Rozpoctové plusy a mínusy

V politike, Ľuba Oravová, odkaz na videozáznam

V nedelnej relácii V politike sa vystriedali dve dvojice diskutujúcich politikov. V prvej casti relácie sa Peter Kažimír snažil zdôraznit pozitíva budúcorocného rozpoctu, ktorý schválila vláda minulý týžden. Minister financií si dával pri svojich tvrdeniach relatívny pozor, pocas necelých 40-tich minút diskusie vyslovil len jedno nepravdivé tvrdenie. Nesprávne uvádzal informáciu o zamestnancoch, ktorí sú platení priamo zo štátneho rozpoctu. Hovoril o 125 tisíc zamestnancoch, skutocný pocet je však približne o 100 tisíc väcší. Ivan Švejna vycítal reforme ESO neplnenie jej vlastných cielov, avšak ciele a údaje, ktoré menoval boli chybné.

V druhej casti relácie sa stretli predsedovia mimoparlamentných politických strán: József Berényi za SMK a Andrej Danko za SNS. Ich debata sa prekvapivo nevenovala prevažne problematike národnostných menšín, ale obaja hovorili aj o vnútrostraníckych otázkach ci o vztahu SR s EÚ. József Berényi prehána pocet starostov, primátorov a poslancov mestských a miestnych zastupitelstiev, ktorí kandidovali v komunálnych volbách za jeho stranu. Na druhej strane predseda SNS hovoril o zmenených pravidlách volieb do Európskeho parlamentu, takáto legislatíva však nie je schválená. Faktického omylu sa dopustil pri scítaní ziskov telekomunikacných operátorov, ked viacnásobne prehnal skutocné údaje. Andrej Danko si tiež nesprávne myslí, že preferencie jeho strany sú porovnatelné s preferenciami rakúskej FPÖ z obdobia, ked sa jej lídrom stal Heinz-Christian Strache. Napokon sa nevyhol ani zavádzaniu pri poznámke o príspevku na cestu do práce a z práce v Grécku. Z našich štatistík vyplýva, že predseda SNS si pocínal v diskusii z faktického hladiska najmenej úspešne. Výroky priebežne doplname.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Nezamestnanosť na južnom Slovensku rastie …

Do nasledujúcej tabuľky sme vybrali slovenské okresy, ktoré majú spoločnú hranicu s Maďarskom a v rámci nich porovnali vývoj nezamestnanosti za posledných 5 rokov.
Tabuľka:


Zdroj: Štatistický úrad SR (Trh práce - Evidovaná nezamestnanosť)

Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože v drvivej väčšine prípadov ide naozaj o trend rastúcej nezamestnanosti, prípadne stagnácie. Jedinú výnimku tvorí okres Banskej Štiavnice, kde došlo v rokoch 2011-12 k poklesu nezamestnanosti o takmer 1 percentuálny bod

Denník Pravda priniesol 28.7.2013 informáciu, že nezamestnanosť nad 20% bola v roku 2012 vo 18 okresoch, pričom najvyššia v Rimavskej Sobote (34,06%), Revúcej (31,06%), Poltáry (28,05%), Kežmarku (27,91%) a Sabinove (25,46%), teda na územiach južného Slovenska.

… prečo taký veľký odliv kapitálu, prečo na ziskoch a tantiem odchádza zo Slovenska ročne to čo je výška štátneho rozpočtu takmer 14,5 miliardy odchádza na ziskoch všetkých zahraničných investorov …

Ak by sme vychádzali zo štatistiky Štatistického úradu SR, tak odlev dôchodkov z majetku platených do zahraničia je na úrovni 4,2 mld. eur resp. približne 3,2 mld v čistom. Podľa analýzy denníka Pravda, je odlev ziskov do zahraničia na úrovni 2 mld. ročne. Danko uvádza sumu značne vyššiu. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. 

Denník Pravda sa zaoberal odlevom ziskov spoločností do zahraničia. Suma ktorú vyčíslil denník Pravda, je suma pohybujúca sa ročne na úrovni 2 mld. eur, čiže asi sedmina príjmov rozpočtu 2014. Za posledných desať rokov sa suma pohybovala na úrovni 19,5 mld. eur. Sem boli započítané zisky bánk, firiem z oblasti energetiky, telekomunikácií a priemyslu.


Andrej Danko však má pravdu v tom, že suma, ktorú uvádza je približne rovnaká ako výška štátneho rozpočtu. Konkrétne, rozpočet na rok 2013 počíta s príjmami na úrovni približne 14 miliárd a výdavkami približne na úrovni 17 miliárd eur.

Pravda (15. júla 2013): "Podľa posledných zosumarizovaných údajov najmä banky, firmy z oblasti energetiky, telekomunikácií či rôznych sfér priemyslu poslali vlani zo ziskov vytvorených na Slovensku do zahraničia viac ako dve miliardy eur. Podobne to podľa analytikov bude aj tento rok. (...) Odlev firemných ziskov do zahraničia za posledných desať rokov však dosiahol už 19,5 miliardy eur."

Počúvať o Grékoch, ktorí naozaj dostávajú príspevok na cestu z práce a do práce

Po podrobnom vyhľadávaní správ v angličtine ohľadom príspevkov na cestu do práce v Grécku sme nenašli žiadne informácie, ktoré by potvrdzovali slová Andreja Danka. Naopak, podarilo sa nám nájsť minimálne dve správy, ktoré hovoria o existencii iniciatívy s názvom "money back", ktorá združuje obchodníkov do siete, v rámci ktorej ponúkajú ľuďom poskytnutie zľavy na ich nákup v prípade predloženia cestovného lístka. Cieľom tejto iniciatívy má byť zvýšiť povedomie o environmentálnych záležitostiach a podporiť používanie hromadnej dopravy. O tejto správe informujú portály clubmetropolitan.ro a keeptalkinggreece.com s odvolaním na grécke portály.

Táto iniciatíva je vzdialená tomu, čo sa snačí naznačiť Andrej Danko, teda že Gréci si nechávajú preplatiť veci, na ktoré nemajú nárok. Jeho výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.

… treba sa pozrieť aj na práva Slovákov v Maďarsku a porovnať si napríklad otázku volebného práva, kedy sa Slováci musia registrovať či idú na základe národnostného alebo iného princípu voliť.

Príslušníci slovenskej menšiny v Maďarsku sa naozaj musia registrovať, ak sa chcú v Maďarsku zúčastniť volieb. Taktiež všetky ostatné menšiny sa v Maďarsku musia registrovať. Nový volebný zákon presnejšie vysvetľuje Jozef Schwarz:

"... nový volebný zákon znevýhodňuje národnostné menšiny - problémom je skutočne diskriminačná registrácia voličov, ktorú zavádza nový volebný zákon. Ak sa vopred neregistrujú, nemôžu voliť. Preložené do slovenčiny, ak chcú občania voliť, musia sa predtým písomne zaregistrovať vrátane rozhodnutia, či chcú voliť ako Slováci alebo ako Maďari. Ak sa volič zaregistruje napr. ako Slovák, bude voliť len svojho národnostného kandidáta a nemôže už voliť všeobecne politickú stranu." 

Vládna strana Fidesz chcela dokonca presadiť, aby sa registrovali všetci občania Maďarska, ako to uvádza agentúra TASR to však ústavný súd zamietol a registrovať sa tak musia iba národnostné menšiny.

Telekomunikační operátori. U nás miliarda euro zisku.

Výrok je nepravdivý, keďže zisky operátorov ani zďaleka nedosahujú sumu jednej miliardy eur.

Na základe toho, čo Andrej Danko prezentoval, predpokladáme, že myslel ročný zisk operátorov. Podľa údajov, ktoré zverejnil portál etrend.sk boli zisky troch najväčších operátorov pôsobiacich na Slovensku po zdanení nasledovné: