sme.sk 3.11.2010: S návrhom predsedu parlamentu Richarda Sulíka, podľa ktorého budú mať poslanci menej o tzv. Ficov odvod vo výške dvojnásobku deficitu, má problém nielen opozícia, ale aj niektorí koaliční zákonodarcovia, najmä z KDH. Tí chcú zníženie platov zákonodarcov o pevné percento.

Ako ďalej tvrdí J. Fígeľ, že žiadny poslanec za KDH daný návrh zákona nepodpísal, je pravda. Daný návrh zákona podpísali poslanci za SaS, a časť poslancov za SDKÚ a MOST. (link tu. v priložených dokumentoch, súbor Úvodná strana.rtf)

J. Fígeľ hovorí o štyroch úsekoch budovanej diaľnice D1, ktoré boli počas minulej vlády súčasťou 1.balíka PPP projektov.

Zdroj: SME, 27.september.
1.úsek Jánovce - Jablonov už definitívne vysúťažila firma Váhostav, úsek Svinia-Fričovce vysúťažila firma Doprostav a.s. ako informuje MDVaRR.
Ako daná správa ďalej uvádza: Víťazné konzorcium firiem má postaviť diaľnicu v režime naprojektuj a postav za 114,6 milióna EUR. Je to o 153 miliónov eur menej ako mal úsek stáť v tzv. prvom balíku PPP. Ide výlučne o sumu nákladov za stavebné práce, teda bez nákladov na údržbu a prevádzku diaľnice.

Náklady na výstavbu týchto štyroch úsekov pri ich realizácii prostredníctvom PPP projektov dosahovali spolu 1129,9 mil. eur. 1.balík PPP projektov bol kvôli nedodržaniu zmluvných podmienok zrušený na jar 2011 a v lete boli vyhlásené nové tendre pre výstavbu spomínaných úsekov. Zo získaných údajov po uzavretí verejného obstarávania je evidentné zníženie odhadovaných nákladov až o 697 mil. eur.

To, že ide skutočne o nižšie iba stavebné náklady sa nám podarilo overiť na úseku Svinia-Fričovce. Na ostatných úsekoch je táto informácia neoverená, preto výrok J. Fígeľa hodnotíme ako neoveriteľný.

sme.sk (10. december 2005): Generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti Dušan Faktor na včerajšom otvorení nového diaľničného úseku (Ladce-Sverepec, pozn.) povedal, že ide o úsek, ktorý bol "čiernou ovcou slovenských diaľnic". Dokončenie totiž pôvodne plánovali na rok 2000 a úsek mal stáť asi 4,5 miliardy korún. Výstavbu sa napokon po bankrote hlavného dodávateľa stavby spoločnosti Hydrostav podarilo dokončiť až po ôsmich rokoch a náklady sa vyšplhali až na 7,3 miliardy.

ndsas.sk: Spôsob financovania ŠR, Dňa 28.11.1997 bola podísaná zmluva so zhotoviteľom stavby, ktorým sa stala spoločnosť Hydrostav, a.s. Od 01.06.2002 bola zhotoviteľom stavby spoločnosť Doprastav, a.s. Ako to na stránke NDS niekedy býva, konkrétne údaje o cene nie sú uvedené.

hnonline.sk (): Úsek s dĺžkou 9 940 metrov (m) si vyžiadal 7,3 miliardy Sk. Podľa pôvodného plánu mala byť diaľnica D1 Ladce-Sverepec postavená v rokoch 1997 až 2000 za 4,5 miliardy Sk. Vznikli však problémy s dodávateľskou firmou Hydrostav, ktorá sa dostala do konkurzu a výstavbu dokončil Doprastav.
"Náklady sú vyššie tým, že sa to budovalo o niekoľko rokov viac," povedal Prokopovič. "Nie je preplatená ani jedna koruna navyše, len to navýšenie vzniklo z dôvodu bankrotu predchádzajúceho dodávateľa a následne aj časovým predlžením stavieb, kedy indexácie z titulu inflácie a podobných vplyvov boli značné."

R. Kaliňák má teda nepresné informácie, pretože pôvodne mal stáť projekt 4,5 mld. Sk a nie 3,5 mld. Sk ako tvrdí Kaliňák. Taktiež výslednú cenu uviedol o 1,2 mld. vyššiu ako uvádzajú dané spravodajské portáli.

Podstatnejšie než odchylky však je, že stavbu vysúťažila vláda Vladimíra Mečiara a nie Mikuláša Dzurindu. Výrok "vysúťažili ste" je zavádzajúci.

Tunel SITINA je projektovaný v rámci úseku Lamačská cesta - Staré Grunty. Celková výška pôvodného projektu, ako uvádza portál sme.sk, bola vo výške 3,5 mld. eur, z čoho samotný tunel SITINA bol projektovaný vo výške 1,6 mld. eur. Čiže nie jedna miliarda ako uvádza R. Kaliňák.

Spoločnosť Amberg engeneering ku dôvodom predraženia:

"Tunel Sitina je prvým slovenským diaľničným tunelom v intraviláne. Jeho dĺžka je 1 415 m, respektíve 1 440 m. Náklady na výstavbu tunela Sitina bez jeho technologického vybavenia boli v zmysle zmluvy o dielo vyčíslené na 37,54 mil. eur (1,131 mld. Sk). Prestavalo sa vyše 73,03 mil. eur (2,2 mld. Sk) vrátane indexácie. Toto zvýšenie stavebných nákladov o 94,5 % spôsobili najmä zhoršené inžiniersko-geologické podmienky v trase razeného tunela a zvýšenie bezpečnostných štandardov v tuneli počas samotného razenia.

Do uvedeného navýšenia ceny nie sú zahrnuté dodatočné požiadavky zhotoviteľa, ako sú napríklad kurzové rozdiely (asi 25,82 mil. eur, teda 778 mil. Sk). Pri inštalovaní technológií sa oproti pôvodnej investícii určenej súťažou 17,17 mil. eur (517,4 mil. Sk) rozpočet zdvihol na 25,97 mil. eur (782,5 mil. Sk), a to na základe nutného zvýšenia bezpečnostného štandardu v zmysle požiadaviek obstarávateľa, respektíve Ministerstva vnútra SR. To predstavuje zvýšenie ceny o 51,2 %. Pri posudzovaní ceny technologického vybavenie tunela Sitina treba zohľadniť aj skutočnosť, že ide o mestský tunel, čo kladie zvýšené nároky na riešenie jeho technológie."
Zdroj: asb.sk

Náklady na výstavbu tunela SITINA boli vyčíslené na 1,131 mld. SK. Technologické náklady 514,4 mld Sk. Celkové zmluvné náklady cca 1,6 mld. SK. Čiže R. Kaliňák nehovorí presné čísla, keď uvádza, že pôvodné náklady mali byť vo výške jednej miliardy, pričom v skutočnosti to bolo cca 1,6 mld. SK. Po navýšení týchto nákladov, náklady na výstavbu stúpli na 2,2 mld. SK a náklady na inštaláciu technológií sa zvýšili na 782,5 mil SK. Čiže celkové skutočné náklady na výstavbu tunelu SITINA boli cca 3 mld. Sk, ako uvádza R. Kaliňák.

Kaliňák neuviedol presnú sumu v prípade výsledku tendra. Napriek tejto nepresnosti faktom zostáva, že sa tunel oproti vysúťaženej sume takmer dvojnásobne predražil.

Takže na úseku diaľnice D3 v okolí Čadce sú nasledujúce úseky: Oščadnica -
Čadca,Bukov,druhý profil; Oščadnica - Čadca,Bukov; Čadca - obchvat
meste, prvá etapa; Čadca - obchvat meste, druhá etapa; Čadca, Bukov -
Svrčinovec. Zdroj: ndsas.sk
Ako je však vidieť z daných úsekov v okolí Čadce sú odovzdané
tri:Oščadnica - Čadca,Bukov; Čadca - obchvat meste, prvá etapa; Čadca -
obchvat meste, druhá etapa, pričom všetky tri úseky boli odovzdané v roku 2005, tzn. v období vládnutia druhej Dzurindovej vlády.

Úsek Oščadnica - Čadca,Bukov stál podľa zmluvy cca 410 mil. SK a úsek Čadca - obchvat meste, druhá etapa 904 mil. SK. Zmluvnú cenu úseku Čadca - obchvat meste, prvá etapa NDS neuvádza.

Ako uvádza výročná správa správy slovenských ciest (str 18 .pdf), cena stavebných nákladov na dokončenie úseku Čadca - obchvat, druhá etapa boli na úrovni cca 1,1 mld. Sk. (celkové náklady cca 1,3 mld. Sk). Suma za dokončenie úseku Čadca - obchvat, prvá etapa cca 2,1 mld. Sk stavebné náklady, celkové náklady boli cca vo výške 3,2 mld. Sk.

R. Kaliňák hovorí zrejme práve o úseku Čadca - obchvat, prvá etapa, kde tie náklady boli skutočne niečo vyšše dvoch miliárd slovenských korún, a to len stavebné.