V relácii O 5 minút 12 sa stretli zástupcovia opozicných aj koalicných strán- Ján Podmanický zo SMER-SD, Jaroslav Paška z SNS, Boris Kollár- Sme rodina a Eduard Heger z OLANO- NOVA. Ich faktické výroky, ktoré sme sa overovali, sa vztahovali k navrhovanému rokovaciemu poriadku, konkrétne k podobným pravidlám v zahranicných parlamentoch, taktiež k navrhovanej úprave pôvodne dvojkolového systému volieb a k problému korupcie.
Boris Kollár, Jaroslav Paška, Eduard Heger a Ján Podmanický v RTVS
Filtre
Pravda Trvalý odkaz
Dlh (Slovenska, pozn.) narástol od roku 2006 do roku 2015 o 171 %.
Verejný dlh Slovenskej republiky v roku 2006 dosahoval výšku 15, 25 mld. eur, v roku 2015 je dlh vo výške 41,29 mld. eur. Údaje pochádzajú z databáze Eurostatu. Na základe týchto údajov skutočne platí, že dlh narástol v tomto období o 170,78, čiže o 171 %. Výrok je pravdivý.
Výška verejného dlhu neustále rastie, aj keď je možné povedať, že v posledných rokoch je trend rastu miernejší. Pomalší rast a menšie splátky za dlh pôsobia hlavne priaznivé externé faktory, tvrdia analytici. Dlh Slovenska vyjadrený ako podiel na HDP ukazuje mierne klesajúcu tendenciu, avšak to je pôsobené rastom slovenského hospodárstva.
Eduard Heger použil tento výrok ako ilustráciu pri debate o aktuálne prijatých zmenách v rokovacom poriadku. Heger v debate ukázal graf, na ktorom bol vyobrazený dlh Slovenska v roku 2006 oproti roku 2015 a pýtal sa predstaviteľov koalície, prečo takýto graf nepatrí do parlamentného pléna. Podmanický na jeho otázku nechcel odpovedať, nevedel zdôvodniť zákaz takýchto pomôcok ani keď mu Hegerovu otázku položil moderátor. Išlo o ten istý graf (alebo o duplikát), ktorý (alebo aký) používal Igor Matovič na svojej tlačovej konferencii 4. novembra 2016.
Neoveriteľné Trvalý odkaz
Keď sa pozrieme na rokovanie v iných parlamentoch, tam je čas tiež rozlíšený podľa toho, či hovorí predseda vlády, alebo člen vlády, alebo poslanec, alebo predseda snemovne. Takže tie kategórie časového rozlíšenia sú upravené takisto ako v Európskom parlamente, alebo v parlamentoch iných krajín. Podľa toho istého pravidla.
Na základe rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu sa rečnícky čas rozdeľuje medzi poslanecké kluby v závislosti od ich veľkosti. Poriadok bližšie neupravuje časové obmedzenia medzi poslancami s rôznymi funkciami ako v prípade národných parlamentov krajín ako napríklad Dánsko, Francúzsko a Grécko. V niektorých štátoch EÚ naopak rokovací čas je rozdelený na základe veľkosti politických klubov. Informácie sme čerpali z parlamentnej štúdie, ktorú nám na požiadanie zaslala NR SR. Táto analýza pritom neobsahuje informácie o všetkých parlamentoch členských štátov EÚ, v niektorých prípadoch obsahuje len čiastkové informácie. Štúdia sa venuje hlavne tomu, ako je upravený čas na vystúpenie pre poslancov, ale nie v kažom prípade uvádza informácie o tom, čo platí pre ministrov, predsedu, iných funkcionárov. Výrok Jaroslava Pašku preto hodnotíme ako neoveriteľný.
Rokovací poriadok Európskeho parlamentu uvádza, že v prvej časti rozpravy môže predseda zostaviť zoznam rečníkov z "každej politickej skupiny, ktorá sa prihlási o slovo, v poradí podľa ich veľkosti, a s jedným nezaradeným poslancom". Článok 162, odsek 4 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu následne špecifikuje: "Rečnícky čas sa pre túto časť rozpravy prideľuje podľa nasledujúcich kritérií:
(a) prvá časť rečníckeho času sa rozdelí rovnomerne medzi všetky politické skupiny,
(b) druhá časť sa rozdelí medzi politické skupiny v pomere k celkovému počtu ich členov,
(c) nezaradeným poslancom sa pridelí celkový rečnícky čas podľa rečníckeho času, ktorý boli pridelený jednotlivým politickým skupinám podľa písmen a) a b)."
Zvyšný čas rozpravy sa neprideľuje vopred, ale predseda udeľuje slovo poslancom na maximálne jednu minútu. Článok o pridelení rečníckych časov bližšie nediskutuje rozdiely v časovom prejave medzi rôznymi skupinami funkcionárov. Existuje pritom istá hierarchia ktorá sa prejavuje v poradí poslancov, časový limit pritom stanovený nie je:
"7. Na základe žiadosti však môže byť uprednostnený predseda alebo spravodajca gestorského výboru a predsedovia politických skupín, ktorí chcú vystúpiť v mene týchto politických skupín, alebo rečníci, ktorí ich zastupujú.
(...)
11. Komisii a Rade sa spravidla udelí slovo v rozprave o správe bezprostredne po jej uvedení spravodajcom. Komisii, Rade a spravodajcovi možno opätovne udeliť slovo, predovšetkým aby reagovali na vyhlásenia poslancov."
V prípade niektorých národných parlamentov, ako napríklad v Dánsku, Grécku, Francúzsku či Chorvátsku, rokovací poriadok presne stanovuje časový limit pre vystúpenie rôznych funkcionárov. V dánskom Folketingente sa rečnícky čas líši podľa funkcie, a to konkrétne podľa toho či daný rečník patrí do skupiny poverených rečníkov, ostatných poslancov alebo ministrov. Napríklad v prvom čítaní návrhu zákona majú zástupcovia navrhovateľov k dispozícii 10 minút k vyjadreniu, poverení zástupcovia politickej strany a ostatní členovia 5 minút a ministri 15 minút. V prípade Grécka je rečnícky čas rozdelený podobne - registrovaní rečníci majú k dispozícii 7 minút, spravodajcovia a odborní rečníci 15 minút, zástupcovia poslaneckých klubov 12 minút. Vystúpenie predsedov poslaneckých klubov nesmie prekročiť 15 minút a ministrov 10 minút.
Vo francúzskom Národnom zhromaždení (.pdf) sa rozlišuje rečnícky čas medzi nezávislými poslancami, ktorí majú iba 5 minút na vystúpenie, a poslancami zaradenými v poslaneckom klube, pričom poslanecké kluby majú stanovený iba minimálny čas na rozpravu. Dĺžka tohto času je spravidla väčšia pre opozičné kluby. Navrhovatelia zákonov disponujú 30 minútami, zatiaľ čo na jednotlivé vystúpenia poslancov sú priradené dve minúty. V Chorvátsku je tiež rečnícky čas upravený v závislosti od funkcie rečníka. Kým poslanci nesmú prekročiť 10 minút, poverení rečníci 15 minút a navrhovatelia zákonov až 30 minút. Zástupca vlády má k dispozícii taktiež 10 minút.
Vo väčšine ďalších prípadov rokovacie poriadky národných parlamentov
však upravujú rečnícky čas poslaneckých klubov podľa ich veľkosti,
napríklad Nemecko, Poľsko, Rakúsko. V rokovacom poriadku Bundestag sa píše: "The relative size of the parliamentary groups determiThe relative size of the parliamentary groups determines their allocation of speaking time at plenary sittingsnes their allocation of speaking time at plenary sittings"
Podľa najnovšej novely zákona je dĺžka rečníckeho času v NR SR obmedzená na 20 minút (v prípade písomne prihláseného) a ak sa jedná o člena povereného poslaneckým klubom, dĺžka rečníckeho času je stanovená na 30 minút. Pozmeňujúcim návrhom koaliční poslanci umožnili aj prihlásiť sa do rozpravy ústne, kedy majú poslanci ďalších desať minút na vystúpenie v rozprave. Na druhej strane vystúpenia prezidenta, predsedu vlády a predsedu národnej rady nie sú časovo obmedzené. Ministri a podpredsedovia parlamentu sú časovo obmedzení, avšak môžu vystúpiť koľkokrát chcú. Časový limit pre ministrov neplatí v prípade ich odvolávania.
Nepravda Trvalý odkaz
Dvaja premiéri sú pomaličky v base, jeden je trestne stíhaný, sto poslancov je trestne stíhaných, padajú tam 25 ročné tresty, zrušili oligarchov, všetkých pozatvárali, majetky im zobrali. Sú v base policajti, prokurátori a sú v base korupční sudcovia… Za pár mesiacov to bolo vyriešené (hovorí o priebehu v Rumunsku, pozn.).
Rumunsko je známe bojom proti korupcii, pričom kľúčovú rolu zohráva rumunský National Anticorruption Directorate (DNA), ktorý obvinil veľké množstvo osôb zastávajúcich vysoké posty či inak vplyvných Rumunov – premiérov, poslancov, sudcov, policajtov i mediálnych magnátov. Presný počet, tak ako je uvádzaný v Kollárovom výroku sme nenašli. Kollár hovorí o 25 ročných trestoch, čo je prehnané. Najvyššie tresty odňatia slobody v roku 2014 boli uložené vo výške dvanásť, dvanásť a pol rokov. V niektorých prípadoch boli uplatnené finančné sankcie, avšak išlo o trest a nie o zhabanie majetku. Boj s korupciou, samozrejme, ani po takých výsledkoch nie je na konci, nebola a nebude to práca na pár mesiacov. Výrok Kollára hodnotíme ako nepravdivý.
V roku 2007 sa Rumunsko stalo členom EÚ s tým, že Európska komisia (EK) má monitorovať reformy právneho poriadku a boj proti korupcii (Cooperation and Verification Mechanism). Kľúčovú úlohu pri odhaľovaní korupcie zohráva National Anticorruption Directorate (DNA), ktorý bol založený v roku 2003 a venuje sa závažnejším prípadom: "Na stôl prokurátorov prichádzajú korupčné škandály, kde bol úplatok minimálne desaťtisíc eur, prípadne išlo o škodu vyššiu než 200-tisíc eur, alebo je páchateľom verejný činiteľ," píše TREND.
V odhaľovaní káuz je DNA úspešná, pričom sa obžalobám i odsúdeniam nevyhli ani vysoko postavení funkcionári či oligarchovia. Podľa Správy o činnosti za rok 2015 DNA poslala pred súd premiéra, päť ministrov, 16 poslancov a päť senátorov. Dovedna 1 250 obvinených (pdf., s. 2). V správe sa tiež uvádza, že za rok 2015 bolo vydaných 950 konečných rozsudkov. (pdf., s. 5).
"Nových vyšetrovaní v priebehu minulého roka (2014 pozn.) otvorili vyše desaťtisíc, čo je najviac od roku 2002, keď agentúra vznikla," píše SME.
V inom článku SME zasa uvádza (tiež za rok 2014): "Obvinenia z korupcie sa týkajú aj expremiéra, vicepremiéra, siedmich exministrov, štyroch poslancov, europoslanca, 39 starostov, 25 sudcov a dvoch obchodných magnátov."
Boris Kollár správne spomína aj odsúdenie prokurátorov či policajtov. “During November and December 2015, 65 court rulings remained final convicting 188 defendants in the corruption cases investigated by DNA, among whom there were a first prosecutor from a court prosecutor’s office, a judge, nine lawyers, two bailiffs, five company managers, a city mayor, an university rector, two doctors, five police officers, four Fraud Squad inspectors and five customs officers," píše The Romanian Journal.
Hoci sme sa nedostali k údajom o celkovom počte trestne stíhaných, o ktorých hovorí Kollár, ale je pravdou, že sa jedná o veľké množstvo verejných činiteľov: "Few countries can claim a sitting prime minister as one of the 1,250 public officials indicted for corruption in a single year," uvádza server politico.eu.
Boris Kollár hovorí o ukladaní 25 ročných trestoch, čo je dosť prehnané. DNA uvádza, že trest odňatie slobody za rok 2014 bol uložený v rozmedzí desať mesiacov až 12 rokov. Jeden z najvyšších trestov mal dostať pre korupčné správanie sudca – tj. 22 rokov, avšak napokon dostal 12 a pol mesiaca. Tento sudca bol odsúdený v prípade Adamescu – rumunského milionára, ktorý bol činný nielen v oblasti obchodovania s nehnuteľnosťami, ale aj v oblasti médii. Adamescu bol odsúdený na štyri roky a štyri mesiace väzenia za korupciu. Odsúdený bol aj ďalší oligarcha Dan Voiculescu, a to na desať rokov väzenia a tiež majetkové sankcie:
"Prosecutors claim that the state was damaged by more than €60 million through these actions. The Bucharest Appeals Court sentenced Voiculescu and his accomplices last Friday. In order to cover damages, his verdict contained orders to seize his property, television studios, land belonging to his Antena media group, and his family was ordered to pay €1.3 million."
Majetkové sankcie sa uplatnili aj v iných prípadoch na demonštráciu uvedieme prípad rumunského billionára:
"Romania’s National Anti-Corruption Directorate (DNA) seized € 2 million (US$ 2.7 million) worth of property owned by InterAgro, a fertilizer and agricultural conglomerate controlled by billionaire Ioan Niculae, reported Romania Insider.
The property seized included 43 plots of land covering more than 100 hectares, two farms, a hotel complex, pastures and apartment buildings, stated a DNA press release."
DNA si posvietila i na vysoko postavených politikov. Bývalý premiér Adrian Nastase bol za korupciu odsúdený na štyri roky väzenia. Ďalší ex-premiér Victor Ponta čelí stíhaniu a obvineniam z korupcie, o čom píše aj The Guardian:
"Ponta is being investigated on suspicion of using his authority to obtain money, goods or other improper benefits and being an accomplice to money laundering. Prosecutors put Ponta under judicial control – the equivalent of bail – meaning he has to report to prosecutors, needs to get permission to leave the country, cannot talk publicly about the inquiry or make public comments about prosecutors.
Ponta is currently on trial in a separate case for corruption-related charges stemming from work he did as a lawyer from 2007 to 2008. He denies wrongdoing."
Boj s korupciou, samozrejme, nie je na konci, EK vydala odporúčania pre Rumunsko aj na rok 2016 a predseda EK, Juncker, sa vyjadril, že monitorovanie bude trvať až do roku 2019. Práca Rumunskej DNA však môže byť pre ostatok Európy pozitívnym príkladom.
Zavádzanie Trvalý odkaz
Bývalí ministri SNS sú, boli vyšetrovaní a sú postavení pred súd.
Podobný výrok už v televíznych debatách odznel niekoľkokrát, často s obvinením bývalých ministrov argumentuje minister vnútra Robert Kaliňák. Dvaja bývalí ministri výstavby a regionálneho rozvoja za SNS sú obvinení a obžalovaní z korupcie. To, či obžalovaní budú predvolaní na súd, však závisí od sudcu, ktorý tento prípad dostal. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.
Počas prvej vlády Roberta Fica patrilo ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SNS. Na poste sa vystriedali Marián Janušek (minister za SNS v období 2006 – 2009) a Igor Štefanov (minister za SNS v období 2009-2010). Menovaní boli obvinení a obžalovaní z dôvodu zneužívania svojej funkcie a korupčného správania. Ide o kauzu známu ako "nástenkový tender".
"V tzv. nástenkovom tendri rezortu výstavby z roku 2007 za 3,6 miliardy korún (119,5 milióna eur), zverejnenom na informačnej tabuli ministerstva na uzavretej chodbe, uspelo ako jediný účastník konzorcium aj s firmami Zamedia a Avocat. Tie boli považované za blízke vtedajšiemu predsedovi SNS Jánovi Slotovi, ktorý bol koaličným partnerom Roberta Fica. Po prevalení kauzy na verejnosť prišiel Janušek o kreslo a neskôr bol odvolaný aj jeho nástupca Štefanov. V roku 2011 ich polícia obvinila. (…) Vyšetrovanie prípadu polícia už v minulosti raz uzavrela, ale prokuratúra jej ho vtedy vrátila na došetrenie." (zdroj: TASR)
V marci 2016 vyšetrovateľ dokončil vyšetrovanie kauzy a navrhoval obžalovať päť ľudí, medzi inými aj spomínaných bývalých ministrov za SNS. V októbri 2016 podal prokurátor obžalobu na 5 osôb (medzi nimi aj na dvoch bývalých ministrov SNS) a prípad pôjde pred súd.
"...na obvineného Mariána J. podal prokurátor obžalobu za zločin machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe spolupáchateľstvom, v jednočinnom súbehu s obzvlášť závažným zločinom zneužívania právomoci verejného činiteľa a obzvlášť závažným zločinom porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Na Igora Š., Radoslava B., Tomáša L. a Zdenku K. je už podaná obžaloba za zločin machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe spolupáchateľstvom."
To, či obžalovaní budú predvolaní na súd, závisí od sudcu, ktorý tento prípad dostal: "Sudca si najskôr musí spis naštudovať a na základe toho rozhodne, či vec vráti naspäť alebo stanoví dátum pojednávania.", informujú o prípade Hospodárske noviny.
Pravda Trvalý odkaz
Aj počas tohto volebného obdobia už sme niektoré aj pozmeňujúce návrhy aj zákony (opozičných poslancov, pozn.) schválili.
Súčasná vládna koalícia zatiaľ podporila len veľmi málo opozičných pozmeňujucich a doplňujúcich návrhov či noviel zákonov. Je ale pravdou, že niektoré opozičné návrhy už koalícia v tomto volebnom období schválila, preto výrok hodnotíme ako pravdivý.
Počas siedmeho volebného obdobia doposiaľ v parlamente prešiel len jeden opozičný návrh zákona – novela zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov SR a o registri obyvateľov SR. Tento zákon predložili O. Dostál, M. Klus, L. Ďuriš Nicholsonová, P. Osuský, M. Poliačik. Po obsahovej stránke sa zrušila povinnosť hlásiť prechodný pobyt dlhší ako 90 dní. Ohlásenie pobytu zostáva i naďalej, avšak je na dobrovoľnej báze.
Blízko k prijatiu mal aj opozičný návrh týkajúci sa politických strán, ktorý sa nedostal cez 3. čítanie, hoci v tom 2. ho podporilo 121 poslancov. Navrhovateľmi boli O. Dostál, J. Droba, M. Klus, P. Osuský, M. Poliačik, pričom chceli potlačiť vznik a existenciu nedemokratických strán:
"Politické strany zrejme budú mať zakázané ozbrojovanie a vytváranie ich ozbrojených zložiek. Rovnako by mali mať zakázané používať štátne príspevky za voľby a mandát na financovanie a podporu ozbrojených zložiek alebo iných ozbrojených útvarov a skupín." (TASR)
Množstvo opozičných návrhov zákonov však prijatých nebolo. Za všetky možno spomenúť sériu návrhov na zmenu Zákonníka práce zo začiatku volebného obdobia. Minister Richter ju označil len za prostriedok, akým chce opozícia na seba v parlamente upozorniť. Kritiku vzniesol aj Beblavý:
„Nie je vhodné, aby opozícia predkladala na každej schôdzi desiatky návrhov, len aby sa ukázala. Je to aj na úkor kvality. Ak tie isté strany predložia sedem noviel Zákonníka práce na jednej schôdzi, nie je to správne.“
Túto sériu návrhov odmietali koaliční poslanci podporiť i s odôvodnením, že opozícia s nimi o nich nekomunikuje.
Čo sa pozmeňovacích návrhov týka, tak tie opozícii prešli pri prijímaní protischránkového zákona. Píše o tom aj Pravda:
"Opozícii v utorok prešli v rámci protischránkového zákona tri pozmeňovacie návrhy. Poslankyňa Veronika Remišová (OĽaNO) presadila, aby mali oznamovatelia podnetov väčšiu ochranu štátu. „Je namieste, aby sa oznamovateľovi poskytlo všetko, čo inak patrí oznamovateľovi závažnej protispoločenskej činnosti, ktorá je trestným činom,“ povedala včera Remišová. Nezávislý poslanec Miroslav Beblavý prišiel s tým, aby napríklad aj držiteľ banského oprávnenia, zhotoviteľ geologických prác, aj osoba pôsobiaca v energetike bola povinná zapísať sa do registra partnerov verejného sektora najneskôr do 31. júla budúceho roka."
