Výrok sa dotýka vývoja obchodnej bilancie medzi krajinami EÚ a Ruskom. V roku 2014 uvalila EÚ v dôsledku krízy na Ukrajine obchodné sankcie na Rusko. Následne klesla obchodná bilancia medzi Ruskom a EÚ o 100 miliónov eur. V súčasnosti sa situácia normalizuje a niektoré krajiny EÚ obnovili spoluprácu s Ruskom. Avšak podľa štatistík Eurostatu za rok 2016 boli hlavnými obchodnými partnermi EÚ USA, Čína, Švajčiarsko a Turecko. Rusko sa umiestnilo až na piatom mieste. V prípade jednotlivých členských krajín vyváža napr. Nemecko najviac do USA, Francúzska a Veľkej Británie. Naopak najviac dováža z Holandska, Číny a Francúzska. Nakoľko krajiny EÚ obchodujú s Ruskom, hodnotíme výrok ako pravdivý. 

Podľa prieskumu obchodovala EÚ ako celok v roku 2016 najviac s USA (dovoz 14,5 %, vývoz 20,75 %), Čínou (dovoz 20,18 %, vývoz 9,75 %), Švajčiarskom (dovoz 7,12 %, vývoz 8,16 %), Tureckom (dovoz 3,91 %, vývoz 4,47 %) a Ruskom (dovoz 6,96 %. vývoz 4,15 %). Od roku 2013 klesol podiel Ruska na obchode s EÚ o takmer polovicu. 

Ak sa pozrieme na tabuľku top krajín do ktorých krajiny EÚ vyvážali svoj tovar v roku 2016, tak vidíme, že jedine pre Litvu je Rusko hlavným vývozným partnerom do ktorého vyváža 13 % tovaru. Na druhom mieste je Lotyšsko, s 11 % vývozom tovaru do Ruska. Len pre porovnanie, Nemecko vyváža najviac do USA, Francúzska a Veľkej Británie; Francúzsko vyváža najviac do Nemecka, Španielska a USA; Veľká Británia do USA, Nemecka a Francúzska. 

Keď sa pozrieme na štatistiky dovozu za rok 2016, tak opäť v prípade Litvy dominuje obchodovanie s Ruskom (14 % dovozu). Okrem Litvy sa Rusko umiestnilo ako jeden z troch hlavných dovozných partnerov aj v prípade Bulharska (9 % dovozu) a Fínska (11 % dovozu).  

V prípade Slovenska dovážame najviac z Nemecka (20,23 %), Českej republiky (16,86 %), Rakúska (9,82 %), Poľska (6,45 %) a Maďarska (6,16 %). Najviac na druhej strane najviac vyvážame do Nemecka (21,83 %), Českej republiky (11,98 %), Poľska (7,70 %), Francúzska (6,13 %) a Spojeného kráľovstva (5,99 %). 

Obchodné vzťahy medzi EÚ a Ruskom boli poznačené sankciami, ktoré EÚ vydala v júli 2014 v dôsledku Ruskej okupácie Ukrajiny. Francesco Giumelli pre stránku euobserver.com uvádza, že po vyhlásení sankcií skutočne klesol dovoz aj vývoz medzi krajinami EÚ a Ruskom.  Avšak počas prvých siedmich mesiacov v roku 2017 sa pokles zastavil. V roku 2014 predstavoval obchod medzi EÚ a Ruskom 285 miliónov €. V roku 2016 klesol na hodnotu 181 miliónov €. Tento pokles zasiahol najviac Rakúsko, Írsko a Litvu kde vývoz klesol o 51 %, 50 % a 40 % postupne.  Priemernej európskej krajine klesol import do Ruska o 34 % a export z Ruska o 29 %. V prvých šiestich mesiacoch roku 2017 stúpol obchod medzi EÚ a Ruskom o 27 miliónov € v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2016. Najväčší podiel malo Nemecko, 6 miliónov € a Holandsko 4 milióny €. Jedine Malta zaznamenala nižšiu obchodnú bilanciu s Ruskom, o 400 000 € menej.  Počas prvých šiestich mesiacov 2017 Bulharsko takmer zdvojnásobilo svoju obchodnú bilanciu s Ruskom, Írsko zaznamenalo 46 % zvýšenie a Lotyšsko 37 % zvýšenie. Podľa Giumelliho vývoj obchodnej bilancie počas prvých šiestich mesiacov 2017 naznačuje normalizáciu obchodných vzťahov medzi EÚ a Ruskom. 

V roku 2014 vyhlásila EÚ voči Rusku reštriktívne opatrenia ako reakciu na nelegálnu anexiu Krymu a úmyselnú destabilizáciu suverinity susediaceho štátu. Sankcie zo začiatku 2014 sa vzťahovali na vybraných ruských a krymských predstaviteľov, ktorým tak sa stalo zakázaným cestovať na územie EÚ a taktiež sa rozhodlo o zmrazovaní ich aktív. V júni 2014 Rada EÚ rozhodla o zákaze dovozu tovaru s pôvodom z Krymu alebo Sevastopola a v júli bol prijatý balík cielených hospodárskych sankcií týkajúci sa obchodu s Ruskom v určitých hospodárskych odvetviach. Hospodárske sankcie sa postupne predlžovali a v septembri 2017 bolo rozhodnoté, že sankcie v súvislosti s konaním proti územnej celistvosti Ukrajiny budú predĺžené do 15. marca 2018 a vzťahujú sa na 150 osôb a 38 subjektov.

Článok 134 ods. 2 Ústavy SR stanovuje, že ÚS SR sa skladá z trinástich sudcov s funkčným obdobím dvanásť rokov. Sudcov vymenúva prezident republiky na návrh NR SR, pričom parlament "navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republiky vymenovať."

V lete roku 2014 sa z celkového počtu 13 sudcov ÚS SR skončilo trom ich funkčné obdobie. NR SR tak na ich miesto zvolila šiestich kandidátov - Janu Baricovú, Evu Fulcovú, Juraja Sopoligu, Miroslava Ďuriša, Jána Bernáta a Imricha Volkaia. Prezident Andrej Kiska však na uvoľnené miesta sudcov vymenoval len Janu Baricovú, pričom ostatných kandidátov odmietol vymenovať s odôvodnením, že na funkciu nie sú dostatočne pripravení. Všetci odmietnutí kandidáti sa obrátili na ÚS SR so sťažnosťou, že boli porušené ich práva. O kandidátoch Fulcovej, Sopoligovi a Ďurišovi rozhodol v marci 2015 senát ÚS SR tak, že ich práva boli naozaj porušené a Kiskovi prikázal vo veci znovu rozhodnúť. O zvyšných dvoch kandidátoch mal rozhodovať iný senát, tí však svoju sťažnosť vzali späť.

Koncom februára 2016 uplynulo funkčné obdobie ďalšiemu sudcovi ÚS SR - Ľubomírovi Dobríkovi. Ešte pred uplynutím jeho funkčného obdobia NR SR zvolila dvoch kandidátov na jeho miesto - bývalých poslancov NR SR za Smer-SD Mojmíra Mamojku a Janu Laššákovú. Aj týchto kandidátov Kiska odmietol vymenovať. Napokon mu povinnosť vybrať si z uvedených kandidátov uložil až samotný ÚS SR v náleze č. 575/2016. (.pdf) Prezident z ponúknutých kandidátov nakoniec vymenoval Janu Laššákovú, Mojmíra Mamojku a Miroslava Ďuriša.

Výrok porovnáva daňový príjem od právnických osôb. V roku 2016 predstavovali daňové príjmy od právnických osôb 3 187 063 000 eur a prognózy na rok 2017 predpokladajú zníženie na 2 612 030 000 eur. (Hlavná kniha, .pdf. str.22) Rovnako sa aj na rok 2018 predpokladá zníženie dane z príjmov právnických osôb o 551,0 mil. eur. (Hlavná kniha, .pdf, str. 19) Toto zníženie príjmu daní od právnických osôb je čiastočne spôsobené úpravou zákona o výške paušálnych výdavkov pre živnostníkov zo 40 % na 60 % čo bolo jedným z bodov Programového vyhlásenia vlády z roku 2016. Nakoľko bol tento vládny sľub dodržaný a konečná podoba zákona o navýšení limitu paušálnych výdavkov pre živnostníkom bola ovplyvená pozmeňovacím návrhom Andreja Danka, hodnotíme tento výrok ako pravdivý.

Hlavným dôvodom zníženia daňových príjmov právnických osôb je podľa návrhu rozpočtu na roky 2018 - 2020 negatívne zúčtovanie dane v roku 2016 determinované poklesom ziskovosti a kombináciou jednorazových faktorov v podobe pripočítateľných a odpočítateľných položiek upravujúcich zisk na základ dane. Zníženie akruálneho výnosu dane za rok 2016 zníži predpokladaný výnos dane v roku 2017 ako aj v nasledujúcich rokoch. Od roku 2018 prispievajú k nižšiemu výberu legislatívne zmeny v podobe zrušenia daňových licencií (-77,2 až -82,8 mil. eur), zavedenie samostatného technického zhodnotenia pre sektor kúpeľníctva (-0,1 až -0,7 mil. eur) a zvýšenie odpočtu výdavkov na vedu a výskum (-9,0 až -13,3 mil. eur) (Hlavná kniha, .pdf, str. 19)

V svojom Programovom vyhlásení v roku 2016 sa vláda vyslovila zvýšiť limit na paušálne výdavky pre živnostníkov. V septembri 2016 predložil Robert Fico vládny návrh zákona ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. (Úvodná strana, .doc) V priebehu druhého čítania sa vyslovili tri pozmeňujúce návrhy, pričom hlasovaním prešiel len pozmeňovací návrh Andreja Danka. Zákon bol schválený na treťom čítaní v novembri 2016 a nadobudol účinnosť od 1. januára 2017, v niektorých bodoch od 1. februára 2017 resp. 1. januára 2018. 

Andrej Danko zastáva funkciu predsedu Národnej rady SR a je zároveň predsedom koaličnej strany SNS. Nejde pritom o nevídanú kombináciu funkcií, pretože od času prvého predsedu NR SR Ivana Gašparoviča pôsobili na čele parlamentu až štyria predsedovia vládnych strán. Výrok preto hodotíme ako nepravdivý.

Predsedom NR SR bol v rokoch 1998-2002 Jozef Migaš, kto bol do roku 2001 aj predseda SDĽ. SDĽ tvorila vládnu koalíciu so stranami SDK, SMK a SOP. Pozíciu predsedu NR SR zastával v rokoch 2002-2006 vtedajší predseda KDH, Pavol Hrušovský. KDH tvorilo v tom čase koalíciu so stranami SDKÚ-DS, SMK a ANO. Po odchode KDH z vládnej koalície v roku 2006 zastával funkciu predsedu NR SR vtedajší predseda SMK, Béla Bugár. V rokoch 2010-2011 bol predsedom NR SR predseda SaS Richard Sulík. Strana SaS bola v koalícii s SDKÚ, KDH a Most-Híd.