V spravodajskej televízii TA3 bol v utorok vecer hostom Petra Bielika poslanec, predseda strany SDKÚ-DS a Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo. Témami dna boli jeho doterajšie pôsobenie v úrade župana, rocné pôsobenie ako predsedu SDKÚ-DS ale i postup opozície pri hladaní spolocného kandidáta na prezidenta. Pri odpovediach na otázky týkajúce sa týchto troch tém Pavol Frešo nepoužil mnoho faktických argumentov, no i v tom mále sa objavili problematické. Pri hodnotení svojho straníckeho predsedníctva vyzdvihoval súdržnost SDKÚ-DS, avšak nárast jej preferencií pod jeho vedením nadhodnotil. Pri hodnotení svojho pôsobenia v kresle bratislavského župana vyzdvihoval zníženie zadlženia svojho kraja. To sa nám však z dostupných zdrojov overit nepodarilo, co ilustruje transparentnost krajských financií. Co sa týka postupu opozície v hladaní spolocného kandidáta do prezidentských volieb, zaujala najmä jeho myšlienka vziat si príklad z primáriek, aké fungujú napríklad v USA – ci sa však opozícia bude ochotná a schopná dohodnút, však ukáže až cas.
Župan, premiér a prezident
Filtre
Možno, ale na druhej strane poviem systém voľby prezidenta je čisto väčšinový.
Výrok je pravdivý, pretože systém voľby prezidenta SR je naozaj väčšinový (.pdf, s.3). Čl.101 Ústavy SR ustanovuje, že prezident SR je volený priamo občanmi v tajnej voľbe na päť rokov. Zvolený je kandidát, ktorý získal v prvom kole nadpolovičnú väčšinu platných hlasov. V prípade, že v prvom kole taký kandidát nie je, postupuje do druhého kola prvý a druhý kandidát s najväčším počtom hlasov. V prípade, že sa o prezidentský post uchádza iba jeden kandidát, koná sa voľba v podobe jednej otázky ako v referende a kandidát musí získať nadpolovičnú väčšinu kladných hlasov.
V SDKÚ-DS je to prirodzené, lebo tam primárky máme ustanovené v stanovách a ich udržiavame.
V stanovách strany SDKÚ-DS sa nachádza článok 32, ktorý hovorí o vnútrostranníckych voľbách, tzv. primárkach:
Vnútrostranícke voľby kandidátov (primárky)
(1) O nominovaní kandidátov za Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu – Demokratickú stranu na funkciu prezidenta Slovenskej republiky, na funkcie primátorov, starostov, poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, poslancov zastupiteľstiev do orgánov územnej samosprávy oboch stupňov a na funkcie poslancov Európskeho parlamentu rozhodujú členovia SDKÚ - DS na základe vnútrostraníckych volieb s tajným hlasovaním (primárne voľby)."
Ale myslím si, že je čas povedať niečo, čo ja štandardné v iných demokraciách. Napríklad v Amerike. Tam existoval obrovský súboj. Ten súboj vyzeral takmer na život a na smrť medzi Hillary Clinton a Barackom Obamom. A to znamená v rámci demokratickej strany vyzeralo to, že ten súboj vlastne skončí absolútne. Buď jeden vyhrá a druhý odíde alebo opačne alebo jedná vyhrá a druhý odíde. A skončilo sa to tým, že keď ten súboj Barack Obama vyhral, tak Hillary Clinton ho podporovala do kampaní ťahala s ním. Zvíťazil na post prezidenta a robila mu ministerku zahraničných vecí asi najprestížnejší post vo vláde aký sa dá v Americkej vláde získať.
Vtedy (v župných voľbách 2009 – pozn.) bolo tých kandidátov 9 alebo 11.
Výrok župana Freša hodnotíme ako pravdivý, keďže na post predsedu Bratislavského samosprávneho kraja vo voľbách v roku 2009 kandidovalo presne 11 kandidátov. Spomedzi nich do druhého kola postúpili Vladimír Bajan a Pavol Frešo. V druhom kole uspel druhý menovaný s podporou 60,5%.
Keď sme preberali Bratislavskú župu, tak spolu so skrytými dlhmi sme mali dlžoby niekde 44 – 45 000 000 € záväzky. V tejto chvíli máme okolo 36- 37 000 000 €.
Pavol Frešo spolu s podpredseda BSK pre ekonomiku Ivom Nesrovnalom informovali na tlačovej konferencii 6. mája 2013 o výške dlhu v Bratislavskom samosprávnom kraji. Na tlačovej konferencii prezentovali stav záväzkov v k 31.decembru 2009 a k 5. máju 2013. K 31. decembru 2009 boli záväzky spolu vo výške 44,56 mil. euro. K 5. máju 2013 boli záväzky na úrovni 36,95 mil. euro. Demagog.sk však nezistil oficiálnu analýzu, dokument, ktorý by tieto čísla potvrdzoval. Predseda BVS by mal analýzu, z ktorej na tlačovej konferencii vychádza verejne sprístupniť. Demagog.sk taktiež nezistil celkový objem nevysporiadaných záväzkov v roku 2009. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.
Graf zverejnený na tlačovej konferencii 6. mája 2013.
Podľa portálu Ineko, ktorý mapuje hospodárenie samospráv, je pravdou, že zostatok dlhu k 31. decembru 2009 bol na úrovni približne 19,82 milióna euro (Bankové úvery a výpomoci). Dlh na obyvateľa predstavoval 32 euro, počet obyvateľov bol 616 578. Demagog.sk nezistil objem nevysporiadaných záväzkov v roku 2009. Medzi takéto nevysporiadané záväzky však napríklad patril záväzok voči Slovak Lines takmer 5 miliónov euro. Dlh BSK sa znížil aj splatením dlhodobej výpomoci zo strany Ministerstva financií SR vo výške 4,8 milióna euro, ktorú dostali v roku 2009 (Záverečný účet 2009, s. 55).
Uvádzame vývoj dlhu v BSK. Záverečný účet za rok 2012 ešte nie je k dispozícií. Zdroj Záverečné účty (2009 - s. 45, 2010 - s. 12, 2011 s. 22) a portál Ineko.
| Rok | 2009 | 2010 | 3,0 |
| Dlh v mil. euro | 18,2 | 26,4 | 37,3 |
Na aprílovom rokovaní zastupiteľstva BSK sa prerokoval a schválil návrh na zmenu rozpočtu 2013 (dokument č. 8), ktorí na strane príjmov upravil počet prijatých úverov o 3 mil. euro od pôvodného plánu.
"Zníženie novoprijatých úverov o sumu 3,02 mil. EUR. Z pôvodnej sumy 6 mil. EUR zostala len plánovaná piata (posledná) tranža z EIB vo výške 2,98 mil. EUR ...z dôvodu zníženia sumy prijatých úverov v roku 2013 zníženie výdavkov o 151,9 tis. EUR pri splátkach z úverov a 24,9 tis. EUR pri splácaní istín."
Demagog.sk nezistil oficiálnu analýzu, ktorá mala byť vypracovaná a má hovoriť o výške záväzkov na úrovni 37 miliónov euro ku 5. máju 2013. Žiaden takýto dokument na nenachádza na stránke Bratislavského samosprávneho kraja a nebolo ani predmetom aprílového rokovania.
