Premiér za svojho pôsobenie v opozícii vyjadril, že post šéfa NKÚ patrí opozícií. Počas vlády Smeru (2012-2016) zase niekoľkokrát povedal, že opozícii má rovnako patriť ÚVO. To, že si Fico sprivatizoval dva spomínané úrady hodnotíme na základe toho, či je šéf príslušného úradu spriaznený koalícii. Šéfom NKÚ je od roku 2015 Karol Mitrík, nominovaný za jednofarebnej Ficovej vlády. Mitrík bol jedným z opozičných kandidátov. Väčšina opozície za neho však nehlasovala. Zvolený bol poslancami vládnej strany Smer-SD. Novým šéfom ÚVO je od 13. septembra 2017 Miroslav Hlivák. Hliváka vybrala spomedzi deviatich kandidátov vláda. Opozícia poukazuje na jeho prepojenie s vládnou stranou Most-Híd a mimovládne organizácie výber vlády kritizujú. Obaja šéfovia boli v parlamente schválení takmer výlučne koaličnými poslancami, čo poukazuje na podozrenia že šéf ÚVO aj šéf NKÚ sú lojálni koalícii. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 

Robert Fico skutočne tvrdil, že NKÚ aj ÚVO patria opozícii. Počas vlády Ivety Radičovej (2010-2012), keď bol Fico v opozícií komentoval post šéfa ÚVO nasledovne: "Táto pozícia patrí opozícii a my sa budeme o túto pozíciu uchádzať". Povedal aj nasledovné: "Nevidím žiadny dôvod, prečo by na čele tohto významného kontrolného orgánu mal stáť predstaviteľ vládnej koalície. Ak toto nebudú rešpektovať, tak búrajú akékoľvek princípy, na ktorých sa buduje slovenský politický systém. Je zrejmé, že keď si tam dajú svojho vlastného človeka, budú kriviť zákony." Podobne komentoval Fico aj voľbu šéfa NKÚ, tentokrát z pozície premiéra, počas jednofarebnej vlády Smeru (2012-2016) v roku 2013: „(...) nech každá politická strana z opozície navrhne kandidáta a my z neho vyberieme toho najlepšieho, tomu dáme hlasy, to ja považujem za celkom korektné.“

Súčasným šéfom NKÚ je Karol Mitrík. Zvolený bol 20. mája 2015. O post sa uchádzali traja kandidáti opozície – Mitrík, Crkoňová a Žilinka. Opozícia však namietala, že Mitrík je v skutočnosti koaličný kandidát. „Keď sa Karolovi Mitríkovi podarilo za jeho pôsobenia v SIS ututlať kauzu Gorila, podarí sa mu v tejto krajine ututlať všetko. A o to predsa SDKÚ a SMER-u ide,“ komentovala voľbu opozičná poslankyňa Jurinová. Bugár (vtedy v opozícii) zase tvrdil, že kandidát opozície bol len jeden, Žilinka. Toho podprilo 54 poslancov „Smer si zvolil svojho kandidáta, takže vládu strany Smer bude „kontrolovať“ kandidát strany Smer. (...) To len potvrdilo skutočnosť, že Smer nikdy nemal reálny záujem umožniť kontrolu vlády a zvoliť kandidáta opozície na tento post,“ dodal Bugár.  Je teda sporné, či je skutočne Mitrík kandidátom opozície. Na tento post ho navrhol vtedajší šéf SDKÚ-DS Pavol Frešo, ktorý tvrdil, že to, že si ho želal za kandidáta a premiér Fico nehralo žiadnu rolu. 

Opozícia kritizuje aj voľbu nového šéfa ÚVO. Miroslav Hlivák bol jedným z deviatich kandidátov vo výberovom konaní v auguste 2017. Opozícia kritizovala, že Hlivák je spriaznený Most-HÍDu. Ako advokát v advokátskej kancelárii Soukeník – Štrpka môžeme nájsť viaceré prípady spolupráce s Ministerstvom životného prostredia, ktoré riadi nominant Most-HÍDu, László Sólymos. Podľa centrálneho registra zmlúv tento rok Soukeník – Štrpka uzavreli zmluvy o poskytovaní právnych služieb. Rovnako pod toto ministerstvo spadá štátny podnik Vodohospodárska výstavba, tá má s advokátskou kanceláriou zmluvu od októbra 2016. „Počas svojej 16-ročnej právnej praxe sa stretávam s predstaviteľmi verejného života z rôznych oblastí (...) Stretávam sa aj s predstaviteľmi politickej strany Most-Híd, ako aj s predstaviteľmi iných politických strán,“ komentoval prepojenie s Most-HÍDom Hlivák. Voľbu Hliváka kritizuje aj Transparency International. „Prečo má mať taký dôležitý úrad za šéfa človeka, o ktorom ste pri diskusiách o kvalite a problémoch slovenských tendrov za posledných 10 rokov nepočuli ani slovo?“ pýta sa Transparency International. „Ministrom stačila hodina po skončení verejného vypočutia kandidátov na predsedu ÚVO, aby sa jednomyseľne rozhodli pre vybraného kandidáta,“ komentuje zase situáciu Nadácia Zastavme korupciu. 

Remišová síce spomína, že Fico sprivatizoval „všetky“ kontrolné orgány, ktoré sú aj iné než ÚVO a NKÚ, z kontextu debaty však hodnotíme, že slovom „všetky“ myslela práve ÚVO a NKÚ. Opozícia totiž zastúpenie v iných kontrolných inštitúciách má, a to napríklad v Rade pozemkového fondu, v rade Všeobecnej zdravotnej poisťovne aj v Dozornej rade Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Na základe tohto zarámcovania diskusie hodnotíme, že viaceré podozrenia voči šéfom oboch úradov potvrdzujú pravdivosť Remišovej výroku. 

Výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií okrem iného vedie evidenciu oznámení funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejných funkcionárov. Je jediným výborom z 19 výborov NR SR, ktorý kontroluje majetkové priznania, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov ukladá verejnému funkcionárovi povinnosť podať písomné oznámenie, v ktorom je povinný mimo iné uviesť svoje majetkové pomery. Majetkovými pomermi sa rozumie aj vlastníctvo hnuteľnej veci, ktorej zvyčajná cena presahuje 35-násobok minimálnej mzdy. Avšak podľa čl. 7 ods. 9 orgán, ktorému sa podávajú oznámenia nemôže zverejniť také údaje o majetkových pomeroch verejného funkcionára, ktoré by umožnili identifikáciu hnuteľných vecí, ktoré verejný funkcionár vlastní. Tým pádom verejný funkcionár nemusí zverejniť svoje majetkové pomery detailne verejnosti. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 

Spravodlivé zdaňovanie je jednou z hlavných priorít EÚ. Dosiaľ boli v tejto oblasti podniknuté určité kroky, ktoré prispeli k jej zlepšeniu. Daňový systém Únie však zatiaľ ostáva na úrovni rokovaní a hľadania najlepšieho riešenia. Najkonkrétnejší a najaktuálnejší návrh Európskej komisie (EK) v rámci celej otázky sa týka zdaňovanie internetových gigantov. Ten požaduje namiesto zdaňovania zisku týchto firiem, zdaňovanie ich obratu v každom členskom štáte, v ktorom pôsobia. Hoci na konkrétnej finálnej podobe celého daňového systému zatiaľ nepanuje zhoda, a je v štádiu pripomienkovania zo strany povereného výboru Európskeho parlamentu (EP), dlhodobým cieľom EÚ je vytvoriť spravodlivé zdaňovanie. Z tohto dôvodu hodnotíme výrok Veroniky Remišovej ako pravdivý.