Liberálnejší prístup azylovej politiky Nemecka a Švédska ako je nutné podľa medzinárodných noriem potvrdzujú viaceré odborné štúdie a informácie úradov a organizácií. Podobne v prípade ďalšej severskej krajiny- Fínska a do istej miery aj Nórska, je prítomný liberálnejší prístup k azylovej politike. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Členské štáty OSN prijali v roku 1951 dohodu, ktorá sa zaoberá statusom utečencov a na jej základe sa utečenec definuje ako niekto, kto "owing to a well-founded fear of being persecuted for reasons of race, religion, nationality, membership of a particular social group or political opinion, is outside the country of his nationality, and is unable to, or owing to such fear, is unwilling to avail himself of the protection of that country." ("vzhľadom zo strachu z prenasledovania, z dôvodov rasy, náboženstva, národnosti, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo politickému názoru, sa nachádza mimo krajiny svojej národnej príslušnosti a nie je schopný, alebo kvôli obavám, nechce využiť ochranu tejto krajiny"). (celý text Dohody a Protokolu o statuse utečencov)

Rovnako podľa princípov OSN, utečenci by nemali byť vrátení do krajiny, kde čelia vážnym ohrozenia na živote alebo slobode. Odopretie ochrany je možné iba vtedy, ak sú utečenci považovaní za hrozbu pre bezpečnosť krajiny alebo spáchali vážny zločin. 

O rozšírenom práve na azyl hovorí napríklad nasledujúca informácia z odbornej štúdie:
"Additionally, many states have their own national regulations and forms of protection: in Germany,
for example, Article 16a of the German Constitution (Grundgesetz) guarantees the right to asylum for the
victims of political persecution.
(...)
 Asylum seekers who have not been granted any form of protection are legally obliged to leave Germany.
However, in many cases this does not happen, for various reasons: either repatriation is not possible (e.g. because the person in question does not possess valid identity documents), or there are no means of transport, or authorities cannot track the rejected asylum applicant."
Štúdia ďalej vysvetľuje, že rozšírenie práva na azyl v Nemecku pramení ešte z obdobia studenej vojny, teda z obdobia, kedy do západného Nemecka prichádzali ľudia utekajúci z východného bloku. Nemecký azylový systém je označovaný za pomerne liberálny. 

Iná štúdia zas vysvetľuje, že oproti azylovému systému v západnom Nemecku je dnešný nemecký systém oveľa reštriktívnejší, no potvrdzuje (.pdf,s.13), že oproti ostatným európskym štátom je nemecký azylový systém celkovo liberálnejší.

Počet realizovaných návratov do krajín pôvodu je v Nemecku výrazne nižší, ako je európsky priemer(.pdf,s.6). Štúdia Konrad Adenauer Stiftung ďalej uvádza (.pdf,s.13): "liberal legislation
and interpretations of German refugee law, in particular on the part of individual German states. Only about one-tenth of the rejected asylum seekers actually leave Germany.The criticism levelled at the abuses of German asylum law is justified – although the causes are more complex than is publicly perceived. " (...) 

" in Germany an asylum procedure is available even to migrants from safe countries of origin. German policy blurs the distinction between asylum seekers and migrants, refugee movements and immigration, in order to avoid morally difficult decisions.73 The low level of deportation of asylum seekers whose applications have been rejected can therefore be blamed on a lack of political will."

O Švédskom práve na azyl píše UNHCR nasledovne:
"According to the Aliens Act (2005:716) a person has the right to asylum as a Convention refugee if he or she meets the definition defined in the Act. The wording of the definition is virtually identical to the definition in the Geneva Convention relating to the Status of Refugees of 28 July 1951 (Geneva Convention) as supplemented by the New York Protocol of 31 January 1967. 

Furthermore, subsidiary protection is applicable to civilians in need of protection due to a serious and individual threat to his or her life or person by reason of indiscriminate violence in situations of international or internal armed conflict. This subsidiary protection status is internationally recognised and is based on EU rules. According to the Swedish Aliens Act there is also another category of subsidiary protection. An individual is considered “otherwise in need of protection” because of external or internal armed conflict or because of other severe tension in his or her home country; because of well-grounded fear of being subjected to serious abuse; or because he or she cannot return to his or her home country due to a natural disaster."

Severskou krajinou, ktorá nemá liberálny azylový systém, je Dánsko. To však bolo pre niektoré svoje praktiky v oblasti udeľovania azylu kritizované: "The law provides for the granting of asylum or refugee status, and the government has established a system for providing protection to refugees. Due to the controversy over a rejection in 2013 of asylum seekers from Uganda, during the year the government passed a law formalizing the UN’s 1951 Convention relating to the Status of Refugees and its 1967 Protocol as the legal basis for granting asylum. This convention characterizes a refugee as any person who has a well-founded fear of persecution in his country of residence due to race, religion, nationality, membership in a particular social group, or support of a particular political opinion." 

Celkovo má Dánsko v dnešnej dobe skôr reštriktívne právo na azyl, informuje štúdia(.pdf,s.8): 
"In Denmark, the first Aliens (Consolidation) Act of 1983 formulated the most humanitarian, liberal regulations among Western European States. But the Act has become increasingly restrictive and now constitutes one of the tightest laws in the EU.” (...)

"After the centre-right victory in 2001, a range of new measures, with the political focus primarily on limiting immigration through not only restrictions on family reunification but also legislation or preventing potential ‘misuse’ of the Danish asylum system and enforcing security policy in relation to asylum seekers” 

Okrem práv garantovaných Ženevskými konvenciami garantuje Dánsko práva na základe ratifikovaných zmúv, nemá vlastné dodatky. "Denmark grants protection in cases where, as a state, it is obliged to do so in order to comply with the international conventions it has ratified."(.pdf,s.4)

Nórsko má síce menej prísnu azylovú politku ako Dánsko a má veľké počty žiadateľov o azyl, no je skôr považované za krajinu, ktorá veľmi starostlivo rozhoduje o udelení azylu a spĺňa európske štandardy. V nórskom azylovom práve sú však prítomné prvky nad rámec medzinárodných dohôd (.pdf,s.3).

Na základe Asylium Information Database (AIDA) vieme povedať koľko žiadateľov o azyl bolo vo Švédsku a Nemecku a koľkých odmietli. Informácie o Fínsku organizácia nemá. Vo Švédsku bolo od januára do novembra prijatých 149 028 žiadostí o azyl, odmietnutých bolo 34,3 %. V Nemecku prijali od januára do októbra 362 153 žiadostí a odmietli 47,9 %. Pre porovnanie v Maďarsku prijali v rozmedzí januára až septembra 175 960 žiadostí a odmietli 83,3 %. 

Podľa informácii Eurostatu vieme, že v roku 2015 bolo v EÚ 1 321 560 žiadateľov o azyl, z čoho najviac je v Nemecku 476 510. Vo Švédsku je to 162 450, čo je tretie najvyššie číslo, po žiadostiach o azyl v Maďarsku, kde ich je za minulý rok 177 135. Vo Fínsku je za minulý rok 32 345 žiadateľov, čo je porovnateľné s nečlenským štátom EÚ Nórskom, kde je 31 110 žiadostí o azyl. 

Na základe ďalších informácii Eurostatu za posledný kvartál minulého roku vieme, že Nemecko odmietlo 28 % žiadateľov o azyl, Švédsko 36% a napríklad Holandsko len 13 %. 

S vyhrotením migračnej krízy pristúpilo Nemecko k sprísneniu svojej azylovej politiky. V septembri minulého roka bola priemerná čakacia doba na rozhodnutie o udelenie azylu 5,3 mesiaca.