V diskusnej relácii V politike na TA3 zhodnotil svoje druhé volebné obdobie prezident Ivan Gašparovic. Šancu prezentovat sa dostali aj další dvaja kandidáti na prezidenta – kandidát Strany moderného Slovenska Jozef Šimko a kandidát Koalície obcanom Slovenska Stanislav Martincko. Prezident sa nevyhol nepresnostiam, ked tvrdil, že Ústavný súd zakázal volbu generálneho prokurátora. ÚS v skutocnosti preventívne pozastavil úcinnost novely zákona, ktorý umožnuje verejnú volbu a nie volbu ako takú. Gašparovic si taktiež nesprávne myslí, že on nariadil stav núdze. Právo vyhlásit stav núdze má však iba vláda a tá ho aj vyhlásila. Jozef Šimko sa nevyhol množstvu neoveritelných výrokov. Nesprávne si okrem toho myslí, že na úrovní chudoby žije 730 – 740 tisíc ludí. Podla Štatistického úradu je to však 715 tisíc ludí. Stanislav Martincko prezentoval divákom množstvo zaujímavých avšak pre politickú diskusiu nie úplne relevantných informácií - napríklad o výkonoch Realu Madrid. Okrem toho sa stihol prezentovat jedným pravdivým a dvoma zavádzajúcimi faktickými výrokmi.
Vieme všetci dobre, že od prvého januára 2009 platíme eurom….pretože v rámci eurozóny, či je to Španielsko, či Portugalsko, či to je Grécko, bohužiaľ majú štáty problémy.
Slovenská republika vstupovala do európskych štruktúr od 1.5.2004. Spoločnú menu na základe záväzkov vyplývajúcich z Maastrichtskej zmluvy a po splnení kritérií prijala 1.1.2009. V rámci eurozóny sú Španielsko, Portugalsko, alebo Grécko krajinami, ktoré majú finančné problémy a boli nútené požiadať o pomoc Európsku úniu.
Slovensko prijalo spoločnú európsku menu 1. januára 2009. S jeho vstupom do eurozóny súhlasili lídri EÚ na summite 19. júna 2008 v Bruseli. Definitívnu bodku za celým procesom urobila Rada ministrov financií (ECOFIN) na júlovom zasadnutí, kde stanovila konverzný kurz slovenskej koruny voči euru na 30,126.
Zachraňovanie Grécka je dlhodobým problémom. O už treťom balíku pomoci informovala 22.8.2013 Pravda
Nemenovaný činiteľ gréckeho ministerstva financií agentúre Reuters povedal, že tretí program pomoci pre Grécko sa zameria na vyplnenie možného deficitu vo financovaní, ktorý sa očakáva medzi rokmi 2014 a 2016. Sumy zahrnuté v prípadnej novej dohode budú vraj oveľa nižšie ako pri predchádzajúcich záchranných programoch. „Grécko a jeho veritelia skúmajú niekoľko ciest, ako vyplniť medzery vo financovaní, ktorým bude Grécko čeliť v najbližších niekoľkých rokoch,“
Ministri financií eurozóny schválili uvoľnenie 40-miliardovej pomoci pre španielske banky. Reagovali tak na formálnu žiadosť krajiny.
Výrok bol spomenutý v
