Minister financií Peter Kažimír v kresle diskusnej relácie O 5 minút 12 obhajoval rozpocet a ekonomickú situáciu krajine voci opozicnému Ivanovi Švejnovi z Most-Híd. Švejna povedal približne o polovicu menej faktických výrokov ako Kažimír, no takmer rovnaký pocet faktických prešlapov. Minister financií spravil chyby v uvádzaní zamestnanosti a nezamestnanosti alebo napríklad úctovných stratách ŽSSK. Švejna viackrát chyboval pri štatistikách o nezamestnanosti.
Štátny rozpocet
Filtre
Zavádzanie Trvalý odkaz
…ale dôležité je aj to, že v celej eurozóne, aj v Európe sa znižuje, nielen u nás, ale znižuje sa nezamestnanosť. To znamená, že celá tá Európa postupne znižuje tú mieru nezamestnanosti a v rámci porovnávania my stále sa z toho pomyselného zlého rebríčka nehýbeme.
Švejna správne uvádza, že Slovensko sa stále nachádza medzi najhoršími krajinami z hľadiska úrovne nezamestnanosti. Avšak v posledných mesiacoch nemôžme hovoriť o klesajúcej nezamestnanosti v EÚ alebo eurozóne, no naopak, na Slovensku hovoríme miernom klesaní až stagnácii. Výrok hodnotíme ako zavádzanie.
Podľa Eurostat v posledných dvoch mesiacoch nezamestnanosť v EÚ a eurozóne rastie. Naopak posledné štyri mesiace môžeme hovoriť o poklese alebo stagnácii nezamestnanosti na Slovensku.
Postavenie Slovenska v rámci "pomyselného zlého rebríčka" nezamestnanosti, tak s jednou výnimkou sme od októbra 2013 na šiestom mieste (v tabuľke označené ako "Rank SR"). V septembri 2014 Slovensko figurovalo dokonca na mieste piatom.
Pravda Trvalý odkaz
…prišla iná metodika prepočtu (ESA 2010, pozn.), čo je veľmi dôležité, ale skutočne to malo velikánsky dosah na to, že aké môžu výdavky.
Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže zmenou metodiky prepočtu národných a regionálnych účtov dochádza aj k zmene v dosahu na výdavky. Európsky systém národných a regionálnych účtov ESA 2010 je najnovší medzinárodne porovnateľný účtovný rámec EÚ pre systematický a podrobný opis ekonomiky. Zmeny v metodike systému národných účtov ESA 2010 oproti doteraz používanej ESNÚ 95 (ESA 95) sú orientované na zachytenie zmien ekonomickej reality v podmienkach narastajúcej globalizácie. Nová metodika prikrášli niektoré makroekonomické ukazovatele. Vláda sa
tak pravdepodobne vymaní zo spodnej hranice dlhovej brzdy 55 percent HDP
a bude môcť stopnúť reštrikčné opatrenia.
Základné zmeny: Dôslednejšie sa uplatňuje princíp zmeny vlastníctva, výdavky na výskum a vývoj sa považujú za investície, mení sa prístup k zaznamenaniu vojenských výdavkov na zbrojné systémy, dochádza k zmenám v klasifikácii inštitucionálnych sektorov, nefinančných a finančných aktív, transakcií a ostatných tokov.
"Podľa šéfa rezortu financií Petra Kažimíra môžme v súčasnosti povedať, že do výpočtu hrubého domáceho produktu budú podľa novej metodiky ESA 2010 vstupovať nové faktory, ktoré úroveň tohto ukazovateľa ovplyvnia smerom k vyššiemu rastu. Ide napríklad o zohľadňovanie výdavkov na vedu a výskum a na vojenskú techniku ako investícií." (SITA/openiazoch.zoznam.sk)
Neoveriteľné Trvalý odkaz
lebo aj pri 19% sadzbe nikdy sme neprekročili 50 % firiem, ktoré by platili viac ako jedno euro na daniach
Podobný výrok overoval Demagog.SK presne pred rokom v debate o rozpočtoch V politike 8. decembra 2013. Podobne ako vtedy, ani dnes Demagog.SK nemá k dispozícii údaje o počte firiem s nulovou daňovou povinnosťou. Jediné informácie sú od samotného ministra financií. Nedohľadali sme ani žiadne informácie od IFP. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.
Minister financií 11. novembra 2013 uviedol na tlačovej konferencii, že v súčasnosti približne 60% právnických osôb neplatí daň z príjmu.
Rovnaké čísla uviedol 29. novembra 2013 v rozprave o novele zákona a dani z príjmov, ktorá zavádzala daňové licencie:
"Naozaj, posledných, posledných, posledné 4 roky ten priemer počtu právnických osôb, ktoré malo nulovú daňovú povinnosť, bolo okolo 60 %. Ale pozrime sa ďalej dopredu, do veľmi dobrých rokov, do rokov 2006, 2007, 2008. A tu sa snáď všetci zhodneme, že to boli roky vrcholy konjunktúry. Vrcholy svetovej konjunktúry a najvyšších ekonomických rastov, najväčšej ziskovosti aj na Slovensku. A mám pre vás veľmi zlú správu. Aj v tom období priemer počtu firiem, ktoré mali nulovú daňovú povinnosť, bolo 53 %."
Ziskovosti firiem sa venuje Filip Glasa, ktorý na základe údajov z portálu Finstat.sk vypočítal, že až 72% firiem je v zisku. Výpočet je však z len z 5 tisíc firiem, čo vzľadom na celkový počet (cca 160 tisíc) považujeme za obmedzenú vzorku, ktorá nevyvracia ani nepotvrdzuje slová P. Kažimíra. Základný predpoklad je, že firmy v strane majú nulovú daňovú povinnosť - nemajú z čoho platiť daň z príjmov.
Pravda Trvalý odkaz
platenie daňovej licencie znamená len zálohu na daň. To znamená, môžete si túto sumu, ktorá záleží od toho, aký máte aj typ spoločnosti, si môžete odpočítať od daňovej povinnosti v ďalších rokoch.
Kažimír správne hovorí, že firmy si môžu daňovú licenciu odčítať od kladnej daňovej povinnosti v danom roku a následne ďalších troch rokoch, ako je uvedené v § 46b v Zákone o dani z príjmov Predpis č. 595/2003 Z. z. Daňovú licenciu si nemôžu odpočítať firmy, ktoré platia nulové dane. Je však prirodzené, že si túto licenciu nemôžu odpočítať z daní, keďže ide o odpočet z kladného daňového základu. Výrok preto, hodnotíme ako pravdivý.
§ 46b v Zákone o dani z príjmov Predpis č. 595/2003 Z. z. (.pdf, s. 91):
"Kladný rozdiel medzi daňovou licenciou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní je možné započítať na daňovú povinnosť pred uplatnením preddavkov na daň (§ 42) najviac v troch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach."
Odborný stavebný portál ASB.sk:
"V skutočnosti však platbu za licencie pocítia len firmy, ktoré sú
v strate a nemali by teda platiť žiadnu daň. Platbu za licenciu si bude
možné totiž odpočítať z daní ... ak
firma skončí v roku 2014 v strate, bude musieť zaplatiť poplatok za
licenciu. V prípade, že aspoň v jednom z nasledujúcich troch rokov
skončí v zisku, bude si môcť zaplatenú licenciu odpočítať z daní.
Samozrejme len v prípade, že výška dane bude na to dostatočne vysoká. Ak
to niekto v nasledujúcich troch rokoch nestihne, o tieto peniaze
definitívne príde."
Pravda Trvalý odkaz
…ostatní malí musia sa skladať po 480, respektíve 960 euro (na daňové úľavy pre iné firmy, pozn.)
Ivan Švejna hovorí o daňovej licencii, ktorú budú od roku 2015 platiť firmy vo výške 480, 960 alebo 2280 eur v závislosti na tom, či platia DPH a veľkosti obratu. Licenciu vo výške 480 a 960 eur budú platiť podnikatelia s výškou obratu do 500 tisíc eur a teda malí podnikatelia. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Daňovú licenciu schválila Ficova vláda v roku 2013, prvé licencie za rok 2014 budú firmy odvádzať od marca (respekt. od júna) 2015. Výška licencie pre jednotlivé subjekty bude nasledovná:
- 480 eur pre neplatcov DPH s ročným obratom do 500 tisíc eur
- 960 eur pre platcov DPH s ročným obratom do 500 tisíc eur
- 2280 eur pre platcov DPH s ročným obratom nad 500 tisíc eur
Licencia má slúžiť ako nástroj na výber daní aj od firiem, ktoré vykazujú nízku alebo nulovú aktivitu a zamedziť tak úniku daní. Pôsobí ako preddavok dane, ktorý firma zaplatí a pokiaľ je jej daň vyššia ako výška licencie, firma doplatí rozdiel.
Firma si môže najviac v troch po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach započítať do dane časť daňovej povinnosti, ktorá je vyššia ako daňová licencia.
Most-Híd inicioval v marci tohto roku podanie tohto zákona na Ústavý súd. Na podaní sa podieľa aj Ivan Švejna ako podpredseda strany, podľa ktorého sú licencie protiústavné.
