Výsledky prezidentských volieb

O 5 minút 12, Martin Strižinec, odkaz na videozáznam

Do Mlynskej doliny prišli hodnotit výsledky prvého kola prezidentských volieb predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo a minister kultúry Marek Madaric. Obaja politici sa viackrát odvolávali na výsledky volieb do VÚC a snažili sa nájst paralelu s tými prezidentskými. Frešo poctom faktických výrokov síce prevalcoval Madarica, no spravil aj dve faktické chyby. Jednu pri porovnávaní úcasti na prezidentských volbách s volbami v roku 2009 a druhú, ked nepresne uvádzal úroven nezamestnanosti na zaciatku 2. Ficovej vlády. Minister kultúry zavádzal, ked hovoril nekorektne o postoji Kisku k ústavnej ochrane manželstva.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

…A mimochodom, váš premiér bol jediný, to bol jediný kraj, kam neprišiel podporiť svojho kandidáta, aj preto takéto fiasko.

Podobný výrok sme overovali už v minulosti (V politike, 24. novembra 2013).

Výrok Pavla Freša hodnotíme ako pravdivý, pretože Robert Fico skutočne nebol priamo podporiť Vladimíra Maňku pred druhým kolom volieb do VÚC. Prišiel do Košíc (Trebuľa), Nitry (Belica) a Trnavy (Mikuš), no v Banskej Bystrici nebol. Taktiež je pravdou, že Frešo sa vyjadril, že keby žil v Banskej Bystrici, volil by Maňku.

24. novembra 2013, teda deň po voľbách, uviedol portál Sme.SK:
"Premiér osobne podporil kandidátov Smeru v Košiciach, v Trnave a v Nitre. V Banskej Bystrici nebol. ...Keď v sobotu Maňka prehral druhé kolo volieb o viac ako 14­-tisíc hlasov, Fico „priamu zodpovednosť“ pripisoval SDKÚ a SaS, keďže Maňku priamo nepodporili.
V skutočnosti ho priamo nepodporil ani Fico. Osobne bol agitovať za troch kandidátov Smeru, ale do Banskej Bystrice a Bratislavy medzi dvoma kolami neprišiel."

Treba poznamenať, že R. Fico nebol priamo podporiť ani Moniku Flašíkovú-Beňovú v Bratislave.

Kvalita podnikateľského prostredia sa nezlepšuje.

Je pravdou, že podnikateľské prostredie sa nezlepšuje. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 

V prípade indexu konkurencieschopnosti, ktorý každoročne vypracúva Svetové ekonomické fórum (WEF), sa SR prepadlo zo 71. miesta  v rokoch 2012-2013 na 78. miesto v rokoch 2013-2014. 

Index podnikateľského prostredia od PAS, hovorí o kvalite podmienok na podnikanie. Od posledného kvartálu v roku 2012 postupne stúpal, no je pravdou, že podľa posledných údajov za 4. štvrťrok 2013 nedosahuje úroveň z 2. štvrťroku 2012 - v čase nástupu vlády R. Fica.

Nezamestnanosť mladých ľudí do 25 rokov 32%. Zasa neurobili ste s tým vôbec nič.

Miera nezamestnanosti mladých do 25 rokov bola podľa štvrťročných údajov Eurostat na úrovni 32,8%. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Demagog.SK nehodnotí či vláda s týmto nič neurobila.

Ak by sme sa pozreli na mesačné údaje o nezamestnanosti mladých do 25 rokov podľa Eurostat, posledný údaj za január 2014 hovorí o nezamestnanosti na úrovni 31,3%.

 

…no váš predseda vlády keď nastúpil na funkciu predsedu vlády, tak prvýkrát začal vôbec nejakých ľudí riadiť. Je to jednoducho tak. Nemal tiež žiadnu exekutívnu skúsenosť, ale vôbec žiadnu.

Podľa Oxfordského slovníka, je exekutíva v kontexte Frešovho výroku definovaná nasledovne: 
Denoting or relating to the part of a political administration with responsibility for putting into effect laws drawn up by the legislature.
Exekutívna funkcie v tomto kontexte výkonná funkcia - napr. člen vlády, prezident, predseda vlády.
Podľa Ficovho životopisu bol súčasný predseda vlády v minulosti:
- predseda Klubu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za Stranu demokratickej ľavice v rokoch 1994-1996,
- predseda Väzenskej komisie pri Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky od roku 1995-2003,
- predseda Klubu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za SMER - sociálnu demokraciu v rokoch 2002-2006.
Naďalej zastáva funkciu predsedu politickej strany SMER - sociálna demokracia od roku 1999.

Tieto funkcie však neboli exekutívnymi funkciami. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. 

Za prvé, narástol rapídne dlh za vašej vlády. Váš dlh jednoducho narástol tak, že bude treba spustiť dlhovú brzdu.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť sa vo svojej analýze podrobne venuje vývoju dlhu a tiež aj následkami vyplývajúceho z ústavného zákona a dlhovej brzde. Od 2. štvrťroku 2012 - v čase keď nastúpila vláda R. Fica dlh narástol o takmer 7 p. b. Mechanizmus sankcií sa podľa zákona o dlhovej brzde spúšťa od hranice dlhu 50% HPD, ktorá bola dosiahnutá počas vlády R. Fica. To, ako je vláda zodpovedná za nárast dlhu nehodnotíme. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Radičovej vláda sa so Smerom dohodla v roku 2011 na ústavnom zákone o dlhovej brzde v reakcii na dlhovú krízu v eurozóne. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť uvádza prehľad sankcií, ktoré sa spúšťajú od hranice dlhu 50% HPD.  Túto hranicu dosiahol dlh za vlády R. Fica.