, klesať začala až od prvého štvrťroku 2011. Reálne príjmy klesali po celý rok 2011, aj počas prvých troch kvartálov 2012. P. Kažimír uvádza dva roky klesania reálnych príjmov. Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže v roku 2011 aj 2012 (údaje len do Q3) reálny príjem klesal a podľa analýzy IFP má mierne rásť až v roku 2013.
V tabuľke uvádzame vývoj miezd v rokoch 2010, 2011 a 2012.
Q1 2010
Q2 2010
Q3 2010
Q4 2010
Q1 2011
Q2 2011
Q3 2011
Q4 2011
Q1 2012
Q2 2012
Q3 2012
Mesačná nominálna mzda v euro
725
758
750
844
746
781
769
848
770
793
784
Index nominálnej mzdy
102,9
103,6
103,7
103,8
102,9
103
102,5
100,5
103,2
101,5
102,0
Index reálnej mzdy
101,6
102,4
102,6
102,7
99,6
99,1
98,6
96,2
99,4
98,1
98,4
V januári zverejnenej správy IFP (.pdf, s. 4) vyplýva, že reálne mzdy na Slovensku v roku 2013 porastú, i keď len mierne. Ako o nej informuje SITA: "Tento rok by mala reálna mzda stúpnuť iba minimálne o 0,1 %, v budúcom roku o 1,1 % a dynamika jej rastu by sa mala ďalej zvyšovať až po 2,3 % v roku 2016."
Podla štatistických údajov Eurostatu hodnotíme výrok R. Fica ako nepravdivý. Najvyšší hospodársky rast z pomedzi krajín EU v roku 2010 dosiahlo Švédsko a to na úrovni 6,6% HDP. Slovensko bolo na druhom mieste s rastom 4,4% HDP. V tesnom závese na tretom mieste skoncilo Nemecko s rastom 4,2% HDP.
Ak by sme sa pozreli na hospodársky rast v roku 2011 tak Slovensko malo až piaty najvyšší ekonomický rast. Predbehli nás Estónsko vyšší: 8.3%, Litva vyšší: 5.9%, Lotyšsko 5,5% HDP, Polsko vyšší: 4.3%, Švédsko vyšší: 3.7%.
Ak by sme sa pozreli na štvrtrocné údaje Eurostatu o ekonomickom raste, tak ani v tomto prípade nemožno hovorit o najvyššom zdedenom ekonomickom raste. V období po odovzdaní vlády (2. kvartál 2010) mali ekonomický rast vyšší Švédsko, Fínsko, Polsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko. Na zaciatku roka 2011 mali vyšší ekonomický rast Rumunsko, Polsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko.
Čo sú to cookies
Pre pohodlné používanie internetových stránok používame cookies.
Cookies sú údaje uložené vo vašom internetovom prehliadači a zabezpečujú funkciu ako rozpoznanie užívateľa pri jeho návrate na internetové stránky a zároveň nám pomáhajú zistiť, ktoré sekcie našej stránky sú pre užívateľa najviac užitočné a zaujímavé.
Pomocou navigácie na kartách vľavo môžete upraviť všetky nastavenia súborov cookie.
Nevyhnutné cookies by mali byt aktivované aby sme mohli uložiť Vaše nastavenia.
Ak zakážete tieto cookies, nebudeme schopní uložiť Vaše nastavenia. To znamená, že vždy keď navštívite našu internetovú stránku, budete musieť aktivovať alebo deaktivovať cookies.
Cookies tretích strán
Tieto internetové stránky využívajú cookies spoločnosti Google. Slúžia na meranie a analýzu návštevnosti, zacielenie reklamy, remarketing a zobrazenie navigácie na mape.
Povolením týchto cookies nám umožníte vylepšiť zážitok z používania našich internetových stránok.
Prosím, povoľte nevyhnutné cookies aby sme mohli uložiť Vaše nastavenia.
