V nedelu si na TA3 predseda vlády Robert Fico podiskutoval na tému Vodnej elektrárne Gabcíkovo. Spolocnost mu robil jeho stranícky kolega a minister životného prostredia Peter Žiga, ktorý však prispel len troma originálnymi faktickými výrokmi. Len jeden z jeho výrokov však možno oznacit za pravdivý. Problémom sa nevyhol ani Fico, ktorý okrem iného vo viacerých výrokoch zamenil Slovenské elektrárne s jedným z ich akcionárov Enelom, zopakoval si nepravdu podla ktorej sa za jeho vlády neprivatizovalo a nesprávne prirovnal výkon Vodnej elektrárne Gabcíkovo k Jaslovským Bohuniciam.
Gabcíkovo v rukách štátu
Filtre
Pravda Trvalý odkaz
…Gabčíkovo patrí Vodohospodárskej stavbe už dávno. Ona bola len prenajatá Slovenským elektrárňam, dostala sa naspäť len správa Gabčíkova…
Výrok Andreja Danka hodnotíme ako pravdivý, nakoľko Vodné dielo Gabčíkovo (VEG) bolo majetkom štátnej spoločnosti Vodohospodárske výstavby. Od roku 2006, teda po ukončení privatizačného procesu Slovenských elektrární, bolo Gabčíkovo až do vypovedania zmluvy o prevádzke vodného diela v marci 2015 len v správe Slovenských elektrární, ktorých majoritným vlastníkom je Enel.
Vodná elektráreň Gabčíkovo (VEG) bola od svojho uvedenia do prevádzky v roku 1992 vlastnená Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou, neskôr Slovenskou republikou ako nástupníckym štátom. Ako prevádzkovateľ VEG v nasledujúcom období figurovala Vodohospodárska výstavba, šp. (VV). V privatizačnom procese Slovenských elektrárni, a.s. (SE) v roku 2006 bola z ich majetku vyčlenená technologická časť vodného diela a bola zaradená priamo do majetku VV (.pdf, 2006, s. 5-6).
Vzťahy medzi oboma subjektami boli následne upravené Zmluvou o prevádzke VEG z roku 2006 (.pdf, 2006, s. 7). Podľa tejto zmluvy boli prevádzkovateľom VEG Slovenské elektrárne, a.s, ktoré mali právo na podiel z výnosov z výroby VEG. Podiel vlastníctva akcií Slovenskej republiky v SE k septembru 2014 predstavoval 34%. Vlastníkom zvyšných 66% akcií je firma Enel SpA. Podiel z výnosov elektrárne bol VV odvádzaný vo výške 65%. Navyše k poplatkom k výnosom mali SE v prospech VV odvádzať ročný paušálny poplatok vo výške približne 5 miliónom eur (pdf., 2006, s. 12).
Zmluva o prevádzke VEG bola vypovedaná vládou Slovenskej republiky dňa 4. decembra 2014 z dôvodu vážnych porušení zmluvy. Rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave dňa 9. marca 2015 bola Zmluva o prevádzke VEG označená ako neplatná, na základe čoho sa VEG dostáva pod plnú kontrolu štátu.
Pravda Trvalý odkaz
Je dôležité naozaj povedať, že ľudia na Slovensku robia za nízke mzdy. Pomer miezd na HDP je jeden z najnižších v Európe, je to presne 37,3 percenta, v Nemecku je to napríklad 51 percent a vo Švajčiarsku 58 percent.
Výrok Juraja Miškova je pravdivý. V porovnaní s väčšinou krajín EÚ majú Slováci naozaj nízke mzdy v pomere k HDP. Podľa štatistiky eurostatu za rok 2013 bol pomer slovenských miezd k HDP na úrovni 37.3 %, kým v Nemecku to bolo 50.8 %, a vo Švajčiarsku 59.1 %.
Najnovšia štatistika za rok 2014 ukazuje zlepšenie Slovenska v tomto ukazovateli na úroveň 38.5 %, kým Nemecko zaznamenalo len nepatrný nárast na úroveň 50.9 %. Údaje Švajčiarska za rok 2014 ešte nie sú dostupné.
Pravda Trvalý odkaz
Slovenská republika rastie a bude rásť jedným z najväčších rastov v Európskej únii…
Slovensko bolo v roku 2014 s ekonomickým rastom 2,4 % piatou najrýchlejšie rastúcou krajinou eurozóny (rovnako ako Slovinsko) a ôsmou najrýchlejšie rastúcou ekonomikou EÚ. Rast má podľa odhadov Európskej komisie pokračovať aj v najbližších dvoch rokoch, preto hodnotíme výrok poslanca Blahu ako pravdivý.
Prognózy o raste slovenskej ekonomiky potvrdzujú údaje Európskej komisie.
| Rok | 2014 | 2015 | 2016 |
| Rast | 2,4 % | 2,5 % | 3,2 % |
Podľa správy TASR by Slovensko v roku 2015 malo byť 5. najrýchlejšie rastúcou ekonomikou eurozóny a 6. najrýchlejšou v EÚ. V roku 2016 je odhadovaný rast ešte vyšší a Slovensko má v rámci Eurozóny obsadiť z hľadiska ekonomického rastu 4. priečku a v rámci Európskej únie 5. priečku. Priemerný rast v Európskej únii sa na rok 2015 odhaduje na úrovni 1,7 % a v roku 2016 na 2,1 %, takže môžeme konštatovať, že Slovensko je odhadovaným rastom nad európskym priemerom.
Pravda Trvalý odkaz
V ´47 roku v Rakúsku bol hladomor po druhej svetovej vojne. Viedeň sa niekoľko rokov po sebe umiestňuje v medzinárodných prieskumoch ako najlepšie miesto na život.
V Rakúsku v roku 1947 skutočne nastal hladomor, podobne ako v iných krajinách po druhej svetovej vojne. Existuje tiež viacero prieskumov, ktoré Viedeň zaraďujú do svojich rebríčkov najlepších miest na život, preto tento výrok hodnotíme ako pravdivý.
Pre rok 2015 sa Viedeň umiestnila na najvyššom mieste rebríčka zostavovaného Mercer- Mercer Quality of Living. V roku 2014 to bolo druhé miesto. V rebríčku novín The Economist to bolo v roku 2014 druhé miesto a v roku 2013 tretie miesto. Viedeň tiež dosahuje pomerne vysoké hodnoty aj v hodnotení miest Numbeo, ktoré zohľadňuje viacero ukazovateľov, ako napríklad index kvality života, kúpnej sily, zdravotnej starostlivosti, bezpečnosti a podobne. Celkovo možno konštatovať, že Viedeň sa umiestňuje v prieskumoch ako jedno z najlepších miest pre život.
Pravda Trvalý odkaz
Štyri roky ste mali možnosť, za štyri roky ste mali možnosť pripraviť jednu komplexnú reformu školstva tak, ako urobili Poliaci pred 15 rokmi a dnes Poliaci idú takto hore. Všetci to vidíme na číslach, vidíme to, vidíme to na tabuľkách.
Denník Pravda priniesol v roku 2012 informácie o reforme školstva v Poľsku, ktorá bola spustená už v roku 1999. SME informovalo o dva roky neskôr okrem iného aj o pokračujúcom Poľskom vzostupe v rebríčkoch kvality školstva. Keďže tabuľky a čísla v nich naozaj ukazujú, že Poľsko ide hore, hodnotíme výrok Juraja Miškova ako pravdivý.
Ranking zverejnený v roku 2014, britskou súkromnou vzdelávacou spoločnosťou Pearson, ukazuje, kam až to Poľsko dotiahlo. Nachádza sa na desiatom mieste, pričom Slovensko je na dvadsiatom siedmom. Dokument (.pdf, s.1-4) Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania CADEFOP, hovorí detailnejšie o reforme z roku 1999, a obsahuje tiež porovnanie schém systému vzdelávania v Poľsku pred a po reforme.
