Prvá skutocne povolebná relácia V politike na TA3. Redaktorku najviac zaujímalo budúce zloženie vlády, fakty teda padali najmä na odpútanie pozornosti. Aj v nich však Robert Kalinák používa nepresné informácie, napríklad jeho tvrdenie o 27 prijatých pozmenujúcich návrhoch opozície pri zákone o cestnej premávke, ked v skutocnosti bol len jeden. Daniel Lipšic zase odmieta akceptovat, že Smer v minulosti navrhol zákon o zrušení trestno-právnej imunity, ktorý však Lipšicovi koalicní partneri odmietli podporit. Slovenský eurokomisár Šefcovic prešiel reláciou bez prešlapu.
Robert Kalinák, Daniel Lipšic, Maroš Šefcovic
Filtre
Neoveriteľné Trvalý odkaz
Obidva úrady (pozn. – Úrad pre verejné obstarávanie a Protimonopolný úrad) majú približne rovnakú logistiku, personále, mzdy, obstarávania, a tým pádom máte šancu, naozaj máte šancu urobiť krok bez toho, aby ste sa hádali s koaličným partnerom.
Nepodarilo sa nám overiť, či majú Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) a Protimonopolný úrad (PMÚ) "približne rovnakú logistiku, personále, mzdy, obstarávania", tak ako to tvrdí Robert Kaliňák.
Predseda ÚVO Roman Šipoš sa však v minulosti vyjadril proti prípadnému spájaniu týchto dvoch úradov. Ako uviedol pre agentúru SITA 16. júla 2010: "Zlúčenie ÚVO a PMÚ nemá opodstatnenie. Majú totiž podstatne rozdielne kompetenčné činnosti. PMÚ sa zaoberá ochranou konkurenčného prostredia a hospodárskej súťaže. Verejné obstarávanie je zase špecifická časť."
Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.
Pravda Trvalý odkaz
Pôjde o takú permanentnú finančnú bariéru (pozn. – trvalý euroval), ktorá bude chrániť celú eurozónu a bude vystavaný vo výške, ktorá skutočne budí rešpekt aj u finančných trhov, to znamená, momentálne je dohoda na 500 miliardách eur, predpokladá sa, že aj tie financie, ktoré zostali v tom dočasnom eurovale, by sa mohli pridať k tomuto trvalému eurovalu, čiže sa budeme pohybovať vo výške okolo 750 miliard.
Súčasná hodnota trvalého eurovalu je 500 mld. eur. Objavili sa však aj špekulácie o navýšení na 750 mld. eur. S touto myšlienkou prišiel šéf holandského rezortu financií, ktorý sa vyjadril, že pochybuje o schopnosti Grécka realizovať program založený na novej núdzovej pomoci. Je za to, aby sa dočasný euroval, čiže Európsky fond finančnej stability (EFSF) zlúčil s trvalým Európskym mechanizmom pre stabilitu. "Sme ochotní spojiť tieto dva fondy, aby sme dosiahli kapacitu 750 mld. eur," konštatoval Jan Kees de Jager.
Pravda Trvalý odkaz
A môžem vám povedať, že ako štúdie EK, tak štúdie Medzinárodného menového fondu, či štúdie OECD jednoznačne varovali pred takýmto živelným scenárom, neriadeným bankrotom (pozn. – Grécka).
Pred nepríjemnými následkami spôsobenými prípadným neriadeným bankrotom Grécka varovali viaceré inštitúcie:
1. Medzinárodný menový fond:
Grécko by bez financnej pomoci zo zahranicia cakal neriadený bankrot a
nákladný odchod z eurozóny. Uvádza sa v internej správe Medzinárodného
menového fondu (MMF), o ktorom informuje TASR a DPA (Euroactiv.sk).
Medzinárodný menový fond vo svojej správe upozornuje, že Grécko nemá žiadny
priestor na prípadné chyby a musí pokracovat v zavádzaní reforiem a
úsporných opatrení, aby sa dostalo z dlhovej krízy. Akýkolvek odklad
alebo pomalá reakcia hospodárstva na reformy povedie k prehlbeniu
recesie a gréckych dlhov. Navyše krajinu cakajú tento rok predcasné
volby, co ešte zvyšuje neistotu v súvislosti s dalším vývojom krízy v
Grécku, konštatuje správa, podla ktorej keby sa tieto hrozby stali
skutocnostou, zadlženie Grécka by ešte vzrástlo a výsledkom by bol
štátny bankrot a odchod z eurozóny.
To by malo nepríjemné následky nielen pre eurozónu, kde by sa "dlhová
nákaza" mohla rozšírit aj na dalšie štáty, ale aj pre celý svet.
Znehodnotenie eura by tiež zvýšilo náklady štátov eurozóny na redukciu
rozpoctových schodkov. Výsledkom by bolo zrýchlenie inflácie a tlak na
rast platov. Výrobné ceny by potom stúpli a konkurencieschopnost
eurozóny klesla.
2. Európska komisia v zastúpení eurokomisára pre hospodárske a menové záležitosti Olliho Rehna:
SITA (Sme.sk): "Neriadený bankrot alebo odchod Grécka z eurozóny by spôsobil rozsiahle
ekonomické a sociálne škody, a to nie iba Grécku, ale celej Európskej
únii, a mal by dopady na svetovú ekonomiku. Toto nedopustíme," povedal
Rehn.
3. OECD
Správa tlacovej agentúry Xinhua cituje riaditela OECD Angela Gurria, podla ktorého by prípadný grécky bankrot mohol mat zdrvujúce dôsledky: "Although we are better off today than we were two years ago for that kind of a scenario, we really don't know which unexpected consequences may happen," he said, according to the Associated Press."
Pravda Trvalý odkaz
Keď sa pozriete len koľko finančných prostriedkov ročne Slovenská republika vynaloží len na obsluhu dlhu, to je myslím si, tento rok sa odhaduje, že to bude 1,8 % HDP, čiže je to viac ako jedna miliarda eur.
Podľa zákona zo 7. decembra 2011 o štátnom rozpočte na rok 2012 (str. 28) Slovensko minie na dlhovú službu takmer 1,4 mld. eur. Výška HDP na prvý kvartál roku 2012 podľa predpokladov Ministerstva Financii dosiahne úroveň 71,34 mld. eur. Podľa týchto čísel teda výška dlhovej služby na Slovensku bude predstavovať 1,96% HDP.
Výrok Maroša Šefčoviča sa mierne vzďaľuje realite, jeho výpovedná hodnota sa však týmto rozdielom nemení. Hodnotíme ho preto ako pravdivý.
Pravda Trvalý odkaz
Keď už hovoríme o otázke konsolidácie verejného rozpočtu alebo hovoríme o otázkach čerpania eurofondov či celkového výkonu štátnej správy na Slovensku, kde bohužiaľ tie analýzy EK poukazujú na to, že naše štátna správa sa v tej efektívnosti a výkonnosti prepadla skutočne až takmer na samé dno a sme tam v susedstve Grécka a Talianska.
Európska komisia realizovala analýzu čerpania eurofondov k 31. decembru 2011. Slovensko sa v tomto rebríčku umiestnilo na 22. mieste s čerpaním eurofondov na úrovni 27,72%, pričom priemerná úroveň bola v rámci EÚ 33,4%.
| Krajina |
Čerpanie eurofondov |
| Írsko | 48,27% |
| Litva | 47,98% |
| Švédsko | 46,52% |
| Estónsko | 41,99% |
| Nemecko | 41,15% |
| Fínsko | 40,92% |
| Luxembursko | 40,58% |
| Rakúsko | 39,19% |
| Spojené kráľovstvo | 38,83% |
| Dánsko | 38,28% |
| Portugalsko | 37,77% |
| Cyprus | 37,39% |
| Poľsko | 37,23% |
| Slovinsko | 37,01% |
| Španielsko | 36,52% |
| Lotyšsko | 36,43% |
| Maďarsko | 35,25% |
| Grécko | 34,94% |
| Francúzsko | 34,77% |
| Holandsko | 33,62% |
| Belgicko | 32,17% |
| Slovensko |
27,76% |
| Malta | 27,29% |
| Česká republika | 26,14% |
| Bulharsko | 23,55% |
| Taliansko | 21,72% |
| Rumunsko | 16,51 |
Slovensko sa v rebríčku umiestnilo v poslednej štvrtine, čo môže Maroš Šefčovič považovať za "takmer samé dno".
Z krajín V4 sa na nižšej priečke umiestnila iba Česká republika s čerpaním eurofondov na úrovni 26,14%.
Slovensko sa relatívne nachádza v susedstve Grécka a Talianska.
Grécko sa umiestnilo o štyri priečky vyššie ako Slovensko (34,94%) a Taliansko na druhej strane o 4 priečky nižšie (21,72%).
