Robert Fico sa v nedelu stretol so svojim najoblúbenejším diskusným partnerom. Venoval sa aktuálnej témy migracnej krízy a zavedeniu zníženej DPH na potraviny. Taktiež predstavil dalšie svoje “historické” zvýšenie minimálnej mzdy a hovoril o zvýšeniach platov v štátnej správe.
DPH na potraviny a migranti
Filtre
Nepravda Trvalý odkaz
Za našej vlády išiel plyn vždy dole, za pravicovej vždy išiel hore.
Počas doterajšieho obdobia druhej Ficovej vlády ceny plynu pre stredné priemyselné podniky celkovo klesli, ceny plynu pre stredné domácnosti sa celkovo udržali na približne rovnakej úrovni, ale ceny plynu pre menšie domácnosti sa zvýšili. Počas Radičovej vlády síce celkovo ceny plynu vo všetkých troch skúmaných kategóriách stúpli, no čiastkovo došlo aj k zníženiam. Inými slovami ceny plynu sa hýbali nahor a nadol počas pravicových aj ľavicových vlád. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.
Podobný výrok overoval Demagog.SK už v minulosti, v debate Roberta Fica s Andrejom Kiskom 22.marca 2014, vtedy sa výrok týkal celkovo cien energií, a takisto aj v relácii O 5 minút 12 a to 7. apríla 2013. Už v týchto overeniach sme dokázali, že aj za druhej Ficovej vlády rástli ceny plynu pre priemyselné podniky.
Dáta Eurostat, ktoré sú spracované v tabuľke, uvádzajú ceny plynu v eurách za gigajoul a to pre dve skupiny domácnosti (s nižšou a strednou spotrebou) a pre stredné priemyselné podniky. Na stránkach Eurostat sa nachádzajú len údaje od druhého polroka 2007 do prvého polroka 2015. Vývoj cien plynu pre rôznych odberateľov počas Ficovej vlády vidíme teda od začiatku grafu po rok 2010, vývoj cien plynu počas Radičovej vlády zas približne od prvého polroka 2010 po prvý polrok 2012 a od tohto obdobia je ilustoravaný vývoj cien ppočas druhej Ficovej vlády (až po koniec grafu). Z grafu je teda viditeľný nárast cien plynu v rôznych kategóriách aj počas prvej aj počas druhej Ficovej vlády.
Zmeny cien plynu od roku 2000 do roku 2011 prezentujú napríklad Hospodárske noviny. Tento ich článok potvrdzuje, že na začiatku Ficovej prvej vlády, v novembri 2006 došlo k zvýšeniu cien zemného plynu pre domácnosti o 4,26%. Podľa ďalších údajov z tohto článku ceny plynu skutočne rástli počas oboch Dzurindových vlád aj počas časti obdobia Radičovej vlády (Hospodárske noviny mapujú obddobie len do roku 2011). Podobný vývoj ako tvrdia Hospodárske noviny, ukazuje aj graf denníkaPravda.
Webnoviny.sk začiatkom roka 2012 priniesli informáciu o znížení cien plynu pre domácnosti. Keďže sa jednalo o rozhodnutie na rok 2012, ide ešte o vplyv Radičovej vlády, teda aj tento údaj potvrdzuje nepravdivosť Ficovho tvrdenia. Aj počas vlády Ivety Radičovej došlo k zníženiu cien plynu pre domácnosti.
Nepravda Trvalý odkaz
Každý, kto je priamym zákazníkom Slovenského plynárenského priemyslu alebo iných dodávateľov plynu, bude mať nárok na to, aby sa mu v hotovosti cez poštovú poukážku alebo inak, vrátilo, myslím, že to je 8%.. ročnej spotreby plynu.
Tzv. vratky domácnostiam za plyn sú plánované na január 2016 vrámci opatrení prijatých v rozpočte pre budúci rok. Ide však o 6 % a nie 8 % ako premiér uvádza. Toto opatrenie sa má týkať všetkých dodávateľov plynu vrátane SPP. Toto opatrenie je posledným bodom prvého sociálneho balíčku strany Smer-SD. Kvôli chybným percentuálnym údajom hodnotíme výrok ako nepravdivý.
Vratky za plyn sa majú podľa Roberta Fica týkať 1,4 milióna zákazníkov, pričom vláda bude domácnostiam vracať 6% z ročných nákladov na spotrebu plynu
Budú sem patriť domácnosti, ktoré sú v tarifnej skupine D1 – D3.
Odberatelia v D1, čo sú domácnosti používajúce plyn len na varenie,
dostanú paušálnu vratku vo výške 10 €. Pri ostatných kategóriách, ktoré
používajú plyn aj na ohrev vody či vykurovanie, by sa jej výška mala
pohybovať od 14 do 165 eur, v závislosti od ročnej spotreby. Rozpätie
odberu plynu v tarife D3 za 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych
mesiacov je pritom až do 68 575 kWh vrátane (cca 6500 m3).
Peniaze by malo vracať ministerstvo financií, ktoré má na starosti verejné financie. Celkovo táto vratka aj s DPH predstavuje sumu 47 mil. eur...Na vratky sa môžu tešiť domácnosti, ktoré sú v tarifnej skupine D1 – D3. Odberatelia v D1, čo sú domácnosti používajúce plyn len na varenie, dostanú paušálnu vratku vo výške 10 €. Pri ostatných kategóriách, ktoré používajú plyn aj na ohrev vody či vykurovanie, by sa jej výška mala pohybovať od 14 do 165 eur, v závislosti od ročnej spotreby. (Denník N)
Pravda Trvalý odkaz
…pokiaľ ide o dodávky plynu na Slovensko, tu my žiadny problém nemáme, pretože vieme ich nahradiť z iných smerov.
V prípade vybudovania plynovodu Nordstream podľa posledných medializovaných predstáv Gazpromu a prerušenia dodávok plynu cez Ukrajinu by Slovensko malo v zálohe aj iné možnosti prívodu plynu - existujúce prepojenie s Českou republikou, Rakúskom a Maďarskom, ktoré by boli schopné reverzným tokom nahradiť dodávky plynu z Ukrajiny. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
Premiér v tomto výroku reaguje na poznámku moderátora o tom, že ak by severný plynovod Nordstream, ako o tom hovorí Gazprom, vynechal Ukrajinu, či by to mohlo znamenať plynovú krízu pre Slovensko. O hrozbe pre Slovensko i Poľsko v takomto prípade hovorili aj prezidenti oboch krajín na summite V4 pri maďarskom Balatone.
Ako informuje portál vEnergetike.sk, okrem plynovodu z Ukrajiny má Slovensko ešte aj dalšie možnosti dodávok plynu- z Rakúska, Českej republiky (kapacita tohto plynovodu bola nedávno zvýšená) a Maďarska.
Slovensko má v súčasnosti možnosť dovážať plyn z Rakúska, Česka, z Maďarska. Plánuje sa (na rok 2019) aj prepojenie s Poľskom, ktoré má spolu s maďarským prepojením vytvoriť takzvaný severo-južný koridor, celkovo spájajúci juh Chorvátska so severom Poľska. Ako uvádza Ministerstvo hospodárstva: "V prípade mimoriadnych núdzových situácii by bolo možné využiť aj funkčné prepojenie na úrovni distribučných sietí Kittsee – Petržalka,".
Slovensko má v súčasnosti možnosť dovážať plyn z Rakúska, Česka, z Maďarska. Plánuje sa (na rok 2019) aj prepojenie s Poľskom, ktoré má spolu s maďarským prepojením vytvoriť takzvaný severo-južný koridor, celkovo spájajúci juh Chorvátska so severom Poľska. Ako uvádza Ministerstvo hospodárstva: "V prípade mimoriadnych núdzových situácii by bolo možné využiť aj funkčné prepojenie na úrovni distribučných sietí Kittsee – Petržalka,".
Slovensko-maďarský plynovod ponúka trhu prepravnú
kapacitu v objeme 4,5 miliardy metrov kubických plynu ročne v smere zo
Slovenska do Maďarska na pevnej báze. V opačnom smere je k dispozícii
prerušiteľná kapacita vo výške 1,8 miliardy metrov kubických ročne.
Český prepravca plynu, spoločnosť Net4Gas, zvýšil kapacitu svojej
hraničnej preberacej stanice Lanžhot pre reverzný tok plynu na Slovensko v roku 2014
o takmer 5 miliónov metrov kubických denne na úroveň 75 miliónov.
V rakúskom Baumagartene sa 24. októbra 2010 skončili stavebné práce, ktoré umožňujú v prípade plynovej krízy tzv.
reverzný tok plynu z Rakúska na Slovensko.
V preventívnom akčnom pláne Ministerstva hospodárstva SR (2013) sa pre rok 2016 ráta so spotrebou 6,6 mld. metrov kubických plynu (.pdf, s.27). V roku 2014 pri prognóze spotreby 6 mld. metrov kubických, bola v skutočnosti ročná spotreba plynu na Slovensku 4,3 mld. metrov kubických. To znamená, že pri daných prognózach by boli schopné prepojenia s Českom, Maďarskom a Rakúskom nahradiť reverzným tokom plynu dodávky plynu z Ukrajiny.
Pravda Trvalý odkaz
Výzva za ľudskosť. Ja som sa s nimi opakovane stretol, ministri komunikujú, pripravení sme v prípade nejakého transferu ľudí alebo pomoci na hraniciach, máme veci pripravené.
Nezisková humanitárna organizácia Výzva k ľudskosti vyzývala vládu Slovenskej republiky, aby pomohla zmierniť bremeno krajín, ktoré sú najviac vystavené utečeneckej vlne, a aby zmiernila utrpenie utečencov. Zatiaľ sa odohrali dve stretnutia predstaviteľov Výzvy k ľudskosti a premiérom Ficom. Nastal aktívny dialóg a momentálne sa rieši uvoľňovanie financií na projekty pre dané organizácie, ktoré majú zabezpečiť pomoc utečencom. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Pod výzvu k ľudskosti sa podpísalo doposiaľ viac ako 11 000 ľudí.
Predstavitelia Výzvy k ľudskosti sa stretli 24. septembra 2015 s premiérom Ficom. Jeden z jej predstaviteľov, M. Dubéci, sa vyjadril, že stretnutie bolo "konštruktívne, a nie politické".
Ďalšie stretnutie sa uskutočnilo 1. októbra a zdôrazňuje aktívny dialóg medzi organizáciami a vládou:
"Ministerstvo financií napríklad vyčlení 600.000 eur na posilnenie zdrojov Svetového potravinového fondu a na aktivity Rozvojovej banky Rady Európy. Z výnosov štátnej lotérie Tipos uvoľní 500.000 eur na ďalšiu pomoc."
"Ministerstvo vnútra bude pracovať na projektoch integrácie konkrétnych rodín utečencov nachádzajúcich sa v Grécku a Taliansku. Rovnako poskytne sklady na zber humanitárnej pomoci."
"Ministerstvo obrany doposiaľ vyčlenilo zo svojich zásob humanitárnu pomoc za viac ako 1 milión eur a bude v tom ďalej pokračovať."
"Ministerstvo zdravotníctva materiálne alebo finančne podporí zabezpečenie potrebných liekov a preskúma možnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti žiadateľom o azyl i tranzitujúcim osobám."
"Ministerstvo zahraničných vecí vyčlení zdroje pre mimovládne organizácie, ktoré už aktívne pôsobia v zahraničí. Zároveň nájde spôsob na urýchlenie procesu prideľovania grantov na projekty, ako je napríklad vzdelávanie detí utečencov v Turecku a Iraku. Príslušnými aktivitami sa do celkového úsilia o pomoc zapoja aj rezorty školstva a práce, sociálnych vecí a rodiny."
Nepravda Trvalý odkaz
..keď najskôr boli tie veľkorysé vyhlásenia prichádzajúce z Francúzska, Rakúska alebo z Nemecka, tak už sa neobjavujú. Francúzsko veľmi utlmilo podobné vyhlásenia, Rakúsko rovnako utlmilo vyhlásenia.
A. Merkelová v priebehu roka 2015 opakovane zdôrazňovala záväzok pomôcť utečencom a zároveň nemožnosť akceptovať prístup tých, ktorí nie sú ochotní pomôcť tam, kde je to z humanitárnych dôvodov potrebné. F. Hollande hovoril, že je pripravený prijať niekoľko tisíc utečencov, ale nikdy nedával utečencom nádeje, že ich Francúzsko prijme neobmedzený počet. Rakúsko, Nemecko a Francúzsko sa v súlade s princípom európskej solidarity zasadzovali o pomoc štátom, ktoré musia chrániť vonkajšiu schengenskú hranicu a čelia veľkým náporom migrantov. Vyhlásenia tohto typu neboli utlmené, akurát z dôvodu nutnosti reakcie na narastajúci počet utečencov v Európe čoraz intenzívnejšie poukazujú na potrebu spoločného stanoviska a konania členských štátov EÚ, medzi momentálne vládnu názorové nezhody. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.
Nemecká kancelárka vyzývala členské krajiny EÚ, aby sa podieľali zodpovedne na azylovom procese utečencov.
Spolu s F. Hollandom v auguste 2015 prišli s novým návrhom na reformu spoločnej azylovej politiky EÚ. V tomto období práve začali postupovať migranti cez Srbsko do Maďarska. ,,Musíme zaviesť jednotný systém pre získanie práva na azyl", povedal Francois Hollande. Francúzsky prezident teda podporil návrh Angely Merkelovej na reformu spoločnej azylovej politiky pre EÚ. "Skôr než čakať, mali by sme organizovať a posilniť naše zásady, a to je to, čo Francúzsko a Nemecko navrhujú," povedal.
Merkelová: "Čas beží. Členské štáty EÚ musia zdieľať náklady súvisiace s touto akciou." Nemecko bolo už vtedy pripravené presadiť systém povinných kvót v EÚ.
Podľa ČTK a SITA sa Merkelová vyjadrila o integrácii utečencov do nemeckej spoločnosti.
Ponúkla pomoc migrantom pri hľadaní práce a výuke nemeckého jazyka. Kancelárka informovala o šiestich miliardách
eur vyčlenených na dodatočné výdavky spojené s ubytovaním
800 000 žiadateľov o azyl, ktorých príchod sa očakáva do konca roka. V
českých médiách sa spomínajú nádejné slová Merkelovej, podľa ktorých
pokiaľ integrácia
prebehne dobre, prinesie skôr príležitosti než zisk. Pre migrantov
pozitívny prístup nemeckej kancelárky otvára brány lepšieho života
priamo v Nemecku. "To,
čo dnes zažívame, je niečo, čo nás zamestná a v najbližších rokoch
zmení našu krajinu. Chceme, aby táto zmena bola pozitívna, a veríme, že
to dokážeme.“ uviedol slová Merkelovej DenníkN.
Začiatkom septembra 2015 Francois Hollande potvrdil, že Francúzsko je pripravené prijať 24 000 utečencov a znovu potvrdil, že celá EÚ sa musí dohodnúť a rozdeliť si počty utečencov, pretože, ako zdôraznil, Francúzsko nie je pripravené prijať väčší podiel utečencov vzhľadom na ekonomickú a demografickú situáciu, v ktorej sa nachádza. Tiež vyzval k solidarite medzi členskými štátmi EÚ. Podľa prieskumov verejnej mienky 55% Francúzov nesúhlasí s priznaním statusu utečenca ďalším migrantom a so zjednodušením procesu získania azylu.
Angela Merkelová 9. septembra 2015 konkretizovala nemeckú pozíciu. Povedala, že utečenci sa musia integrovať do nemeckej spoločnosti, naučiť sa po nemecky, aby sa mohli zamestnať. Na obvinenie, že umožnila prístup priveľa utečencom, 15. septembra reagovala nasledovne: "Ak sa teraz musíme začať ospravedlňovať za ukazovanie priateľskej tváre v reakcii na núdzové situácie, potom toto nie je moja krajina." (Spiegel)
Angela Merkelová a Francois Hollande spoločne vystúpili pred Európskym parlamentom 7. októbra 2015. Opäť zdôraznili, že EÚ musí byť v otázke utečeneckej krízy jednotná a že je nutné reformovať spoločnú azylovú politiku EÚ. "Nesmieme sa stať korisťou so sklonom chcieť riešiť tieto problémy na národnej úrovni," povedala Angela Merkelová . "Musíme, naopak, konať spoločne." Otvorene povedala, že Dublinské nariadenie je prekonané, pretože "keď čelí výzvam súčasnej situácie na našich vonkajších hraniciach, samo nepreukazuje realizovateľnosť"
Rakúsky kancelár Werner Faymann na začiatku septembra povedal, že Rakúsko bude nasledovať politiku Nemecka a prijme zodpovednosť za utečencov prichádzajúcich z Maďarska. 14. septembra sa objavila správa, že Rakúsko povolá svoju armádu ako asistenčný dozor na hraniciach s Maďarskom. V interview pre denník Spiegel (14. september) obhajoval Faymann konanie A. Merkelovej, pričom povedal, že "Nemecko, Rakúsko a Švédsko si narozdiel od väčšiny členských štátov EÚ uvedomujú, že utečenci utekajú pred vojnou". Naopak, odsúdil konanie V. Orbána (prirovnal maďarské zaobchádzanie s utečencami k deportáciam počas 2. svetovej vojny) a jeho šírenie strachu medzi populáciou. Svoj súhlas s Merkelovou potvrdil v interview 11. októbra, pričom zdôraznil potrebu riešiť problémy spôsobujúce utečeneckú krízu priamo v miestach ich vzniku.
