Milan Majerský vystrieda na poste župana Prešovského samosprávneho kraja (PSK) Petra Chudíka. V povolebnej debate sa vyjadril, že v predchádzajúcich voľbách, sa žiadnemu kandidátovi nepodarilo získať 72 tisíc hlasov, alebo podobne vysoké číslo. Viac ako 72 tisíc hlasov sa skutočne nepodarilo nazbierať žiadnemu kandidátovi na post predsedu Prešovského samosprávneho kraja v predchádzajúich voľbách. Veľmi blízko bol k tomuto výsledku v roku 2009 Peter Chudík s počtom hlasov  71 424. Majerský získal 72 366 hlasov a preto hodnotíme výrok ako pravdivý.

V roku 2001 sa prvom kole s počtom hlasov 46 162, tešil z postupu do druhého kola Juraj Kopčák, a hneď za ním sa umiestnil s počtom hlasov 37 217 Peter Chudík. V druhom kole sa víťazom stal Peter Chudík ktorý získal 51 816 hlasov a predstihol svojho konkurenta, len o 242 hlasov.

V roku 2005 Peter Chudík vyhral prvé kolo s počtom hlasov 42 499, a do druhého kola postúpil aj Dušan Hruška, za ktorého zahlasovalo 29 330 voličov. V Druhom kole bol opäť úspešnejší Peter Chudík ktorý s počtom hlasov 40 952 obhájil post župana.

Práve v roku 2009 sa Petrovi Chudíkovi darilo najviac, keď hneď v prvom kole nazbieral až 71 424 hlasov. V druhom kole si poradil s Jánom Hudackým, ktorého porazil o 9 493 hlasov a celkovo nazbieral 63 179 hlasov.

Rok 2013 bol pre Petra Chudíka najúspešnejší, keď sa mu podarilo vyhrať už v prvom kole, s počtom hlasov 69 455, čo predstavovalo 53.78 %.

V roku 2017 sa Prešovský samosprávny kraj dočkal zmeny, keď v jednokolových voľbách uspel práve autor výroku Milan Majerský, s počtom hlasov 72 366.

"Rebríček vedie poslanec Rastislav Trnka (nezávislý), ktorý teraz kandiduje za župana. Kolegov výrazne prevýšil v počte vystúpení v rozprave k prerokúvanému bodu (86), interpelácií (70), aj faktických poznámok (88)."

Portál INEKO každoročne zverejňuje rebríček miest, obcí a VÚC s najlepším finančným zdravím. "Hlavným cieľom projektu je zvýšiť tlak na zlepšovanie finančného zdravia miest, obcí a VÚC."

Na hodnotenie kondície Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK) využijeme tri indikátory, respektíve oblasti, ktoré môže župa značne ovplyvniť - finančné zdravie kraja, stav ciest a transparentnosť. Na základe porovnaní roku 2013 (Baška nastúpil do funkcie predsedu TSK v novembri 2013, keď vystriedal Pavla Sedláčka) s rokom 2016 alebo 2017 môžeme konštatovať, že v kraji prebehli zmeny ktoré viedli k súčasnému lepšiemu finančnému zdraviu a k väčšej transparentnosti, preto výrok hodnotíme ako pravdivý.

Komplexnú analýzu finančného zdravia samospráv vyhotovuje INEKO. Pre rok 2013 ohodnotilo TSK na 6-bodovej stupnici výsledkom 3,8. 

Zdroj: INEKO

V roku 2016 ho ohodnotilo už výsledkom 4,9. TSK sa tým dokonca posunulo z posledného miesta v roku 2013 na druhé miesto v roku 2016 za Nitrianskym krajom. Napríklad, celkový dlh poklesol v spomenutom období zo 47 na 40 %. V tomto bode sa kondícia kraja výrazne zlepšila. 

Zdroj: INEKO

Analýzu transparentnosti vyhotovuje každé dva roky Transparency International. V roku 2013 skóroval TSK najhoršie spomedzi všetkých krajov s výsledkom 28 % zo 100 %. V analýze roku 2017 sa župa vyšvihla na prvé miesto, so skóre 75 %. V transparentnosti sa teda župa taktiež výrazne zlepšila.

V oblasti dopravy sú zmeny nepatrné. Podľa Slovenskej správy ciest bolo k júnu 2013 v nevyhovujúcom stave 270 km ciest a v havarijnom 32 km (.pdf, s. 34). K júnu 2017 je v nevyhovujúcom stave 274 km a v havarijnom stave 29 km (.pdf, s. 34). V tejto oblasti teda na základe našich kritérií nemožno hovoriť o zlepšení napriek tomu, že výdavky na opravy stúpli. Kombinácia analýzy finančného zdravia a transparentnosti ukazujú na výrazne zlepšenie, a tak prevažujú nevýrazné zmeny v stave zlých ciest, čo potvrdzuje Baškov výrok.

Vhodné pre zhodnotenie kondíce kraja je aj zhodnotenie úrovne školstva a poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Zatiaľ čo môžeme poukázať na výsledky jednotlivých nemocníc či škôl  (napr. rebríček Nemocnice - INEKO a Školy - INEKO), či porovnať trend toho, koľko peňazí na jednotlivé oblasti TSK dáva (napr. výročné správy TSK), vo viacerých prípadoch chýbajú údaje na komplexné zhodnotenie situácie. Analýza stavu školstva a zdravotníctva si vyžaduje detailnú analýzu, a preto zohľadňujeme pri hodnotení stavu Trenčianskeho kraja výlučne len vyššie spomenuté ukazovatele.

Ján Lunter hovorí o verejne známom príklade obce Spišský Hrhov, kde sa podarilo úradujúcemu starostovi Ledeckému výrazne znížiť nezamestnanosť (aj) miestnej rómskej komunity. Lunter správne uvádza, že došlo k výraznému zníženiu nezamestnanosti, nie je pritom potvrdené, aká je nezamestnanosť v rómskej komunite v súčasnosti. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.

Spišský Hrhov je obec v okrese Levoča. V súčasnosti má podľa svojej oficiálnej webstránky 1445 obyvateľov. Hlavným zdrojom zamestnanosti v obci je obecný podnik Hrhovské služby, s.r.o., ktorý je v stopercentnom vlastníctve obce Spišský Hrhov. Tento podnik "zabezpečuje výstavbu bytových domov aj z recyklovaného odpadového dreva, rekonštrukciu budov, vyrába palivo z obnoviteľných zdrojov – drevnú štiepku a peletky, má stolársky program, poskytuje poľnohospodárske a záhradkárske služby, zapožičiava mechanizmy, stroje a pracovné náradie." (.pdf, s. 2) Za vznikom tohto podniku stojí starosta obce Vladimír Ledecký. Podľa viacerých dostupných zdrojov bola v roku 1998, keď Ledecký nastúpil do funkcie starostu, nezamestnanosť v obci takmer 100 %. Hoci sa zdroje líšia v tom, či išlo o nezamestnanosť všetkých obyvateľov obce, alebo len tamojšej rómskej komunity, väčšina sa zhoduje na takmer stopercentnej nezamestnanosti rómskeho obyvateľstva obce. Práve táto mimoriadne problematická situácia bola impulzom k založeniu už spomínaného obecného podniku.

I keď v takmer všetkých uvedených dokumentoch obci a jej starostovi priznávajú úspech v jeho úsilí zvýšiť zamestnanosť rómskej komunity, žijúcej v tejto obci, v žiadnom z nich sa neuvádza, že by sa mu podarilo znížiť úroveň nezamestnanosti tejto komunity na 10 %, ako to uvádza Ján Lunter vo svojom výroku. 

Je očividné že tento výrok, je u Jána Luntera často používaný, vzhľadom na to že takmer identický výrok sme už v rámci predvolebných diskusií overovali.