Volby 2017 BBSK v RTVS
Filtre
Nepravda Trvalý odkaz
Úrad pre verejné obstarávanie vám môže dať pokutu až do výšky 200 tis. eur. (za podporu regionálnych výrobcov, pozn.)
Marian Kotleba tu hovorí o sankciách, ktoré hrozia verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi v prípade porušenia predpisov Zákona o verejnom obstarávaní. Znenie zákona hovorí v prípade porušenia princípu rovnakého zaobchádzania o pokute vo výške od 500 do 30 000 eur. Výrok je preto nepravdivý.
Súčasné znenie Zákona o verejnom obstarávaní (ZVO) je postavené na piatich hlavných princípoch: rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie hospodárskych subjektov, transparentnosti, proporcionality, a hospodárnosti a efektívnosti. Podľa §10 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov platí nasledovné:
(2) Verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti.
(3) Príprava a zadávanie zákaziek, koncesií a súťaže návrhov sa nesmú realizovať so zámerom nedovoleného uplatnenia výnimky z tohto zákona alebo narušenia hospodárskej súťaže bezdôvodným zvýhodnením alebo znevýhodnením určitých hospodárskych subjektov.
(4) Voči hospodárskym subjektom z členských štátov sa uplatnia rovnako výhodné podmienky pri zadávaní zákaziek a zadávaní koncesií ako tie, ktoré sa uplatnia voči hospodárskym subjektom z tretích štátov pri vykonávaní Dohody o vládnom obstarávaní alebo inej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Európska únia viazaná.
O sankciách plynúcich z porušenia ZVO hovoril poslanec NR SR za ĽSNS a riaditeľ úradu BBSK Milan Uhrík práve 19. septembra 2017. "Do podmienok na vykonanie verejného obstarávania sme si dali takú klauzulku, že žiadame, aby tie mliečne produkty boli vyrobené na Slovensku" (1:50). V náväznosti na to, podľa slov Uhríka, dostal Banskobystrický kraj od ÚVO upozornenie, že v prípade neodstránenia danej klauzuly hrozí kraju pokuta až vo výške 200 tisíc eur. Podľa §182 ZVO Správne delikty ukladá pokuty za porušenie zákona ÚVO.
Výška pokút je určená v závislosti na tom, ktorý bod zákona bol porušený. Pokuty sa môžu viazať na zmluvnú cenu (5 %), v iných prípadoch môže ÚVO uložit pokutu vo výške od 500 do 30 000 eur. O tom, ako sa postupuje v prípade uloženia pokút za viaceré porušenia sa píše v bode 4: "Pri ukladaní pokuty podľa odsekov 2 a 3 úrad prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti. Ak sa verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ v jednom verejnom obstarávaní dopustí viacerých správnych deliktov, úrad uloží pokutu len za ten správny delikt, za ktorý možno uložiť najvyššiu pokutu; tým nie je dotknuté uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. b)."
Demagog.SK požiadal o vyjadrenie o výške sankcií Úrad pre verejné obstarávanie. Obrdžali sme nasledujúcu odpoveď: "V prípade priamej podpory regionálnych výrobcov (teda priamym zadaním zákazky konkrétnemu dodávateľovi) by išlo o porušenie základných princípov zákona o verejnom obstarávaní, uvedených § 10 ods. 2, resp. 3 zákona o verejnom obstarávaní (princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov či princíp transparentnosti) a o správny delikt podľa § 182 ods. 2 písm. aa) zákona o verejnom obstarávaní, za čo hrozí verejnému obstarávateľovi/obstarávateľovi uloženie pokuty vo výške od 500 do 30 000 eur."
Zavádzanie Trvalý odkaz
…keď sme chceli program (“krompáča a lopaty, pozn.) rozšíriť (zhruba na 500 ľudí, pozn.) tak vláda zmenila Zákonník práce, a tým nám znemožnila pokračovať v tomto programe.
Od spustenia projektu "krompáče a lopaty" v Banskobystrickom samosprávnom kraji (BBSK) v apríli 2014 počítalo vedenie kraja s jeho postupným rozširovaním a dlhodobosťou (viď overenie Kotlebovho výroku o projekte v rovnakej diskusii k voľbám do VÚC). V čase prijatia novely Zákonníka práce bolo do programu regionálneho zamestnávania zapojených 14 obcí, číslo 20 bol pôvodne zamýšľaný cieľ. Účelom prijatia novely bolo predovšetkým riešenie problémov spojených s praxou agentúr dočasného zamestnávania. Marian Kotleba svojim výrokom vytvára falošnú kauzalitu, keď tvrdí, že vláda "zmenila Zákonník práce" v náväznosti na zámer BBSK projekt rozšíriť. Z tohto dôvodu hodnotíme výrok predsedu Banskobystrického kraja ako zavádzajúci.
Podobný výrok Mariana Kotlebu zaznel už 14. februára 2016 v rozhovore pre Topky.sk. Rovnako ním kritizoval vládu SR za znemožnenie rozšírenia a pokračovania projektu BBSK prostredníctvom novely Zákonníka práce. Najsilnejšia kritika vládnej novely zo strany vedenia kraja sa však nachádza už v letnom vydaní propagačného časopisu Bystrický kraj: "Žiaľ, smerácka vláda, vidiac tieto úspechy, s cieľom zabrániť popularite predsedu BBSK, napokon projekt regionálnej zamestnanosti zastavila. Schválila novelu zákonníka práce č. 14/2015 Z. z., ktorou od 1. marca 2015 znemožnila prideľovanie zamestnancov obcí na práce pre BBRSC. V situácii, keď je nezamestnanosť v našom kraji druhé najvyššia na Slovensku, keď tu máme doslova armádu nezamestnaných, je tento krok vlády fackou všetkým slušným občanom" (.pdf, s. 1).
Novela Zákonníka práce č. 14/2015 Z. z. nadobudla účinnosť 1. marca 2015. Jej hlavným cieľom bolo "riešenie problémov vyskytujúcich sa v aplikačnej praxi pri dočasnom prideľovaní zamestnancov" (DPZ). Konkrétne mala byť novým opatrením proti obchádzaniu ustanovení takejto formy zamestnávania, zanedbávaniu porovnateľných pracovných a mzdových podmienok dočasne pridelených zamestnancov, a na podporu spravodlivej hospodárskej súťaži medzi agentúrami dočasného zamestnávania a zamestnávateľmi.
Chýbajúca úprava dĺžky DPZ bola stanovená na dva roky, a opätovné predĺženie dočasného pridelenia u toho istého zamestnávateľa na najviac päťkrát. Obmedzenia sa nevzťahujú na prípady záskoku počas materskej alebo rodičovskej dovolenky, či počas pracovnej neschopnosti zamestnanca. Na druhej strane, dotkli sa i už existujúcich dočasných pridelení.
Podľa čl. I, ods. 7 novely sa za dočasné pridelenie považuje aj taký výkon práce zamestnancom, kedy
a) právnická osoba alebo fyzická osoba ukladá zamestnancovi pracovné úlohy, organizuje, riadi a kontroluje jeho prácu a dáva mu na tento účel pokyny,
b) táto činnosť sa vykonáva prevažne v priestoroch právnickej osoby alebo fyzickej osoby a prevažne jej pracovnými prostriedkami alebo táto činnosť sa prevažne vykonáva na zariadeniach právnickej osoby alebo fyzickej osoby a
c) ide o činnosť, ktorú má právnická osoba alebo fyzická osoba ako predmet svojej činnosti zapísanú v príslušnom registri.
c) ide o činnosť, ktorú má právnická osoba alebo fyzická osoba ako predmet svojej činnosti zapísanú v príslušnom registri.
Týmto opatrením bolo agentúram dočasného zamestnávania znemožnené tváriť sa, že neposkytuje zamestnancov, ale len službu, v akom prípade by fakticky nespadala pod označenie agentúra dočasného zamestnávania.
Autorky portálu podnikam.sk Lucia Regecová a Danica Valentová uvítali sprísnenú úpravu DPZ, zároveň však upozornili na jej možné negatívne dôsledky, ako napríklad zníženie flexibility práce a ochoty zamestnávateľov prijímať nových zamestnancov.
Nepravda Trvalý odkaz
…300 kilometrov ciest bolo úplne obnovených, ďalšie stovky kilometrov boli opravené…
V priebehu funkčného obdobia predsedu BBSK Mariana Kotlebu bolo podľa dostupných zdrojov opravených niekoľko desiatok kilometrov ciest. Nie sú verejne dostupné presné informácie o počte opráv a obnov ciest, ani dĺžka opravených a obnovených úsekov. Porovnanie stavu ciest II. a III. triedy v júni 2013 a v júni 2017 na základe analýzy Slovenskej správy ciest pritom nepotvrdzuje slová Kotlebu. V roku 2013 bolo 333,295 km ciest II. triedy vo veľmi dobrom stave, v roku 2017 bolo takto klasifikovaných už len 316,766 km. Úsekov vo veľmi dobrom stave ubudlo aj u ciest III. triedy, kým v roku 2013 bolo 770,809 km hodnotených takto, v roku 2017 bolo zaradených do kategórie vo veľmi dobrom stave 761,390 km. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.
Podľa webovej stránky Banskobystrickej regionálnej správy ciest (BBRSC) je v správe tejto spoločnosti 2 556 km ciest II. a III. triedy a 1107 mostných objektov, nachádzajúcich sa na území BBSK. O skutočnosti, že sa počas funkčného obdobia Mariana Kotlebu (2013 - 2017) v Banskobystrickom samosprávnom kraji opravili minimálne desiatky kilometrov ciest, hovoria spravodajské články, ale aj výročné správy BBRSC. Agentúra TASR v máji 2017 informovala o sume viac ako 1,2 milióna eur, ktorú v uvedenom roku vynaloží BBSK na opravu ciest druhej a tretej triedy v okresoch Zvolen, Detva a Krupina. Poslanci kraja schválili v tomto roku na obnovu ciest infraštruktúry v kraji deväť miliónov eur. Článok však neobsahuje informáciu, koľko kilometrov ciest sa má za spomínanú čiastku opraviť.
O financiách, vynaložených na opravu ciest v BBSK, hovoria aj každoročné výročné správy BBRSC. Informáciu o počte opravených kilometrov komunikácii v kraji však poskytuje len správa z roku 2015, podľa ktorej bolo v tomto roku opravených 38,34 km ciest v sume 5 689 982,85 eur. (.pdf, s. 11) Ide zároveň o zatiaľ posledný rok, z ktorého BBRSC zverejnila výročnú správu.
O počte zrekonštruovaných kilometrov píšu aj Bystrické veci v článku zo dňa 1. novembra 2017. Portál vyžiadal informácie o opravách ciest od každého samosprávneho kraja, z týchto údajov vyplýva, že v období 2014-2016 sa v BBSK opravilo 137 km ciest.
Stav ciest pravidelne monitoruje Slovenská správa ciest. V roku 2013 (.pdf, s. 41) bolo v správe Banskobystrického samosprávneho kraja 609,331 km ciest II., a 1 856,960 ciest III. triedy. V roku 2017 (.pdf, 41) sa kraj staral o 602,383 km ciest II. a o 1 843,383 km ciest III. triedy. Rozdelenie úsekov do jednotlivých kategórií v rokoch 2013 a 2017 a zmena v km sú zachytené v tabuľkách.
Neoveriteľné Trvalý odkaz
…kde sa nám prepadáva cesta ako pri Kokave (…) neopravuje sa to, lebo je to nákladné…
Zlý stav cesty medzi obcami Kokava nad Rimavicou a Sihla, resp. Lom nad Rimavicou je dlhoročný problém regiónu. Nepodarilo sa nám však zistiť, či sú dôvodom absencie kompletnej rekonštrukcie tejto cesty predpokladané vysoké náklady. Z tohto dôvodu hodnotíme výrok Jána Luntera ako neoveriteľný.
Cesta, ktorú Lunter spomína vo svojom výroku, je komunikácia tretej triedy III/2724 (podľa starého číslovania III/526 12) medzi obcami Kokava nad Rimavicou (okres Poltár) a Lom nad Rimavicou (niektoré zdroje uvádzajú aj obec Sihla - obe v okrese Brezno), ktoré sa nachádzajú v Banskobystrickom samosprávnom kraji (BBSK). Táto cesta je podľa agentúrnej správy TASR z mája 2016 už roky v dezolátnom stave. Podľa tejto správy zaslali v uplynulom roku (2016) starostovia obcí okresu Poltár na BBSK a Regionálnu správu ciest BBSK petíciu za urýchlenú opravu 18 km dlhého úseku tejto cesty. Tá ani v minulom roku nebola zaradená do zoznamu opráv ciest na príslušný rok. Hovorkyňa BBSK Michaela Piliarová však uviedla, že sa naďalej pripravuje zoznam rekonštrukcií ciest II. a III. triedy v BBSK z prebytku z krajského rozpočtu BBSK za rok 2015, ktorý činil zhruba 6,8 milióna eur. Dodala však, že "v predbežnom zozname, ktorý navrhovali samotní poslanci za jednotlivé okresy, sa ... uvedená cesta tiež nenachádza. Rokovania o zaradení ciest do zoznamu medzi poslancami BBSK však ešte prebiehajú."
Hoci podľa spomínaného článku sa obyvatelia regiónu a miestne samosprávy zasadzujú za rozsiahlu opravy uvedenej cesty už niekoľko rokov, doposiaľ došlo len k jej čiastočnej rekonštrukcii. Takou bola napríklad sanácia zosuvu na tejto ceste, ktorú realizoval BBSK na základe zmluvy z novembra 2012. (.pdf) Z dostupných zdrojov sme však nezistili, čo je dôvodom pokračujúceho odkladu rozsiahlejšej opravy spomínanej cestnej komunikácie.
Pravda Trvalý odkaz
Priamu podporu regionálnych výrobcov doslova zakazuje súčasné znenie zákona o verejnom obstarávaní a my ako strana (ĽSNS, pozn.) sme predložili do parlamentu novelu zákona o verejnom obstarávaní (…) naša novela neprešla …
Návrh novely Zákona o verejnom obstarávaní (ZVO) od štyroch poslancov Ľudovej strany Naše Slovensko bol do NR SR doručený 18. augusta 2017. Dňa 19. septembra 2017 bol tento návrh v rámci 19. schôdze parlamentu zamietnutý. Súčasné znenie ZVO je postavené na piatich hlavných princípoch: rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie hospodárskych subjektov, transparentnosti, proporcionality, a hospodárnosti a efektívnosti. Znenie zákona prikazuje rovnaké zaobchádzanie s uchádzačmi verejného obstarávania. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Podľa §10 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov platí nasledovné:
(2) Verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti.
(3) Príprava a zadávanie zákaziek, koncesií a súťaže návrhov sa nesmú realizovať so zámerom nedovoleného uplatnenia výnimky z tohto zákona alebo narušenia hospodárskej súťaže bezdôvodným zvýhodnením alebo znevýhodnením určitých hospodárskych subjektov.
(4) Voči hospodárskym subjektom z členských štátov sa uplatnia rovnako výhodné podmienky pri zadávaní zákaziek a zadávaní koncesií ako tie, ktoré sa uplatnia voči hospodárskym subjektom z tretích štátov pri vykonávaní Dohody o vládnom obstarávaní alebo inej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Európska únia viazaná.
Dokument Princípy verejného obstarávania Úradu pre verejné obstarávanie podrobnejšie špecifikuje rozpory s princípmi zákona. Princíp nediskriminácie sa uplatňuje hlavne z dôvodu zamedzenia subjektívneho hodnotenia a diskriminácie teritoriálne vzdialených či zahraničných záujemcov (.pdf, s. 1).
V rámci 19. schôdze NR SR so začiatkom 5. septembra 2017 boli predložené dva návrhy na novelu ZVO. Jeden od poslancov strany MOST-Híd Petra Antala, Bélu Bugára a Gábora Gála, druhý od poslancov strany ĽSNS Mariana Kotlebu, Rastislava Schlosára, Milana Uhríka a Martina Beluského. Prvý návrh bol schválený 14. septembra 2017 a vstupuje v účinnosť 1. novembra 2017. Hlavnou časťou druhého návrhu bolo vloženie §34a, ktorý mal (vrátane nadpisu) znieť nasledovne:
„§34a Pôvod na území Slovenskej republiky
Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ môže požadovať, aby bol uchádzač alebo záujemca občanom Slovenskej republiky alebo právnickou osobou, ktorej konečnými vlastníkmi sú výlučne alebo prevažne občania Slovenskej republiky alebo právnické osoby so sídlom na území Slovenskej republiky.“
(.rtf, s. 2). Tento návrh bol 19. septembra 2017 zamietnutý.
