Na TA3 sa v nedelu stretli minister zahranicných vecí Miroslav Lajcák a predseda zahranicného výboru NR SR František Šebej. V pokludnej diskusii o postavení Slovenska v medzinárodných vztahoch prevažovali u oboch úcastníkov pravdivé výroky. Pravdivo obaja úcastníci debatovali o poslednom summite EÚ, ktorý sa zameriaval najmä na stav sankcií voci Rusku a možnosti energetickej únie. Pripomenuli taktiež blížiace sa výrocie Zmluvy o priatelstve a spolupráci s Madarskou republikou a plánované oslavy vítazstva na fašizmom. Zaváhania sa poslanec Šebej dopustil práve pri interpretácii podmienok zmluvy.
Zahranicná politika v roku 2015
Filtre
Pravda Trvalý odkaz
Preto Európska komisia prezentovala dokument, návrh Európskej energetickej únie a debata na summite bola prvou debatou európskych lídrov o tomto, venovali sa práve vnútornému trhu, energetickému prepojeniu. Tá energetika má aj ďalšie aspekty, napríklad znižovanie energetickej náročnosti, prechod na alternatívne zdroje energie, znižovanie emisií plynov a podobne…
Minister Lajčák referuje k summitu z marca tohto roku, na ktorom sa zišli európski lídri a diskutovali o prvých krokoch energetickej únie. Na summite sa stretli prezidenti a premiéri všetkých členských štátov EÚ a diskutovali sa témy ako energetická únia, sankcie voči Ruskej federácii a ekonomická situácia v Grécku. Medzi body energetickej únie patrí prepojenie energetických sietí a zjednotenie vnútorného trhu. Energetická politika EÚ pokrýva aj zníženie energetickej závislosti, rozvíjanie alternatívnych zdrojov a ďalšie body ktoré Lajčák spomína. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Spomínaný summit sa uskutočnil 19. marca 2015 v Bruseli pod vedením predsedu Európskej rady, Donalda Tuska. Návrh energetickej únie, predstavený Marošom Šefčovičom, dával za ciele najmä energetickú bezpečnosť, plne integrovaný európsky trh s energiou, ale aj znižovanie emisií a výskum.
Podľa zhrnutia záverov summitu:
"Je EÚ odhodlaná budovať Energetickú úniu s dôrazom na klimatickú politiku na základe rámca Komisie, ktorého päť dimenzií je úzko prepojených a vzájomne sa podporujúcich (energetická bezpečnosť, solidarita a dôvera a plne integrovaný európsky energetický trh, znižovanie energetickej náročnosti, dekarbonizácia ekonomiky a inovácia a konkurencieschopnosť)"
Summit sa venoval aj otázke alternatívnych zdrojov a znižovaniu emisií. V zhrnutí sa ďalej uvádza, že je potrebná:
"...legislatíva spojená s redukciou emisií, energetickou šetrnosťou a obnoviteľnými zdrojmi, za účelom splnenia dohodnutých cieľov...
Výroba technológií a inovačnej stratégie spojenej s energiou a klimatickými zmenami, ako napríklad ďalšia generácia obnoviteľnej energie, skladovania elektriny a zachycovania CO2, ako aj vylepšenie energetickej efektivity v oblasti bývania a udržateľný transport."
Po Bielej knihe z roku 1995 a Zelenej knihe z roku 2006 je možné považovať summit z 19. marca, kde európski lídri súhlasili, že podniknú prvé kroky smerom k energetickej únii, za značný postup. Preto možno tento summit považovať za prvý tohto formátu. Energetická bola podľa Komisie pre energetiku politika bola dlho neriešená. Jej význam stúpol v osemdesiatych rokoch minulého storočia, najmä po ropných šokoch.
Neoveriteľné Trvalý odkaz
Jedna firma (Railway Casted Components v Prakovciach, pozn.) ide o 200 ľudí a tá firma urobila zásadnú obchodnú chybu, že 100% svojej výroby viazala na ruský trh.
Firma Railway Casted Components sídliaca v Prakovciach podľa dostupných mediálnych informácií plánuje prepustiť 200 zamestnancov. Fakt, že 100 % výroby je viazaný na Rusko sa nedá presne overiť. Denník N, Pravda, Korzár a aj vyjadrenie firmy tvrdia, že ide o výraznú väčšinu ich produkcie. Keďže všetky dostupné zdroje hovoria o tom, že len väčšina obchodu spoločnosti prebiehala s Ruskom, nie všetok, no nepodarilo sa nám nájsť zmienku o iných odberateľoch, hodnotíme výrok ako neoveriteľný.
Podnik v Prakovciach podľa vyhlásenia firmy pôvodne zamestnával 375 zamestnancov. Prvým krokom v októbri 2014 bolo zníženie platov robotníkov a ďalších pracovníkov kvôli pozastaveniu výroby. Firma je výrobcom komponentov pre podvozky železničných vagónov. Hlavným odberateľom firmy bola Ruská federácia. Podľa vyjadrenia pre TASR:
"Hlavným produktovým radom spoločnosti RCC sú odliatky pozdĺžnikov a priečnikov pre podvozky určené na trh s rozchodom koľaje 1520 mm, teda najväčším odbytovým trhom je Ruská federácia.
Rozhodnutie manažmentu firmy o postupnom obmedzení výroby a prevádzky je zapríčinené nepriaznivou ekonomickou situáciou v Rusku. Výhradný obchodný partner a zároveň 50-% akcionár spoločnosti má finančné problémy súvisiace s dramatickým prepadom kurzu rubľa voči euru a ďalšími sankciami, ktoré boli prijaté Európskou úniou voči Rusku."
Pravda Trvalý odkaz
Ale napríklad sankcie týkajúce sa kľúčových osôb režimu ruského alebo v rámci Donbasu, tých jednotlivých predstaviteľov tej Novorossii, tak oni sa týkajú konkrétnych osôb. Že nemôžu vycestovať do západných krajín, nemôžu tam mať bankové kontá a tak ďalej.
Podľa Zoznamu (.pdf) osôb a subjektov, na ktorých sa vzťahujú obmedzujúce opatrenia EÚ v súvislosti s celistvosťou Ukrajiny z 15. marca 2015 je sankcionovaných 150 osôb a 39 subjektov, a to najmä z dôvodov narúšania teritoriálnej a politickej integrity a suverenity Ukrajiny, podieľaní sa na destabilizácii Ukrajiny a podpory akcií vedených v tomto duchu. Tieto osoby a subjekty boli potrestané zákazom vstupu na územie EÚ a zmrazením aktív. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Ako môžme vidieť v zozname (.pdf), sankcionovaných je niekoľko skupín osôb a subjektov. Okrem napríklad finančných a energetických ruských subjektov je to aj takzvaný Federálny štát Novoruska a Luhanská republika a osoby a subjekty s nimi spojené, ako aj Donbasská ľudová milícia (.pdf s. 11) a ďalšie separatistické ukrajinské skupiny a ich predstavitelia. Taktiež sú tu významný ruský predstavitelia vlády a armády ako napríklad Oleg Belavecnev, člen ruskej bezpečnostnej rady, či zástupca ministra obrany Arkadii Bakchin (s.22). Z predstaviteľov Donbasu uvedených na zozname môžme spomenúť jedného z jeho vodcov, Tsyplakova Gennadevicha (s.24).
Pravda Trvalý odkaz
No a čo je rovnako dôležité, my sme vytvorili aj konkrétny mechanizmus, vytvorili sme 12 zmiešaných komisií (s Maďarskou republikou, pozn.), ktoré odvtedy pracujú, v rámci ktorých sa stretávame.
Na základe zmluvy (pdf, s.4) medzi Slovenskou Republikou a Maďarskou Republikou naozaj existuje 12 Slovensko- Maďarských (pdf, s.10) komisií. Každá komisia je priradená určitému ministerstvu, ktoré sa danou témou zaoberá. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Podľa dokumentu Úradu vlády:
"Slovensko-maďarská spolupráca sa rozvíja na základe Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci podpísanej 19. marca 1995 (základná zmluva), ktorá aj po vstupe oboch krajín do EÚ zostáva zásadným rámcom spolupráce. Za účelom jej realizácie vznikol v roku 1998 mechanizmus pozostávajúci z 11 zmiešaných komisií (1. Európska a euroatlantická integrácia, resp. iné zahraničnopolitické otázky; 2. vojenské a iné bezpečnostnopolitické otázky; 3. otázky hospodárskej spolupráce; 4. otázky ochrany prírody a životného prostredia; 5. otázky dopravy, spojov a ich infraštruktúry; 6. otázky poľnohospodárstva, veterinárnej a fytosanitárnej starostlivosti; 7. otázky kultúry, tlače; 8. otázky vzdelávania, vedy, športu, mládeže; 9. záležitosti menšín; 10. otázky zdravotníctva, zdravotného poistenia a sociálnej starostlivosti; 11. otázky spolupráce v oblastiach patriacich do pôsobnosti ministerstiev vnútra;). Zmiešané komisie boli kreované postupne od roku 1999. Tento mechanizmus bol rozšírený v novembri 2004 aj o 12. zmiešanú komisiu s cieľom rozvíjať cezhraničnú spoluprácu samospráv a orgánov verejnej správy."
Zavádzanie Trvalý odkaz
…zadefinovalo sa (v zmluve medzi Maďarskom a Slovenskom, pozn.) napríklad správanie k menšinám, niektoré časti tej zmluvy neboli celkom naplnené. Napríklad zákon o ochrane menšín. Ani Maďari to nemajú, každá strana si to rieši po svojom.
Zmluva s Maďarskom, oficiálne "Zmluva o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou" bola podpísaná v Paríži dňa 19. marca 1995. Zmluvné strany sa v nej zaväzujú k rešpektovaniu národnostných menšín na svojom území, zaručujúc sa, že tieto menšiny budú mať rovnaké práva a budú pred zákonom rovné, spolu s ostatnými občanmi republiky. Ďalej sa tu štáty zaväzujú k ďalším opatreniam spojeným s menšinovou politikou. Medzi Slovenskom a Maďarskom taktiež existuje určité napätie spôsobené menšinovou politikou oboch krajín. Problematická časť výroku sa týka zákona o ochrane menšín, ktorý Šebej spomína. Zmluva totiž štáty zaväzuje k dodržiavaniu zásad ochrany menšín, a k podpisu Rámcového dohovoru Rady Európy o ochrane menšín, nespomína sa v nej však zákon o ochrane menšín. Obe krajiny ošetrujú práva menšín Ústavou a ďalšími opatreniami. Výrok ako celok hodnotíme ako zavádzajúci.
Čl. 15, ods. 2 b) zmluvy (pdf, s. 3):
"osoby patriace k národnostným menšinám majú
právo rovnosti pred zákonom a rovnakú ochranu zo
zákona. V tomto ohľade sa zakazuje akákoľvek
diskriminácia založená na príslušnosti k národnostnej
menšine,"
právo rovnosti pred zákonom a rovnakú ochranu zo
zákona. V tomto ohľade sa zakazuje akákoľvek
diskriminácia založená na príslušnosti k národnostnej
menšine,"
Článok 15 ďalej špecifikuje menšinovú politiku. Štáty napríklad prisľubujú, že sa nebudú snažiť o asimiláciu menšín, a uznávajú právo maďarskej menšiny na Slovensku a slovenskej menšiny v Maďarsku používať svoj jazyk v úradnom styku,
Rozpory medzi krajinami vyvolala najmä otázka občianstva. K zrušeniu dvojitého občianstva, došlo v Slovenskej republike v máji 2010. Predchádzal mu maďarský zákon, ktorý povoľuje získať maďarské občianstvo aj Maďarom žijúcim mimo Maďarska.
V roku 2008, kedy chcela maďarská obec Mlynky vyhostiť slovenských poslancov zo Slovenského domu. Situáciou sa vtedy zaoberal aj vtedajší vicepremiér a terajší predseda Dušan Čaplovič. Podľa denníka Pravda Čaplovič konanie obce Mlynky označil ako "v rozpore so zmluvou o priateľstve a porozumení."
V Zmluve o susedstve a spolupráci sa nespomína, že by štáty museli prijať konkrétne zákony o ochrane menšín, obe krajiny sa tu však zaviazali podpísať a dodržiavať Rámcový dohovor Rady Európy o ochrane národnostných menšín. Slovenská republika ho podpísala v roku 1995 a platnosť pre ňu nadobudol v roku 1998. Maďarsko taktiež dohovor podpísalo (.pdf) v roku 1995.
Podľa dokumentu (pdf, s. 5) maďarskej vlády o jazykovej politike sú ustanovené inštitúcie, ktoré majú za úlohu chrániť jazykové práva menšín. Slovenská republika má zákon o používaní jazykov národnostných menšín, v súčasnej dobe tu však nie je platný zákon o ochrane menšín. Túto oblasť pokrývajú medzinárodné zmluvy ako spomínaný Rámcový dohovor, a štvrtý oddiel Ústavy SR ktorý sa venuje právam národnostných a etnických menšín. Podobne aj Ústava Maďarskej republiky pokrýva práva a ochranu národnostných a etnických menšín, a dokonca pre túto oblasť vyčleňuje zvláštneho ombudsmana. Oba štáty sa v ústavách zaväzujú rešpektovať medzinárodné zmluvy, akou je napríklad Rámcový dohovor Rady Európy. Maďarská republika navyše má aj osobitný zákon o právach menšín, ktorý bol prijatý (.pdf) v roku 1993.
