Minister vnútra a clen užšieho vedenia strany SMER-SD Robert Kalinák bol hostom relácie Téma dna v televízii TA3, kde mal reagovat najmä na výsledky regionálnych volieb. Z jeho vystúpenia v relácii sme vybrali a overili všetky faktické výroky.
Kalinák o krajských volbách
Filtre
Neoveriteľné Trvalý odkaz
…tým druhým kolom (župných volieb, pozn.) sa míňal vlastne rovnaký počet peňazí, tam úspora nebola prakticky žiadna, to znamená, tým, že sme zrušili to druhé kolo, tak sme zaznamenali práveže významnú úsporu, lebo tie obidve kolá sú rovnako zhruba finančne náročné.
Dôvodom legislatívnej zmeny na jednokolvovú voľbu mala byť úspora peňazí.Toto stanovisko podporilo aj Ministerstvo vnútra a odporúčalo vláde návrh prerokovať a vysloviť s ním súhlas (.doc). Podľa výpočtov MV SR by štát jednokolovou voľbou v roku 2013 ušetril približne 3,4 miliónov eur. Oficiálne výpočty o tom, koľko stáli župné voľby v roku 2017 ešte nie sú dostupné.Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.
Úsporu vyrátala zodpovedná inštitúcia, Ministerstvo vnútra SR. V prekladacej správe sa píše: "Zmenou zákona dôjde podľa ministerstva vnútra k úspore rozpočtových prostriedkov. (...) Úspora je premenlivá, pretože závisí od toho, v koľkých krajoch by sa konalo druhé kolo voľby. Vo voľbách v roku 2013 sa druhé kolo konalo v piatich samosprávnych krajoch. Ak by sa druhé kolo volieb v tomto čase nekonalo, ušetrilo by sa približne 2 400 tis. Eur. Ak by sa však druhé kolo malo konať vo všetkých krajoch, ušetrilo by sa jednokolovou voľbou približne 3 443 tis. Eur." (.doc, s. 2) V tejto správe iniciatívu resp. návrh priamo podporilo ministerstvo a odporúčalo vysloviť s ním súhlas bez ďalších pripomienok. Súhlas s týmto návrhom vyslovilo aj Ministerstvo financií SR a bralo na vedomie, že návrh zákona môže mat pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy (.pdf).
V roku 2013 na krajské voľby bolo vyčlenených takmer desať miliónov eur. Z rozpočtu ministerstva vnútra na ne vyčlenili 8 624 592 eur, Štatistický úrad SR počíta so sumou 1 345 372 eur.
V roku 2017 MV SR plánoval vynaložiť na zabezpečenie prípravy a vykonania volieb do orgánov samosprávnych krajov 8 724 459 eur a Štatistický úrad Slovenskej republiky 1 474 750 eur. Toto by znamenalo zvýšenie nákladov približne o 200 000 eur. Informácie o tom, koľko stáli oproti plánovaným výdajom krajské voľby nie sú ešte dostupné.
Podľa vyjadrenia ministerstva vnútra v rozpočte sa rátalo ešte s dvojkolovou voľbou, pričom bolo vyčlenených 8 724 459 eur. Koľko však bolo skutočne vynaložených finančných prostriedkov na tieto voľby nie je ešte dostupné: "V súvislosti s vykonaním volieb do orgánov samosprávnych krajov, ktoré sa vykonali 4. novembra 2017 sa predpokladá úspora, avšak jej definitívna výška bude známa po vykonaní vyúčtovania o použití finančných prostriedkov obcami, samosprávnymi krajmi a ministerstvom vnútra koncom roka 2017.
Stanovenie finančných prostriedkov na voľby je ovplyvnené viacerými faktormi, ktoré sa pri plánovaní rozpočtu na príslušný rok nedajú presne odhadnúť. Ide napr. o počty volebných okrskov, počty členov okrskových volebných komisií, ktoré sa ustanovujú 1-2 mesiace pred vykonaním volieb, ďalej od priemernej mzdy v národnom hospodárstve v jednotlivých štvrťrokoch, z ktorej sa stanovuje suma na vyplatenie odmien pre členov okrskových volebných komisií a zapisovateľov volebných komisií a ďalšie skutočnosti."
Pravda Trvalý odkaz
…nebola to naša iniciatíva (zmena volebného systému, pozn.), to bol poslanecký návrh, my sme ho schválili, my sme ho podporovali ako ministerstvo vnútra, respektíve náš odbor volieb…
Začiatkom novembra 2016 skupina poslancov NR SR za vládne strany SMER-SD a MOST-HÍD iniciovala návrh zákona, na základe ktorého došlo k zmene volebného systému pre voľbu županov z dvojkolového na jednokolové volenie. Výrok ministra vnútra hodnotíme ako pravdivý.
Pôvodný zákon o krajskom volebnom systéme z roku 2001 predpisoval jednokolovú voľbu. Opätovnú zmenu na jednokolové volenie iniciovali poslanci strán SMER-SD a MOST-HÍD, nie vláda v novembri 2016. Podľa poslancov SMER-SD: "„Praktické skúsenosti ukázali, že voliči sú skôr motivovaní zúčastniť sa na prvom kole volieb, v ktorom volia aj poslancov do zastupiteľstva samosprávneho kraja. Účasť na druhom kole volieb býva veľmi nízka, a preto ani voľby v tomto prípade nie sú úplným odrazom vôle voličov. Štát však na zabezpečenie druhého kola voľby vynakladá nezanedbateľné finančné prostriedky".
Opoziční poslanci NR SR za SaS a OĽaNO ostro kritizovali návrh na zmenu pravidiel volieb do VÚC, podľa ich slov je tento zákon účelový na zvýhodnenie slabnúcich pozícií koaličných strán. Podľa Jána Budaja: "Zavedenie jedného kola aj v krajoch, to sú otvorené dvere, aby sa jednokolovými stali aj prezidentské voľby". V septembri 2017 sa negatívne vyjadril o tejto zmene aj Andrej Danko, predseda NR SR: „Nebolo a nie je nám po vôli, že sa presadila v koalícii jednokolová voľba.“, pričom on sám hlasoval za túto zmenu, ako aj väčšina poslancov NR SR za SNS.
Začiatkom februára 2017 vládna koalícia schválila zmenu zákona, taktiež bol schválený aj ústavný zákon podľa ktorého župani a krajskí poslanci budú najbližšie volebné obdobie vládnuť miesto štyroch rokov päť. Od roku 2022 mohli byť komunálne a krajské voľby usporiadané v jeden deň. Návrh zákona vetoval prezident Andrej Kiska a vrátil parlamentu na opätovné prerokovanie. Prezidentské veto koaliční poslanci prelomili. Župné voľby v roku 2017 boli usporiadané už podľa novelizovaných volebných zákonov.
Zavádzanie Trvalý odkaz
…v Žiline bola obrovský problém doprava, tam sme zabudli na to, že paradoxne, práve víťazi týchto volieb zastavili výstavbu D1 v roku 2010, (…).
Podľa oficiálnych vyjadrení ministerstva hospodárstva boli prípravy na výstavbu diaľnice D1 v roku 2010 pozastavené z dôvodu neplnenia termínov a podmienok zo strany pôvodne zazmluvneného realizátora. Vtedajšia vláda (poslankyňou za jednu z vládnych strán, vtedy SaS, bola aj Erika Jurinová, ktorá zvíťazila v posledných voľbách predsedu ŽSK) rozhodla o zmene spôsobu financovania dotknutých úsekov diaľnice, čo prirodzene oddialilo pokračovanie ich výstavby. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.
Výstavba úsekov diaľnice D1 bola v predmetnom období rozdelená na niekoľko balíkov PPP projektov.
V auguste 2010 zanikla koncesná zmluva k výstavbe úseku z 1. balíka (Dubná Skala – Ivachnová, Jánovce – Jablonov, Fričovce – Svinia). Koncesnej zmluve vypršala platnosť, výstavba po celý čas nebola zahájená.
Výstavba úseku Hričovské Podhradie - Dubná bola podobne v roku 2010 postupne odkladaná, v decembri 2010 potom takisto zanikla koncesná zmluva kvôli nesplneniu odkladacích podmienok (ktoré mal splniť koncesionár, teda zhotoviteľ).
V prípade tohto úseku tiež došlo k zmene spôsobu financovania:
"Vláda SR na základe výsledkov rokovania koaličnej rady rozhodla o uprednostnení financovania výstavby úsekov 3. balíka PPP projektov prostredníctvom eurofondov vo väzbe na čiastočné spolufinancovanie zo zdrojov štátneho rozpočtu."
Rozhodovaniu o zmene spôsobu financovania však predchádzali práve nedodržania podmienok zo strany koncesionára.
Podobne popisuje priebeh zastavenia príprav na výstavbu úsekov a rozhodnutie o zmene spôsobe financovania nielen web ministerstva hospodárstva, ale aj predkladacia správa na rokovanie vlády.
V treťom balíku PPP projektov bol aj tunel Višnové, ktorého výstavbu pôvodne v roku 2010 odložili na nasledujúci rok. Z informácií ministerstva dopravy vyplýva, tunel Višnové doposiaľ nie je dokončený a úseky Hričovské Podhradie-Lietavská Lúčka a Lietavská Lúčka-Višnové-Dubná sú v súčasnosti (november 2017) takisto stále vo výstavbe.
Výstavba spomínaných úsekov diaľnic nebola v roku 2010 ešte začatá, zastavili sa teda skôr prípravy na výstavbu a to z dôvodu neplnenia (opätovne odkladaných) termínov prípravných prác. Nasledovalo rozhodnutie o zmene spôsobu financovania, ktoré vzniesla vtedajšia vláda Ivety Radičovej. Jednou zo strán vtedajšej koalície bola aj strana SaS, na ktorej kandidátke bola vtedy aj víťazka volieb na predsedu Žilinského samosprávneho kraja 2017 Erika Jurinová (strana OĽaNO mala samostatnú kandidátku až od volieb 2012).
Erika Jurinová sa v parlamente zaujímala o pokračovanie výstavby D1 (október 2017),
zaujíma sa aj o ďalšie dopravné problémy v regióne (otázky na ohľadom cesty R3 počas volebného obdobia 2012-2016).
Predstavitelia vtedajšej (2010) opozície, napríklad Ľubomír Vážny (SMER-SD) kritizovali rozhodnutie vtedajšej vlády o zmene financovania spomínaných projektov a toto rozhodnutie vlády označovali za rozhodujúce pre zastavenie výstavby dotknutých úsekov diaľnic. Denník SME opisoval v roku 2010 Vážneho kritiku nasledovne: "Podľa exministra dopravy neobstoja ani tvrdenia o predraženosti projektu PPP, pretože SR nevyužila priaznivý vývoj na finančných trhoch pri výhodnej cene peňazí. Súčasná vláda podľa Vážneho spôsobila zastavením výstavby úsekov zaradených do 1. a 3. balíka PPP ročné straty z oneskorenia prevádzky vo výške 288 mil. eur."
Vtedajší minister dopravy Ján Figeľ (KDH) vysvetloval situáciu (v čase zastavenia príprav 1. balíka projektov a rokovaní o 3. balíku s pôvodným koncesionárom) nasledovne:
„Ukončenie prvého balíka PPP projektov neznamená zastavenie výstavby, ale ukončenie vzťahu, ktorý doteraz nebol naplnený tak, ako zmluva predpokladala,“
Výsledok kontroly NKÚ(.pdf, s. 8) naznačuje, že neplnenie časového plánu môže byť práveže spôsobené sčasti aj nesprávnym nastavením ešte počas vlády predchádzajúcej, čiže 1. vlády Roberta Fica:
"Plán odovzdávania nových úsekov diaľnic a rýchlostných ciest v rokoch 2007 až 2010 bol splnený na 48,9 %. Tento stav vznikol aj v dôsledku zložitosti a zdĺhavosti obstarávania PPP projektov, ktoré mali byť tiež jednou z foriem zabezpečenia financovania procesu výstavby (podrobnejšie v bode 3.3).
Z pôvodných troch balíkov PPP projektov sa koncesionárom podarilo zabezpečiť financovanie, a teda aj riadne plnenie zmluvy, len pri tzv. druhom balíku, v rámci ktorého sa realizovali úseky rýchlostnej cesty R1.
Z pôvodných troch balíkov PPP projektov sa koncesionárom podarilo zabezpečiť financovanie, a teda aj riadne plnenie zmluvy, len pri tzv. druhom balíku, v rámci ktorého sa realizovali úseky rýchlostnej cesty R1.
Nedostatkom tohto obdobia bolo, že sa nedocenila časová náročnosť jednotlivých
procesov verejného obstarávania. Predlžovaním procesov verejného obstarávania na výber
dodávateľov projektových prác, zhotoviteľov stavebných prác a stavebného dozoru došlo
k nenaplneniu harmonogramu programu."
Pravda Trvalý odkaz
…prvé rozhodnutia, ktoré vlastne druhá vláda Roberta Fica prijímala, boli práve proti tomu, aby sa zefektívnil výber daní…
Na deviatom rokovaní vlády SR 31. mája 2012 bol schválený "Akčný plán proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016", ktorý predložil minister financií Peter Kažimír, minister vnútra Robert Kaliňák a minister spravodlivosti Tomáš Borec. Doslovné znenie vyjadrenia Kaliňáka evokuje, že druhá vláda Roberta Fica mala prijať rozhodnutia "proti" zefektívneniu výberu daní. Z kontextu je však evidentné, že sa len pomýlil. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
Po predčasných voľbách 10. marca 2012 bola vytvorená druhá vláda Roberta Fica, ktorá začala svoju činnosť vykonávať 4. apríla 2012. Na jej 9. rokovaní, 31. mája 2012, bol schválený Akčný plán proti daňovým podvodom.Ten navrhoval prijímanie opatrení rozdeliť na tri etapy. Prvé opatrenia mali byť účinné do 1. októbra 2012, následné do 1. októbra 2013 a posledná séria opatrení mala byť účinná do 1. októbra 2014. Efektívny boj proti daňovým podvodom sa stal súčasťou programového vyhlásenia vlády, pretože vláda musí dodržiavať záväzky voči EÚ, čím vznikla potreba znížiť deficit verejných financií v roku 2013 pod 3 % HDP. V marci 2012 Inštitút finančnej politiky MF SR totiž uviedol, že odhadovaná strata príjmov z DPH je na úrovni 2,3 mld. eur, čo predstavuje 3,5 % HDP.
"Druhá Ficova vláda začala od konca roku 2012 postupne zavádzať viaceré opatrenia na boj proti podvodom s DPH (napríklad povinnosť skladať finančnú zábezpeku pri registrácii DPH, zaviedla sa čierna listina platcov). To pripomínala na každej ekonomicky zameranej tlačovej konferencii. Časť firiem sa zrejme zľakla a začala riadne platiť dane, nevymýšľala si vratky a hlavne sa zefektívnili daňové kontroly," píše Denník N.
Vláda uvedené opatrenia považuje za významný úspech, čo deklaruje v publikovanom zozname Odpočet 100 najdôležitejších opatrení a výsledkov vlády SR: "V roku 2012 bol schválený plán 50 opatrení na zlepšenie výberu daní a proti daňovým únikom. Mnohé z opatrení plánu sú už zavedené do praxe. Len pri DPH je odhadovaný dodatočný príjem za roky 2013 - 2015 viac ako 1,6 mld. eur."
Zavádzanie Trvalý odkaz
…v prípade napríklad kauzy doktora Bžána, tam si myslím, že reakcia ministra hospodárstva bola razantná, rýchla a urobila takmer 80-percentnú úsporu, z 11 percent je to 2,5 percenta odmeny (…).
Podľa oficiálnych vyhlásení predstaviteľov MH Manažment skutočne došlo k zníženiu odmeny pre advokáta Bžána za zastupovanie štátneho podniku v súdnom spore z 11 % na 2,5 %. Údaj o 2,5 % potvrdzuje aj zverejnený dodatok k zmluve s advokátom. Takéto zníženie by tiež podľa mediálnych vyhlásení znamenalo úsporu viac ako 80 % z pôvodnej odmeny. Predseda predstavenstva MH Manažment však uviedol, že rokovania o dodatku k zmluve iniciovala advokátska kancelária. Reakcia ministra hospodárstva teda nemusela byť nutne jedinou príčinou sľubovanej úspory. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.
27. septembra 2017 usporiadali poslanci strany OĽaNO-NOVA tlačovú konferenciu k odmene pre advokátsku kanceláriu Radomíra Bžána. Poslanci žiadali okrem iného od ministra Petra Žigu, aby predstavil verejnosti svoj plán, ako ide zabrániť "dokončeniu tohto nehorázneho plytvania peňazí zo štátneho rozpočtu", čo pravdepodobne zahŕňa aj zníženie výšky odmeny pre danú advokátsku kanceláriu.
Scarlett Filipovičová z MH Manažment poskytla 10. októbra 2017 médiám informáciu, že predseda predstavenstva MH Manažment Bačík sa dohodol s advokátskou kanceláriou JUDr. Radomír Bžán s.r.o. na znížení odmeny za víťazstvo v arbitráži ohľadom VEG na maximálnu výšku 2,5 % z pôvodných 11 %. Informáciu o 2,5 % potvrdzuje aj dodatok zverejnený dodatok k zmluve.
Slovenská republika vyhrala v zastúpení spoločnosti Radomíra Bžána súdny spor o 705,6 milióna eur. 17 % z tejto sumy je teda 119 952 000 eur, 2,5 % zo sumy je 17 640 000. Suma sa teda po novej dohode znižuje o vyše 85 %.
Opozícii sa nepozdávala ani nová výška odmeny pre advokátsku kanceláriu, žiadali opätovné zníženie, ich návrh však v parlamente 18. októbra na mimoriadnej schôdzi neprešiel.
Zmluva medzi Fondom národného majetku (dnes MH manažment) a spoločnosťou advokáta Radomíra Bžána v časti o odmene uvádza nasledovné:
"Zmluvné strany sa dohodli, že Advokát má za poskytovanie Právnych služieb nárok na zaplatenie kombinácie hodinovej a tarifnej odmeny stanovenej v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“) ak z ustanovenia tejto Zmluvy nevyplýva iné. Okrem vyššie uvedeného má Advokát za poskytovanie Právnych služieb Sporovej agendy podľa bodu 2.2.1 tejto Zmluvy aj nárok na zaplatenie podielovej odmeny za podmienok podľa bodu 4.7 tejto Zmluvy."
V odmene sú ďalej zahrnuté aj rôzne náhrady (napríklad za cestovné, stratu času,..). Na mesačnej báze má advokát klientovi fakturovať aj odmenu, ktorá mu prináleží na základe počtu odpracovaných hodín potrebných na poskytnutie právnej služby.
Advokát má za poskytovanie Právnych služieb nárok aj na zaplatenie tarifnej odmeny, ktorá závisí od toho, či ide o sporovú alebo nesporovú agendu. "Tarifná odmena za každý jednotlivý úkon právnej služby sa zníži o celkovú sumu hodinovej odmeny, na ktorej zaplatenie Advokátovi vznikol nárok v súvislosti s uskutočnením toho úkonu právnej služby, za ktorý sa má tarifná odmena zaplatiť."
Dostupná verzia zmluvy však neobsahuje nutné prílohy, na základe ktorých by sa dala určiť presná výška tarifnej a hodinovej odmeny.
Na webstránke MH Manažment sú dostupné zoznamy faktúr štátnej spoločnosti, napríklad vo februári 2017 sú uvedené tri faktúry za 2 odborné posudky a právnu pomoc v hodnotách 36 000 eur, 48 000 eur a 847 493,54 eur. Podrobnosti k faktúram však nie sú dostupné.
