Príde po páde reštart?

V politike, Ľuba Oravová

Nedelná relácia V politike priniesla diskusiu štyroch predsedov pravicových strán, ktorí sa pocas celej relácie snažili ukázat ako dobrí partneri, ktorí spolu vedia spolupracovat. Relácia nepriniesla žiadnu vyostrenú debatu medzi úcinkujúcimi a ani dve moderátorky nedokázali prinútit politikov k väcšej konkrétnosti. Napriek tomu sme zaregistrovali niekolko nepresností. Ján Figel si prispôsobuje slovenskú politickú históriu – nie je pravda, že by vláda, ktorá stratí dôveru parlamentu potom nemohla uspiet v predcasných volbách – podarilo sa to Vladimírovi Meciarovi v roku 1994. Tieto, ani dalšie drobnosti však nemohli narušit zmierlivú atmosféru, ktorá panovala medzi predsedami pravicových strán.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Bol som hlavný vyjednávač po dlhé obdobie na druhej strane bolo 15 štátov, vyše 30 kapitol.

Ján Figeľ bol v rokoch 1998 až 2002 hlavným vyjednávačom SR pre rokovania o vstupe SR do Európskej únie. Prístupové rokovania prebiehali vo formáte medzinárodnej konferencie. Na jednej strane stálo Slovensko a na druhej 15 štátov Európskej únie pod vedením predsedníckej krajiny. Súčasťou prípravy (.pdf, s.28) vstupu SR bolo splnenie 31 kapitol, ktoré Slovensko postupne uzatváralo do roku 2002, čím sa ukončili prístupové rokovania a Slovensko splnilo predpoklady na vstup do EÚ.

Menej daní vyberajú, lebo preložili si svoje sídla (podnikanie, pozn.) do okolitých krajín, kde budú platiť nie že 19 a teraz to dávajú na 23 %, ale budú platiť povedzme 16 %.

Pravdou je, že na Slovensku sa mení daň z príjmu právnických osôb z 19 % na 23 %. Nie je úplne možné určiť, ktoré krajiny spadajú pod "okolité", naši susedia pri tom všetci majú daň vyššiu ako 16 %. Pravdou však je, že napr. Bulharsko, Rumunsko, Lotyšsko, alebo Litva majú skutočne daň z príjmu právnických osôb 16 %, alebo menej, na základe čoho preto výrok považujeme za pravdivý.

Podľa agentúry SITA - 28. septembra 2012 ministri vlády Roberta Fica odsúhlasili novelu zákona o dani z príjmov, na základe ktorej sa s účinnosťou od začiatku budúceho roka zavedú viaceré zmeny v daňovej oblasti. "Rezort financií pripravil zrušenie možnosti uplatnenia paušálnych výdavkov pri prenájme nehnuteľností, či zvýšenie sadzby dane z príjmov pre právnické osoby na 23 %."


Po zvýšení sadzby dane z príjmov právnických osôb z 19 % na 23 % má Slovensko podľa údajov vyplývajúcich zo štúdie "Vybrané prvky daňovej techniky v kontexte zdaňovania príjmov v krajinách EÚ" autorky Ivony Ďurinovej z marca 2012 najvyššiu korporátnu daň z okolitých krajín. Výnimku tvorí Rakúsko, ktoré má 25% daň. Maďarsko, Česko aj Poľsko majú v súčastnosti daň z príjmu PO nastavenú na 19%. Nižšiu daň z príjmov ako 19 % má v súčasnosti iba päť krajín. Najnižšiu, 10-percentnú sadzbu, majú podniky v Bulharsku a na Cypre. Nasleduje Írsko so sadzbou dane na úrovni 12,5 %, Lotyšsko a Litva s 15 % a Rumunsko so 16 %. Priemerná sadzba dane z príjmov právnických osôb za celú Európsku úniu sa pritom v súčasnosti nachádza na úrovni 23,2 %, v prípade eurozóny je to 25,5 %. 

Keď sme mali k druhému pilieru, ja neviem, koľko, 4 alebo 5 tlačoviek spolu?

V médiách sme našli minimálne 4 zmienky o spoločnej tlačovej besede 4 opozičných strán, ďalšiu jednu besedu zorganizovali 3 opozičné strany. Výrok teda označujeme za pravdivý.

V médiách sme našli správy o týchto tlačových besedách 4 opozičných strán: 20.6.2012, 28.6.201210.8.2012.

Okrem toho sa stretli predstavitelia 4 opozočných strán spolu s Igorom Matovičom 2.8.2012.

Strany SaS, Most-Híd a SDKÚ usporiadali tlačovú konferenciu na tému druhého piliera aj 6.6.2012, zástupca KDH sa však na tejto akcii nezúčastnil, pri čom niektorí predstavitelia KDH tvrdili, že o akcii nevedeli. KDH následne vydalo správu, podľa ktorej je účelnejšie ako organizovať opozíciu komunikovať so SMERom.

Objavili sa aj rozpory medzi SKDÚ a Mostom na tému druhého pilieru, o ktorých informovali Hospodárske noviny.

Za tri roky, čo som tu, od októbra 2009 do októbra 2012 sme prešli dvomi voľbami, ja tromi voľbami na snemoch.

Ján Figeľ uvádza správny počet volieb do NR SR, avšak v prípade volieb na snemoch KDH neuvádza presný počet vzhľadom k spomínanému časovému intervalu. Výrok na základe uvedeného hodnotíme ako zavádzajúci.

Od októbra 2009 do októbra 2012 sa podľa webového portálu www.zakonypreludi.sk konali dvoje parlamentné voľby, a to v roku 2010 a 2012.

Okrem parlamentných volieb sa konali aj komunálne voľby v novembri 2010 a voľby do orgánov samosprávnych krajov v novembri 2009.

Voľby predsedov KDH prebehli od októbra 2009 do októbra 2012 v:

  • decembri 2010 (TASR, SITA, Sme.sk),

Voľba predsedu KDH prebehla podľa webovej stránky strany KDH aj v septembri 2009, kedy bol Ján Figeľ prvýkrát zvolený za predsedu KDH. Tieto voľby však nespadajú pod časový interval, o ktorom hovorí.

KDH je tu od novembra 1989.

Výrok Jána Figeľa považujeme za pravdivý, i keď KDH oficiálne ako politická strana vzniklo až 17. februára 1990. Proces formovania hnutia však čerpal z kresťanského disentu z dôb komunistického režimu, pri čom už 30. novembra 1989 bola z tohto prostredia publikovaná výzva na zakladanie kresťanskodemokratických klubov na Slovensku, pri ktorej stál okrem iných vyzývateľov aj Ján Čarnogurský.