O zamestnaneckých prémiách pojednáva zákon o dani z príjmov (paragraf 32). Zamestnanecká prémia bola zavedená v roku 2009, kedy bola maximálna ročná pomoc v podobe tejto vratky dane vo výške 181 eur. V roku 2014 hovoríme už len o 27,60 eurovom príspevku a v rokoch 2015 a 2016 reálne nikto nemohol splniť podmienky stanovené v zákone, ročná prémia teda zodpovedá nule. Je to hlavne z dôvodu, že výška prémií závisí od minimálnej mzdy a od výšky nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Výrok Jozefa Mihála preto hodnotíme ako pravdivý.

Zamestnanecká prémia je daňové zvýhodnenie, poskytnuté vymedzenému okruhu zamestnancov, ktorí spĺňajú určené podmienky. Nárok na ňu majú tí, ktorých príjem sa pohybuje okolo minimálnej mzdy a nemôžu si uplatniť ani celú nezdaniteľnú časť základu dane. Zamestnanec musí vykonávať prácu na Slovensku po dobu minimálne šesť mesiacov. Aby mal nárok na prémiu, musí dosiahnuť výlučne iba vymedzené zdaniteľné príjmy.

Výška zamestnaneckej prémie sa počíta iným spôsobom pre zamestnancov, ktorí dosiahli príjem 6-12 násobku minimálnej mzdy v danom roku, aj pre tých, ktorí majú ročný príjem vyšší ako 12 násobok minomálnej mzdy. Vzorce pre výpočet vyzerajú takto:

"1. vzorec – platí pre dosiahnuté príjmy zamestnanca od 6-násobku minimálnej mzdy do 12 násobku minimálnej mzdy;
Výpočet: 19 % z rozdielu sumy platnej nezdaniteľnej časti na daňovníka a základu dane, vypočítanom z 12 násobku minimálnej mzdy;

2. vzorec - Príjmy vyššie ako 12-násobok minimálnej mzdy
– platí pre výpočet zamestnaneckej prémie pri príjmoch vyšších ako 12 násobok minimálnej mzdy
Výpočet : 19% z rozdielu platnej výšky nezdaniteľnej časti na daňovníka a skutočným základom dane zo skutočne dosiahnutej výšky zdaniteľných príjmov, znížených o skutočne zaplatené povinné poistné a príspevky;"

V roku 2009, kedy bola zavedená zamestnanecká prémia, ,aximálne hodnota prémie mohla dosiahnuť 181 eur (v prípade ročného príjmu 3 546 eur). V roku 2014 bola maximálne suma tejto pomoci už len 42,98 eur.

Týždenník TREND v januári minulého roku zverejnil prehľad dôležitých čísel 2016. Uviedol, že hoci je zamestnanecká prémia naďalej v zákone o dani z príjmov, v praxi už na ňu nemá nik nárok: "Od januára 2015 sa totiž zaviedla ročná odpočítateľná suma na zdravotné odvody 4 560 eur. Z ročnej minimálnej mzdy 4 560 eur, po odpočítaní odvodov na sociálne poistenie (9,4 %), vychádza vyšší základ dane ako nezdaniteľná suma 3 803,33 eura."

Na stránke finance.sk existuje kalkulačka výpočtu prémie, spolu s podmienkami jej získania. Tým, že minimálna mzda na Slovensku rastie, no nárast nezdaniteľného minima je pomalý a v rokoch 2015 a 2016 sa nezvyšovalo vôbec, zamestnanecká prémia v roku 2015 a 2016 dosiahla nulovú hodnotu.

Na túto skutočnosť upozornil Mihál vo svojom blogu, kde cituje aj poučenie k tlačivu daňového priznania podávaného za rok 2015. V poučení (.pdf) sa totiž môžeme dočítať, že: "Ak daňovník za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahne zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, posudzované na účely priznania zamestnaneckej prémie v sume aspoň 6 násobku minimálnej mzdy (2280 eur) a nižšej ako 12 násobok minimálnej mzdy (4560 eur), vzhľadom na mechanizmus  výpočtu zamestnaneckej prémie, mu nárok na zamestnaneckú prémiu nevzniká (výsledkom výpočtu zamestnaneckej prémie je záporné číslo).

Ak daňovník za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahne zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, posudzované na účely priznania zamestnaneckej prémie najmenej vo výške 12 násobku minimálnej  mzdy (4 560 eur), potom zamestnanecká prémia sa vypočíta ako 19 % z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a základom dane vypočítaným podľa § 5 ods. 8 zákona z posudzovaných príjmov daňovníka. Postupné znižovanie zamestnaneckej prémie je zavedené v nadväznosti na výšku základu dane každého daňovníka, ktorý si uplatní zamestnaneckú prémiu, a to až do úplného zániku uplatnenia nároku na túto zamestnaneckú prémiu. Nárok na zamestnaneckú prémiu za rok 2015 môže vzniknúť tomu daňovníkovi, ktorý poistné a príspevky viažuce sa k zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti zaplatil vo vyššej sume, napr. zaplatil nedoplatok zročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie. "
To isté je uvedené aj v poučení (.pdf) k daňovému priznaniu za rok 2016, ako aj v súhrnnom článku o mzdových veličinách za rok 2016.

Posledné dostupné
informácie zverejnené na stránkach Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zachytávajú údaje o miere nezamestnanosti z konca decembra
2016, kedy nezamestnanosť na Slovensku dosiahla 8,76 %. Miera evidovanej nezamestnanosti klesla aj oproti novembru 2016, kedy sa hovorilo o 8,78 % nezamestnanosti. V rokoch 2006, 2007 a
2008 boli decembrové výšky nezamestnanosti 9,4 %, 7,99 % 8,38 %. V
posledných štyroch rokoch nezamestnanosť na Slovensku klesá, je teda pravdou,
že sa blíži k zatiaľ najlepším údajom. Výrok Jozefa Mihála teda hodnotíme ako
pravdivý.

Najnižšiu nezamestnanosť na
Slovensku zaznamenávame práve v roku 2007, kedy bola táto hodnota na úrovni 7,99 %. V okrese Rimavská Sobota bola v tomto roku
nezamestnanosť najvyššia s 27,05 %, zatiaľ čo najnižšia bola v Bratislave II na
úrovni 1,56 %. Najvyššiu mieru nezamestnanosti na Slovensku evidujeme v roku 1999, vo výške 19,18
%. Aj v tomto roku bola nezamestnanosť najvyššia v okrese Rimavská Sobota, a to na úrovni
37,36 %.

V tabuľke sme vypracovali prehľad výšky
nezamestnanosti od roku 1997 do roku 2016. Údaje ukazujú dáta z decembrových
mesačných štatistík o nezamestnanosti (s výnimkou 2016, kedy je použitý novembrový údaj).

O novele zákona o službách zamestnanosti rokovala vláda od mája 2015, platnosť nabrala od 1. januára 2016. Konkrétna úprava, o ktorej hovorí minister Richter, uznáva šesťmesačný príspevok zamestnancom na trvalý pracovný pomer. Nové pôsobisko musí byť vzdialené od trvalého bydliska aspoň 70 km a výška príspevku môže dosiahnuť maximálne 250 eur za mesiac počas prvých šesť mesiacov. Zamestnanci musia mať riadny pracovný  pomer na dobu neurčitú alebo určitú, najmenej ale na šesť mesiacov. Novela zákona sa nevzťahuje na tých, ktorí za prácou dochádzajú, uchádzači o túto podporu musia zmeniť aspoň predchodný pobyt. Na tento príspevok teda môžu mať nárok aj zamestnanci, ktorý chodia na týždňovk a za prácou sa presťahujú, na týchto zamestnancov odkazoval minister Richter pod pojmom "dochádza za prácou". Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Pred spomínanou novelou dostávali zamestnanci, ktorí sa museli kvôli práci presťahovať, jednorázový štátny príspevok 1327,76 eur. Na túto pomoc mali nárok v prípade, že si vybavili trvalý pobyt v mieste pôsobenia. Novela zákona v súčasnosti umožňuje zamestnancom príspevok aj v prípade, že majú v novom pôsobisku len prechodný pobyt.

V roku 2014 si o štátny príspevok na mobilitu požiadalo len 38 záujemcov, v roku 2013 ich bolo 66, čo nasvedčuje o neúspešnosti bývalého zákona. Hovorca ministerstva Michal Stuška sa v máji 2015 pre denník Pravda vyjadril, že o dočasnú finančnú pomoc by mohlo požiadať približne 800 osôb.

Príspevky na bývanie vyplácajú úrady práce po splnení stanovených podmienok. Jednou z nich je riadny pracovný pomer na dobu neurčitú, akceptovaný bude aj ten na dobu určitú minimálne však na pol roka. Štát nebude vyplácať príspevky dohodárom. Zamestnanec si o ne musí požiadať písomne do troch mesiacov od vyradenia z evidencie nezamestnaných. Prílohou k žiadosti je kópia dokladu o zmene trvalého pobytu alebo o nahlásení prechodného pobytu a kópia pracovnej zmluvy.

Ten, kto splní podmienky, bude finančnú pomoc pokrývajúcu 80 % nákladov na bývanie, maximálne však do sumy 250 eur, dostávať po dobu šesť mesiacov. Príspevok sa navyše týka len tých, ktorí sú na úrade práce evidovaní viac ako tri mesiace. Neposkytuje sa, ak je zamestnancovi poskytovaný príspevok na docházku za prácou. Úrad môže opätovne poskytnúť príspevok najskôr po uplynutí dvoch rokov od ukončenia obdobia jeho poskytovania.

Podľa posledných zverejnených údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny bolo v decembri 2016 276 131 nezamestnaných ľudí na Slovensku. Z toho je 237 977 disponibilných uchádzačov, čiže takých, ktorí môžu nastúpiť do pracovného pomeru ihneď. Stredné odborné, úplné stredné odborné alebo nižšie stredné odborné vzdelanie má 150 414 uchádzačov. Už len počet ľudí so základným vzdelaním (69 014) je vyšší, ako uviedol minister Richter, ďalej sa eviduje 14 597 uchádzačov s neukončeným základným vzdelaním. Celkovo tak eviduje Ústredie 83 611 ľudí so základným alebo s neukončeným základným vzdelaním. Richter sa tak pomýlil o viac ako 100 %. V evidencii Ústredia je 30 213 uchádzačov o zamestnanie s vyskoškolským vzdelaním (ak nerozlišujeme stupeň dosiahnutého vzdelania). Keďže čísla, ktoré uviedol minister nie sú pravdivé ani v prípade nezamestnaných s vysokoškolským, ani v prípade nezamestnaných so základným (a neukončeným základným) vzdelaním, a nesedí ani celkový počet evidovaných nezamestnaných, výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Najaktuálnejšie dostupné údaje o nezamestnanosti a o stave voľných pracovných miest z konca decembra 2016 hovoria o 35 284 voľných pracovných miestach. Decembrové údaje boli zverejnené päť dní po televíznej debate, preto pre úplnosť uvádzame aj údaje za november 2016. Ku koncu novembra sa evidovalo 37 869 voľných pracovných miest (ÚPSVaR,
.zip). Na stránkach Internetového
sprievodcu trhom práce, ktoré
pracuje pod Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny je v súčasnosti
evidovaných 29 913 voľných pracovných pozícii. Podľa údajov zo ÚPSVaR bolo 40 628 pracovných miest voľných v októbri (ÚPSVaR, .zip). Richterove tvrdenie nie je pravdivé vo svetle decembrových, ani vo svetle novembrových údajov. Ide preto o nepravdivý výrok.

ÚPSVaR sa v októbri pre portál aktuality.sk vyjadrilo, že eviduje 43-tisíc voľných pracovných miest, pričom pracovný portál Profesia.sk na trhu ponúka viac ako 58-tisíc pozícií.

Voľné
pracovné miesta, o ktorých Ján Richter hovorí a sú evidované na Úrade
PSVaR alebo v systéme ISTP - Internetový sprievodca
trhom práce, ktorý úrad uviedol do prevádzky v novembri 2013. Ide o
novovytvorené pracovné miesta  alebo existujúce neobsadené pracovné
miesta. ÚPSVaR poskytuje zamestnávateľom informačné a poradenské služby
zamerané na hľadanie vhodného zamestnanca pre konkrétne pracovné miesto.
Zamestnávatelia so sídlom mimo územia SR môžu nahlásiť voľné pracovné miesto,
ktoré bude zverejnené na portáli EURES (európske služby
zamestnanosti). Ide o sieť spolupracujúcich
subjektov, ktorých cieľom je uľahčiť voľný pohyb pracovných síl v
rámci Európskeho hospodárskeho priestoru.