Norbert Dolinský sa s Igorom Matovicom porozprával o jeho živnosti, kvôli ktorej mu hrozí strata poslaneckého mandátu v Národnej rade. Matovic spomínal podobné prípady, ktoré riešil Výbor pre nezlucitelnost funkcií, vyzdvihoval svoju doterajšiu parlamentnú a celkovo opozicnú aktivitu, spomenul tiež kauzu Bašternák a odvolávanie Kalináka.
S Igorom Matovicom o jeho mandáte, živnosti a opozicnej cinnosti
Filtre
Neoveriteľné Trvalý odkaz
On (Robert Fico, pozn.) sa k tomu priznal, 2650 eur platí a hodnota toho nájmu je 7500 eur. Rozdiel je 5000 eur a to robí už 47. alebo 48. mesiac.
Premiér Fico sa do spomínaného bytu v komplexe
Bonaparte nasťahoval v októbri 2012. Od októbra (vrátane) 2012 do
októbra 2016 už uplynulo 49. mesiacov. Informácie o cenách bytov v
komplexe Bonaparte nie sú verejne známe, premiér verejnosť informoval,
že za prenájom platí 2 650 eur a za energie 200 eur. Matovičom uvádzaná
cena 7500 eur pochádza z jeho výpočtu na základe rozlohy bytu.
Pravidovsť týchto údajov overiť nevieme.
Bonaparte nasťahoval v októbri 2012. Od októbra (vrátane) 2012 do
októbra 2016 už uplynulo 49. mesiacov. Informácie o cenách bytov v
komplexe Bonaparte nie sú verejne známe, premiér verejnosť informoval,
že za prenájom platí 2 650 eur a za energie 200 eur. Matovičom uvádzaná
cena 7500 eur pochádza z jeho výpočtu na základe rozlohy bytu.
Pravidovsť týchto údajov overiť nevieme.
Podľa SME,
premiér Fico mal za byt platiť za prenájom 2 650 eur, za energie
ďalších 200 eur mesačne. K tejto sume sa premiér priznal a tvrdil, že
vďaka manželkiným príjmom si môžu dovoliť prenajímať tento byt. Podľa
niekoľkých realitných agentúr sa ceny za menšie byty v komplexe
Bonaparte pohybujú nad cenou nájmu 3000 eur/mesiac (187 m2 - 3200 eur/mesiac, 281 m2 - 4600 eur/mesiac). Server aktuality.sk
priniesol odhad hovoriaci o cene minimálne 5000 eur mesačne za byt. V
porovnaní s ostatnými menšími bytmi môže byť cena bytu premiéra Fica
značne vyššia, keďže rolu nezohráva len rozloha bytu (v prípade Fica ide
o byt s rozlohou 377 metrov štvorcových )a terasy (101,5 metrov
štvorcových), ale aj fakt, že ide o strešný byt. Matovič sa o výške
nájomného za byt premiéra Fica vyjadroval už miekoľkokrát. V júni denník
Pravda
priniesol informáciu, podľa ktorej poslanec Matovič prepočítal hodnotu
nájmu podľa rozlohy bytu. V prípade, že by sa cena nájmu odvíjala len od
rozlohy, pri sume približne 17 eur/m2 v prípade bytu s rozlohou 377 m2,
by odhadovaná výška nájmu činila podľa uvedeného článku 6500 eur za
mesiac. Matovič pri tom ešte rátal cenu energií vo výške 800 eur/mesiac.
To by dokopy činilo 7300 eur/mesiac.
Neoveriteľné Trvalý odkaz
Ďalšie informácie, myslím zo včera, z predvčera, že (Kaliňák, pozn.) dohodil svojmu susedovi 3 miliónovú zakázku v korunách na ochranu neviem akej hranice, niekde v Čiernej Hore, tuším.
Firma Erupsi Mareka Turčana v roku 2013 dostala
dotáciu 92-tisíc eur (2 801 718 slovenských korún) na vypracovanie
projektu ochrany hranice Čiernej Hory. O prípade informoval denník SME, zmluva o poskytnutí dotácie
je verejne dostupná. Matovičom uvedené informácie korešpondujú s
mediálnymi správami. Projekt schválila Agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu, ktorej partnerskou organizáciou bolo ministerstvo vnútra. Nemôžeme hodnotiť, či išlo skutočne o "dohodenie" zakázky, preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný.
Projekt
prebiehal v rámci oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky z
programu SlovakAid. Partnerskou organizáciou, ktorá určovala dotáciu
bolo ministerstvo vnútra. Mnisterstvo vnútra s a k prípade vyjadrilo takto: "Ministerstvo vnútra ani minister vnútra nemali nijaký vplyv na jeho prípravu či realizáciu".
V roku 2013 bol ministrom Robert Kaliňák,
ktorý v roku 2012 Čiernu Horu aj osobne navštívil. Táto návšteva bola
medializovaná, pretože v ten istý deň (5. júna) Kaliňák kupoval podiel
vo firme FoRest s.r.o za jedno euro od Róberta Pintéra. O tomto prípade informovala Aliancia Fair-play. Na zhromaždeňí bol prítomný aj Marek Turčan, kto robil zapisovateľa. Turčan poskytuje Kaliňákovi právny servis a kedysi boli v rovnakej advokátskej kancelárii, zároveň Kaliňáka nahradil v orgánoch firiem, keď kvôli politike musel Kaliňák ukončiť svoje podnikateľské aktivity.
Pravda Trvalý odkaz
Novinári zistia, že Kaliňákov syn a Bašternákova dcéra chodia do tej istej triedy, do tej istej škôlky.
Denník N uverejnil 23. septembra 2016 článok
so zistením, že deti ministra vnútra Roberta Kaliňáka a podnikateľa
Ladislava Bašternáka navštevujú tú istú škôlku. Z vyjadrení novinárov vyplýva, že v danej škôlke je len 10-15 detí, tento počet odpovedá počtu detí v jednej triede. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Týždenník Trend a Denník N informovali o zisteniach, že deti Kaliňáka a Bašternáka navštevujú tú istú škôlku. V týchto článkoch explicitne nevystupuje informácia, že spomínané deti
chodia aj do tej istej triedy. V pozadí videorozhovoru s ministrom
Kaliňákom, ktoré patrilo ku článku Denníka N, počuť novinára Eugena
Kordu z .týždeň klásť ministrovi otázku: "Vy ste fakt nevedeli, že vaše deti chodia do tej istej škôlky, do ktorej chodí asi 10 alebo 15 detí?" Malý počet škôlkarov môže skutočne znamenať, že deti chodia do jednej triedy.
chodia aj do tej istej triedy. V pozadí videorozhovoru s ministrom
Kaliňákom, ktoré patrilo ku článku Denníka N, počuť novinára Eugena
Kordu z .týždeň klásť ministrovi otázku: "Vy ste fakt nevedeli, že vaše deti chodia do tej istej škôlky, do ktorej chodí asi 10 alebo 15 detí?" Malý počet škôlkarov môže skutočne znamenať, že deti chodia do jednej triedy.
Minister počas rozhovoru s médiami opakoval, že sa s
Bašternákom štyri roky nevidel a pri zistení, že ich deti chodia do tej
istej škôlky, sa tváril prekvapene. Po chvíli označil redaktorov za
eštebákov a odmietol sa vyjadrovať ku svojim rodinným záležitostiam.
Bašternákom štyri roky nevidel a pri zistení, že ich deti chodia do tej
istej škôlky, sa tváril prekvapene. Po chvíli označil redaktorov za
eštebákov a odmietol sa vyjadrovať ku svojim rodinným záležitostiam.
Pravda Trvalý odkaz
Ústavný súd, tiež tí sudcovia sa volia cez parlament.
Ústavných sudcov vymenúva prezident SR na návrh Národnej rady SR. Kandidáti na ústavných sudcov
sú teda vyberaní parlamentom a hoci je na rozhodnutí prezidenta či ich
vymenuje, parlament je jediná inštitúcia s právom výberu konkrétnych
kandidátov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
sú teda vyberaní parlamentom a hoci je na rozhodnutí prezidenta či ich
vymenuje, parlament je jediná inštitúcia s právom výberu konkrétnych
kandidátov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Voľbu a postavenie ústavných sudcov upravuje Ústava Slovenskej republiky (.pdf) a Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993(.pdf) o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov.
Sudcovia Ústavného súdu sú vymenúvaní prezidentom SR na návrh Národnej rady SR: "Prezident
vymenúva a odvoláva sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky,
predsedu a podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky, prijíma sľub
sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky a sľub generálneho
prokurátora (...) Ústavný súd sa skladá z trinástich sudcov. Sudcov
ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky
na dvanásť rokov prezident Slovenskej republiky. Národná rada
Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov,
ktorých má prezident Slovenskej republiky vymen" (Článok 102 a 134,
Ústava SR). Hoci parlament navrhne prezidentovi kandidátov na post
ústavných sudcov, neznamená to, že ich prezident automaticky vymenuje. V
súčasnosti má Ústavný súd namiesto trinástich iba desať členov.
Konkrétnych kandidátov na zvyšných troch sudcov odmietol prezident
Andrej Kiska, ešte v roku 2014 vymenovať. Spomedzi navrhovaných
kandidátov vymenoval iba jednu sudkyňu - Janu Baricovú.
Na prezidenta následne kandidáti podali sťažnosť,
pričom III. senát Ústavného súdu v marci 2015 v tejto veci rozhodol, že
prezident prekročil vymedzený rozsah svojej právomoci.
pričom III. senát Ústavného súdu v marci 2015 v tejto veci rozhodol, že
prezident prekročil vymedzený rozsah svojej právomoci.
V júli 2016 prezident oznámil, že navrhovaných kandidátov
- Evu Fulcovú, Juraja Sopoligu, Miroslava Ďuriša, Janu Laššákovú a
Mojmíra Mamojku za sudcov nevymenuje, pričom v prípade každého kandidáta
svoje stanovisko podrobne písomne odôvodnil. V septembri kandidáti na
sudcov opätovne podali sťažnosť na prezidenta.
- Evu Fulcovú, Juraja Sopoligu, Miroslava Ďuriša, Janu Laššákovú a
Mojmíra Mamojku za sudcov nevymenuje, pričom v prípade každého kandidáta
svoje stanovisko podrobne písomne odôvodnil. V septembri kandidáti na
sudcov opätovne podali sťažnosť na prezidenta.
Pravda Trvalý odkaz
Opatrovateľský príspevok, tí rodičia, ktorí sa rozhodnú opatrovať svoje postihnuté dieťa, iba 12 rokov sa im ráta (…), aj keď budú opatrovať svoje dieťa 30 rokov, sa im ráta do dôchodku.
Jedným z cieľov poslancov z klubu OĽaNO-Nova je aj zlepšenie sociálneho systému. Príkladom legislatívnej iniciatívy klubu v tomto smere je aj návrh o sociálnom poistení, ktorý bol prerokovaný 21. septembra 2016. Igor Matovič v tomto výroku zdôvodňuje tento návrh, ktorý potom nebol posunutý do druhého čítania. Cieľom návrhu (.rtf) bolo zmeniť súčasné nastavenie, kedy "osoba starajúca sa o ťažko zdravotne postihnutú osobu (je, pozn.) povinne dôchodkovo poistená najviac na obdobie 12 rokov, hoci sa tejto činnosti venuje aj omnoho dlhšie časové obdobie." Informácie poskytnuté Sociálnou poisťovňou potvrdzujú tento stav, výrok hodnotíme ako pravdivý.
"Poberateľ opatrovateľského príspevku
môže byť v Sociálnej poisťovni prihlásený na dôchodkové poistenie
(poistné za neho platí štát) v rozsahu najviac 12 rokov, ak má trvalý
pobyt na území Slovenska, nie je dôchodkovo poistený ako zamestnanec
alebo samostatne zárobkovo činná osoba, nemá priznaný predčasný alebo
invalidný dôchodok, nedovŕšil dôchodkový vek a podal prihlášku na
dôchodkové poistenie z dôvodu poberania opatrovateľského príspevku.
Dôchodkové poistenie osobe, ktorá poberá opatrovateľský príspevok,
zaniká dňom skončenia poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie
alebo dňom, v ktorom zanikla skutočnosť podmieňujúca povinné dôchodkové
poistenie," povedal Ing. Peter Višváder, riaditeľ komunikačného
odboru Sociálnej poisťovne ešte 7. apríla 2014. Rovnako sa to dnes (3.
októbra 2016) píše na oficiálnych stránkach Sociálnej poisťovne: "Povinné dôchodkové poistenie
fyzickej osobe, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie,
zaniká dňom skončenia poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie,
najneskôr dňom získania 12 rokov povinného dôchodkového poistenia."
13.
júna 2016 sa však aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny
nechalo počuť, že chce zmeniť tento stav a spomenulo novelu zákona. "Návrh
obsahuje odstránenie doterajšej hranice 12 rokov na účely platenia
poistného štátom na dôchodkové poistenie za fyzické osoby, ktoré sa
starajú o ťažko zdravotne postihnuté osoby." Momentálne je novela v pripomienkovom konaní.
