Jozef Rajtár bol podľa obchodného registra členom dozornej rady v spoločnosti Slovenská konsolidačná, a.s. od 24. januára 2011 do 17. júla 2012. Jozef Rajtár zverejnil výpis z hlasovania dozornej rady Slovenskej konsolidačnej, kde sa práve schvaľoval predaj pohľadávok zaradených do Verejného výberového konania. Tento proces prebiehal v období od 1. januára 2011 do 24. júla 2012, predčasné voľby do NRSR sa konali v marci 2012. Podľa výpisu z hlasovania dozornej rady boli na rokovaní prítomní všetci piati členovia až na Jozefa Rajtára. Všetci piati hlasovali za predaj pohľadávok, Rajtár samozrejme, nehlasoval. Kvôli tejto skutočnosti hodnotíme Kaliňákov výrok ako zavádzanie.

Hoci bolo preukázané, že firma, v ktorej je Kiska spolumajiteľom, má vo viacerých ohľadoch sporné účtovníctvo, samotný Kiska ako daňový podvodník obvinený nebol. Rovnako nepadlo rozhodnutie v prípade sporu o pozemok vo Veľkom Slavkove. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Daňový úrad rozhodol v októbri 2016, že firma Andreja Kisku a jeho brata Jaroslava Kiska Travel Agency (KTAG) pripravila štát v roku 2014 o 27-tisíc eur, keď sa pokúsila náklady na Kiskovu prezidentskú kampaň zarátať do nákladov. Firma daň aj s pokutami následne doplatila, čím trestnosť činu zanikla.

Ďalším problémom, ktorý daňová kontrola odhalila, boli vratky DPH. KTAG si chcela od štátu uplatniť vratky DPH vo výške 146-tisíc eur. Daňový úrad uznal vratky ako neoprávnené. Firma musela doplatiť 9-tisíc eur a dostala pokutu 15-tisíc eur. KTAG tvrdila, že „faktúry, z ktorých bolo neoprávnene uplatnené odpočítanie dane, boli nesprávne zatriedené do nároku na odpočet dane, predmetné doklady boli omylom predložené účtovníčke a zaúčtované v spoločnosti KTAG, ktoré evidentne tam nepatria, čo bolo spôsobené neúmyselne.“

Médiá sa o daňových kontrolách v Kiskovej firme dozvedeli prostredníctvom anonymných e-mailov, čím bolo porušené daňové tajomstvo.

Druhá časť výroku sa týka pozemku s rozlohou 1,2 hektára vo Veľkom Slavkove, ktorý kúpil Kiska v roku 1999. Na prípad okolo pozemku vo Veľkom Slavkove ako prvý upozornil podpredseda strany SNS Jaroslav Paška, ktorý v októbri 2017 Kisku nepriamo obvinil z pozemkového podvodu. Pre televíziu TA3 povedal: „Konečným užívateľom tohto pozemku sa stal ústavný činiteľ, ktorý vie, že pozemok je scudzený a nechce ho vrátiť jeho skutočnému majiteľovi.“ Paška argumentoval tým, že v roku 1999 boli uskutočnené tri rýchle transakcie na katastri, pričom pôvodný majiteľ pozemok nechcel predať ani darovať. Neskôr sa ukázalo, že Paška je s pôvodným majiteľom pozemku v príbuzenskom vzťahu. Kiska sa bránil tým, že parcelu kúpil štandardným spôsobom od realitnej kancelárie a o spornom majetkovoprávnom pozadí nevedel.

Pôvodný majiteľ sa už dávnejšie obrátil na orgány činné v trestnom konaní. Prípad bol vtedy vyhodnotený ako priestupok. Denník Pravda upozornil na sporný znalecký posudok, v ktorom bola hodnota pozemku vyčíslená na 119,84 eur. Po tom, ako dal prípad prešetriť generálny prokurátor Jaroslav Čižnár, sa do vyšetrovania zapojila polícia. Tá začala trestné stíhanie vo veci trestného činu podvodu pri pozemkovej kauze.

Peter Kresák, poslanec Mostu-Híd a ústavný právnik, prostredníctvom sociálnej siete Facebook skutočne nazval rozhodnutie Ústavného súdu zo dňa 6. decembra 2017, ktoré prikazuje prezidentovi Kiskovi vymenovať ústavných sudcov "čiernym dňom ústavného súdnictva v SR" . Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. 

Podľa údajov Štatistického úradu strana SaS dosiahla vo voľbách v roku 2010 12,14%, no v predčasných voľbách v roku 2012 už len 5,88%. Výrok Roberta Kaliňáka hodnotíme ako pravdivý.